♪ Pohľad muža: Krik ako norma, na ktorú nereagujem | Dieťa.sk - Váš sprievodca svetom tehotenstva a rodičovstva

♪ Pohľad muža: Krik ako norma, na ktorú nereagujem

♪ Pohľad muža: Krik ako norma, na ktorú nereagujem

Črepiny z môjho zrkadla 61)

Situácia: Kto má rád krik? Ako sa cítite, keď na vás kričí partner, svokra, rodičia, priatelia? Čo sa stane, keď jedného dňa, pritom nie veľmi skoro po narodení, začne na vás kričať aj vlastné dieťa? Keď sa na vás pozrie a miesto toho, aby vás milo oslovilo, na vás skríkne, pretože mu napríklad nevenujete pozornosť.

Čo tým spôsobujeme: Ja sa cítim frustrovane. Nepochopene. Ublížene. Cítim sa tak, ako keby do mňa niekto kopol. Krik náš každodenný. Pritom nehovorím o kriku hrajúcich sa detí, kriku vo vani, prekrikovaní sa od radosti, či kriku ako vypúšťaní negatívnej energie. Ale o zvýšení hlasu pre nepozornosť či snahu zastaviť niečo, čo sa nám nepozdáva. Nikto z nás to nemá rád. Tak prečo sa tohto zlozvyku nevieme zbaviť? Istotne sa ním zaoberáte, možno s krikom a sebou pracujete – pre zlepšenie vzťahov. Ja vám teraz ukážem iný pohľad na vec – pohľad istého muža, ktorý ma zaujal.

Pohľad muža: Na návšteve sa pustil partner mojej priateľky do vysvetľovania. Keď od neho žena niečo chce a on na ňu nereaguje, obyčajne žena zvýši hlas. Vedie ju k tomu strach – nie som hodná jeho pozornosti? Prečo sú mu moje potreby ľahostajné? Nestojím za to, aby teraz všetko nechal a venoval mi pozornosť, keď ju nutne potrebujem? To je v poriadku, vraví partner. Ak však krikom, hnevom, zvýšeným hlasom žena reaguje príliš často, mužova pozornosť, sprvu hnevom a krikom vyostrená, začne časom poľavovať.

Žena krik (hoci nevedomky) používa často, až sa partner proti nemu stáva imúnny. Nezobudí sa zo sústredenia, pretože sa krik stal normou a teda „normálnou úrovňou ženinho hlasu“. „Čo tak spraviť normou milý hlas, na ktorý sa nedá nereagovať? Čo tak spraviť normou vyčkávanie, nenáhlenie, nezávislosť od času? Pozornosť zaujať ženskými zbraňami miesto krikom? Zakrútiť ladne bokmi a použiť to, čo učíme dennodenne svoje deti – mohol by si, PROSÍM?“

Lepšie pre mňa a pre dcérku: Nesmieme čakať, že keď krik používame my, nebude ho používať aj naše okolie. Veď zrkadlí. Môj muž nekričí, lebo krik nemá rád. Poznám veľa mužov, ktorí na krik svojich žien odmietajú reagovať, pretože sa cítia ako malí chlapci, na ktorých kričí mama. Krik spôsobuje iskry a z iskier vzbĺkne oheň, čiže krik sa minie účinku. Môj muž na krik nereaguje – zamračí sa a odíde, kým „vychladnem“ – pretože môj krik je mojím zlyhaním. Namiesto toho, aby som situáciu riešila, som ju nechala zájsť tak ďaleko, že vyústila do kriku. Preto potrebujem vychladnúť. Ináč by sa búrka zhoršila, udrel by ďalší hrom. Alebo – ak by muž neodišiel, ale spravil mi po vôli, urobil by tak pod vplyvom kopanca a čo je horšie – kopanca od „matky“ namiesto milujúcej ženy. Záver? Mám sa čo učiť. A čo je dôležité – ak nám záleží na sebe navzájom, ak sa ľúbime, učiť sa budeme chcieť.

Mama Žaneta
Foto autorka

Sledujte seriál mamy Žanety. Každý týždeň pribúda v rubrike Stĺpček nová časť.

Čítajte aj seriál Alžbetka a jej svet z opačného brehu.
Každý týždeň pribudne nová časť.

O autorovi

Podobné články

0 komentárov

Zatiaľ bez komentára!

Môžete byť prvý, kto komentuje tento článok