Človek doby plastovej

11. augusta 2016 Články , Životné prostredie
Človek doby plastovej

Je to tvor nadmieru aktívny a zaneprázdnený, ktorý na svoj rýchly životný štýl potrebuje veľké množstvo energie, ale aj pomôcok na zjednodušenie si života.

A tie sa veľmi často vyrábajú z plastu. Plastové výrobky sa obyčajne používajú jednorazovo alebo krátkodobo, čo spôsobuje hromadenie odpadu, a to nielen na Zemi, ale aj v moriach. Človek doby plastovej už na svojej planéte vyrobil plastový ostrov v strede oceána.

Ak sa pozrieme okolo seba, je až neuveriteľné, koľko plastu a výrobkov z plastu nás aj naše deti obklopuje. Je to vynález, ktorý od základu zmenil náš život a pripomína sa nám na každom kroku. Niektoré plastové výrobky používame dlhodobo, iné však už po niekoľkých minútach končia na ulici, v riekach, smetnom koši alebo pri väčšom šťastí v kontajneri na separovaný odpad.

Avšak každý – aj ten najgeniálnejší vynález – má svoju tienistú, odvrátenú stránku. V prípade plastov je to ich veľké množstvo, často jednorazový účel a nevedomosť či neochota ľudí zodpovedne s nimi narábať. Tak sa môžu títo praktickí pomocníci v domácnosti stať ničivým, ba priam vražedným nástrojom, keď sa ich používanie nereguluje.

ŽIVOT IGELITOVEJ TAŠKY

Narodenie

O popularite igelitových tašiek najlepšie vypovedá dopyt po nich – veď každý rok ich vyrobia 5 triliónov. Za zrodom každého kilogramu igelitových tašiek či vrecúšok sú 2 kilogramy ropy, ktorá predstavuje materiál aj energiu na výrobu. Takže celosvetovo sa minie na výrobu tašiek približne 60 miliónov barelov ropy. Len čo nová igelitka uzrie svetlo sveta, vydá sa na dlhú púť do svojej cieľovej krajiny. Väčšina z nich sa totiž zrodila v Číne, Indii, Thajsku alebo Malajzii a tak cestou na Slovensko prejdú tisíce kilometrov. Tu nám ich v supermarkete ponúknu, aby sme si do nich zabalili ovocie, zeleninu či priamo celý nákup. V Česku takto za jeden rok v obchodoch rozdali 3 miliardy tašiek, čo predstavuje 9-tisíc ton plastov.

Kariéra

Takto sa teda dostáva igelitová taška do svojho produktívneho veku, kde aktívne slúži ľuďom pri preprave tovarov a nákupu. V závislosti od nového majiteľa sa taška po nákupe buď vyhodí, alebo slúži ďalej… raz… dvakrát… častejšie. Neraz po nákupe poslúži ešte ako vrece na odpadky a potom už putuje do zaslúženého dôchodku. Vo Veľkej Británii sa priemerná igelitová taška počas svojho života využíva len 20 minút a potom sa vyhodí.

Dôchodkový vek

Jej život sa tým však nekončí, iba odchádza do dôchodku, ktorý si bude spokojne užívať nasledujúcich možno aj tisíc rokov. Keďže igelitové tašky sa začali používať až v 30. rokoch minulého storočia, nikto poriadne nevie, ako dlho sa na skládkach rozkladajú, ale odborníci ich dĺžku života odhadujú na 400 až 1-tisíc rokov. Takže každé igelitové vrecúško, do ktorého si denne balíme v obchodoch pečivo, zemiaky či jablká, bude na tejto planéte dlhšie ako my, naše vnúčatá či pravnúčatá.

Nie každej taške sa však podarí dosiahnuť vysoký dôchodkový vek. Niektoré putujú do spaľovne odpadov, za čo sa nám odvďačia emisiami skleníkových plynov.

Rozloží sa, či nerozloží?

Iné igelitové tašky sa hrdia prívlastkom biodegradabilné. Obsahujú v sebe čarovnú zložku, ktorá spôsobí, že sa taška za niekoľko mesiacov až rokov rozloží na jednoduché molekuly, na ktorých si pochutnajú šťastné chrobáčiky a huby. Znie to skvelo, ale, bohužiaľ, ani toto nie je až tak úplne pravda.

Hoci tieto tašky majú schopnosť rozložiť sa, ale iba vo veľmi konkrétnych podmienkach – ak majú dostatok slnka a kyslíka. No skládky odpadu obyčajne neposkytujú taškám lukratívne miesta na výslní a čistý vysokohorský vzduch, a tak sa skôr či neskôr ocitnú zavalené novými a novými haldami odpadu, rovnako neschopné rozkladu ako ich staromódnejšie kolegyne. Ich rozkladu neprospieva ani chladnejšie počasie a vysoká vlhkosť vzduchu zastavuje tento proces úplne. Takže ak ste si doteraz zvykli brávať v obchodoch rozložiteľné igelitové tašky s dobrým pocitom, že po nich čoskoro neostane ani mastný fľak, skúste prehodnotiť svoje konanie a nájsť inú alternatívu.

More plastu

I keď sme doteraz písali iba o igelitových vreckách a taškách, tie tvoria len časť problému. Ak sa k nim pridajú fľaše z minerálok a nealko nápojov, jogurtové tégliky či rôzne fólie a plastové obaly, týči sa už pred nami armáda slušných rozmerov, ktorá si vyžaduje našu pozornosť.

Množstvo odpadu z ulíc našich miest, zo skládok a domácností končí svoju púť vo vodných tokoch a moriach, kde sa začína ich vražedné ťaženie – 60 – 80 percent odpadu, čo sa nájde v riekach, moriach a na plážach, je plast. Z pochopiteľných dôvodov zamorenie oceánov plastovým odpadom je oveľa intenzívnejšie na severnej pologuli, kde sa nachádza viac priemyselne „vyspelých“ krajín.

Ako sa tak plasty na dôchodku pohojdávajú na vlnách oceána, postupne sa drobia na menšie častice a uvoľňujú do okolia toxíny. A keďže vrana k vrane sadá, aj plasty sa združujú, a to v tých častiach oceánov, kde je malá veternosť a stojatá voda. Takto vznikajú doslovné plastové ostrovy v strede oceánov, kde koncentrácia plastov niekoľkonásobne prevyšuje koncentráciu planktónu, ktorým sa živia vodné živočíchy.

ostrov-z-plastu-shutterstock_359218019

Najväčšia zóna plávajúceho odpadu na svete sa nachádza v oblasti severného Pacifiku a má rozlohu, ktorá sa približuje desaťnásobku rozlohy Česka. Na tejto ploche by ste našli 3,5 milióna ton odpadu, ktorý siaha až do 6-metrovej hĺbky. Našli by ste tam cigaretové ohorky, už spomínané plastové fľaše a igelitové vrecká, ale aj zubné kefky či zapaľovače a balóny.

Vražedné ťaženie

Aj keď to na prvý pohľad vyzerá tak, že odpad si v oceánoch nevinne pláva, v skutočnosti spôsobuje obrovské ujmy na životoch morských živočíchov a vtáctva. Do igelitových tašiek sa ročne zamotá a udusí veľké množstvo korytnačiek, delfínov či morských vtákov. Igelit, keď klesá ku dnu,  ničí živé koraly. Ryby, korytnačky a morské vtáky si často pomýlia drobné plastové čiastočky s potravou, prehltnú ich a tým si spôsobia smrť. Plasty im totiž doslovne zaplnia žalúdok a zvieratá následne hynú hladom. Takto usmrtené zviera voda vyplaví na breh, kde sa rozloží a plastový obsah jeho žalúdka sa zmyje späť do mora a pokračuje vo svojej ničivej púti hľadať novú obeť. Takýmto spôsobom umiera každoročne na svete niekoľko stotisíc obyvateľov mora.

Niektoré krajiny či mestá si už uvedomili obrovské nebezpečenstvo, ktoré sa skrýva v nekontrolovanom používaní plastov, a zaviedli pravidlá a zákony, ktoré používanie igelitových tašiek regulujú. Medzi takéto krajiny patria Bangladéš, Rwanda, Izrael, Kanada, Maharashtra (zväzový štát Západnej Indie), Botswana, Keňa, Uganda, Juhoafrická republika, Tchaj-wan, Singapur, Írsko, Čína. V niektorých krajinách je zákaz plošný, v iných platí iba v konkrétnych regiónoch či mestách. Napríklad v Írsku sú na igelitové tašky uvalené vysoké dane, čím sa darí redukovať ich spotrebu až o 90 percent. Rwanda úplne zakázala dovoz a používanie tenkých igelitových vrecúšok už v roku 2005. Bangladéš zakázal igelitové tašky v hlavnom meste Dháka, pretože zapchávali kanalizáciu.

Zuzana Labašová
Ekoporadňa Živica
www.ekoporadna.sk

Foto Shutterstock.com

P.S. Nedalo mi! Keď sme tento článok pripravovali do tlače, musela som ho prečítať mužovi. Skepticky si povzdychol, vraj 99 percentami ľudí to ani nepohne, lebo človek sa ťažko vzdáva svojho pohodlia… Chcem byť optimistka. Veď tých pár tipov, ktoré nám na záver článku ponúkla autorka, je úplne jednoduchých a nie je problém ich zaviesť do dennej praxe. Niektoré z nich už v rodine aplikujeme a s ďalšími začneme. Poteší nás, ak pridáte dobré tipy na ochranu životného prostredia, ktoré používate.
Renáta Krausová

Related articles

0 Comments

No Comments Yet!

You can be first to comment this post!