♪ Opakovaním nezdôrazňujete. Len živíte obranu a hnev | Dieťa.sk - Váš sprievodca svetom tehotenstva a rodičovstva

♪ Opakovaním nezdôrazňujete. Len živíte obranu a hnev

♪ Opakovaním nezdôrazňujete. Len živíte obranu a hnev

Črepiny z môjho zrkadla 66)

Situácia: Sme na návšteve u kamarátky. Dcérka s ňou dlho nebola, pretože bola najskôr chorá kamarátka, potom dcérka, potom ja… Dcérka sa však ani v priebehu niekoľkých hodín, čo sa spolu hrali, nedokázala kamarátky nasýtiť, preto bol odchod ťažký. Sprevádzal ho krik, odmietanie, hnev a zlosť, jednoducho so mnou dcérka odmietla komunikovať. Keď na niečom nástojí, mám tendenciu opakovať, aká je situácia. Uznám jej pocity, ale trvám na svojom. Lenže dcérka je rovnaká ako ja. Tvrdohlavo trvá na svojom.

Čo tým chcem povedať: Zdôrazniť dcérke niečo, cez čo sa nedá prejsť. Odchod je nevyhnutný, nech to pochopí. Ak to nejde, zopakujem to. A znovu.

Čo tým hovorím: Miesto zdôrazňovania dráždim dcérku ešte viac. Ona vie, aká je skutočnosť. Bola by si ju uvedomila, keby som ten proces nerušila nástojením a opakovaním. Jej hnev stúpa, cíti sa zúfalo, nešťastne.

Lepšie pre mňa a pre dcérku: Deti potrebujú ticho viac, než si to uvedomujeme. Ticho je magické, čarovné. Ticho odráža, v tichu odznieva, upokojuje viac než klasické „opakovaním zdôrazňujem pointu“. Nechajme si opakovanie na účely vzdelávania, študovania a nie na jednanie s deťmi. Opakovanie skutočne zdôrazňuje pointu, ale v emocionálnom vypätí nefunguje. Opakovaním len zvýrazňujete skutočnosť, s ktorou sa dieťa potrebuje vyrovnať a nie ju dookola počúvať, čím dávate možnosť s ňou dookola bojovať. Dieťa jej chce vykričať, ako sa mu nepáči, neznáša ju.

Dcérka vedela, že musíme ísť domov. Potrebovala sa s touto skutočnosťou vyrovnať. Nejako ju stráviť a vypustiť ten smútok, nešťastie a zlosť, ktorý v nej vyvolávala. Ja som jej opakovaním tú nenávidenú skutočnosť len zvýrazňovala. Namiesto, aby som nechala jej zlosť doznieť, podnecovala som ju.

Občas zabúdam, a nie som jediná, aké dôležité je pre deti a ich rozfúkané, rozbesnené, rozvášnené a rozvlnené myšlienky a emócie ticho. Aké je liečivé a preto podstatné. Keď do detí „hučíme“, ako majú premýšľať? Ako si majú uvedomiť samých seba? Ako majú vypočuť svoje vnútorné ja? Ujasniť si potreby a túžby.

Keď teda dcérka besnila, pokúsila som sa byť ticho. V tichu som si mohla ujasniť, že mám chvíľu čas. Nechám ju zmieriť sa sama so sebou, vlastnými emóciami. Vie, že sa musí rozlúčiť. Že už nie je žiadne „ešte chvíľku“. A hlavne keď zbadá, že maminka už nebojuje, nenapomína, netlačí, prestane bojovať. S tichým spoločníkom je totiž boj márny. Tak som sa obliekla a povedala som dcérke, že čakám. Nebudem čakať dlho, pretože sa ponáhľam. Dcérka plakala ďalej, plakala aj počas obliekania, nariekala aj počas rozlúčky. Ale keď sme vyšli za bránu, už pookriala, už ju zaujímalo okolie, kvety, tráva vo svetle pouličnej lampy.

Viete, občas si poviem – aké to s ňou mám ťažké. V skutočnosti to mám ťažké sama so sebou. Pretože JA sa potrebujem naučiť komunikovať, JA sa potrebujem naučiť nereagovať impulzívne, temperamentne a výbuchom. JA sa potrebujem naučiť trpezlivosti. A hlavne tichu.

Mama Žaneta
Foto autorka

 

Sledujte seriál mamy Žanety. Každý týždeň pribúda v rubrike Stĺpček nová časť.

Čítajte aj seriál Alžbetka a jej svet z opačného brehu.
Každý týždeň pribudne nová časť.

O autorovi

Podobné články

0 komentárov

Zatiaľ bez komentára!

Môžete byť prvý, kto komentuje tento článok