♪ Ďakujem, že si si ma vybrala za mamu | Dieťa.sk - Váš sprievodca svetom tehotenstva a rodičovstva

♪ Ďakujem, že si si ma vybrala za mamu

♪ Ďakujem, že si si ma vybrala za mamu

Črepiny z môjho zrkadla 74)

Milá dcérka. Neustála píšem o tom, ako s tebou riešiť milión vecí. Ako sa s tebou dohodnúť, aby sme boli stále dobré priateľky a nielen Tá veľká mama a To malé dievčatko, na ktoré sa ostatní dívajú zhora. Delím sa o svoje skúsenosti, sledujem naše správanie… A popritom sa snažím dospieť, keďže som to doteraz akosi nestihla. V niektorých situáciách len púlim oči od prekvapenia – mala som v živote toľko učiteľov, no ani jeden ma nenaučil to, čo ty. A to máš len päť rokov!

Vieš, za akého skúseného, múdreho človeka som sa voľakedy považovala? Pracovala som v plnom nasadení v oblasti sledovaných, vševidiacich médií. Precestovala som niekoľko krajín. Prečítala stovky kníh. Vzhliadla inšpiratívne filmy. Maľovala vnútro, písala srdce. Na školách som bola jedna z najlepších žiačok – dokonca som získala niekoľko cien. Letela som lietadlom, okúsila oceán, vyskúšala toľko pracovných pozícií. Veľa som sa smiala, veľa naplakala, kým som na to nezabudla. Mala som zlomené srdce, aj som si ho liečila. Pomáhala som ostatným, snažila sa aj sebe. Dívala som sa cez okuliare, o ktorých som tvrdila, že vidia pravdu, ostria sa každou novou a povznášajúcou skúsenosťou. Rátala som minúty, roky. Zmierila som sa s existenciou rôznych druhov strachov. Premýšľala som o smrti, filozofovala som o živote. Dokázala som niečo? Myslela som si, že hej. Aká to naivita. Nesplnila som si všetky ciele, no myslela som si, že mi je jasné, kto som a čo od života chcem.

A potom – si sa narodila.

Šok.

Nie pre to bezbranné telíčko, tú čistú, jasnú dušu, za ktorú som cítila zodpovednosť. Otriasla si základmi domčeka z karát, o ktorom som si mylne myslela, že predstavuje pevné základy môjho života. Zistila som, že sa viem zmýliť. Zistila som, že čas je nedôležitá veličina – vo vesmíre nášho žitia je zrnkom piesku. Zhodila si mi okuliare, kvôli ktorým som videla horšie než slepec! Zrazu som sa učila znovu vidieť. Otvorila sa celá panoráma, v ktorej som sa ocitla maličká, ako keď mi nohy omývali vlny oceánu. To mi ukazuješ, to ma učíš. Zatriasla si mnou a povedala si: „Mama.“

Čím som si vyslúžila, že ty, čarovná bytosť, si si vybrala za mamu práve mňa? Padám pred tebou na kolená a klaniam sa. Neskonale ťa milujem – a nielen teba. Naučila si ma konečne milovať bez podmienok, bez nárokov, bez záväzkov. Naučila si ma ináč sa dívať na svet vôkol mňa a ľudí v ňom. Naučila si ma odpustiť tým, ktorí si to zaslúžia – a zaslúžia si to všetci, aj ja. Naučila si ma vážiť si ľudí, seba. Prežiť bolesť a povstať z nej. Znovu plakať a prestať sa za slzy hanbiť. Odkrývaš moju dušu a ja som zhrozená, čo vidím. Mám strach, ktorému si ma inšpirovala sa postaviť a čeliť. Keď sa cítim stratená, zažneš svetlo a usmeješ sa.

Všetko, čo som sa doteraz naučila, je potrebné. Obohatilo mi to hlavu, no srdce mi obohacuješ ty, ľudia. To som predtým nedovolila. Keď ťa hladím, mám pocit, že sa dotýkam vesmíru. Že okúšam nový svet, ktorý ty a ostatné deti predstavujete. Ste naša budúcnosť a beriete mi dych. Plačem, keď zisťujem, že si schopná mi odpustiť – bez rozmyslu, bez zaváhania, za všetko. Ľúbiš ma tou najčistejšou láskou, akou sú schopné ľúbiť len deti. Okúsila som mnoho? Som ostrieľaná, múdra? Kdeže. Akosi sa na svet dívam – ináč. Zmenila si ma? Nie, len posunula ďalej – vďaka tebe sa učím pokore a skromnosti. Vďaka tebe zisťujem, že zodpovednosť nie je len pojem, ale povinnosť a máme ju všetci voči sebe a svetu vôkol nás. Namiesto neustáleho rozprávania, ktorým som chcela prehlušiť dotieravé myšlienky, prosby zvnútra, aby som prestala napĺňať svoju osobu prázdnotou, sa učím konečne raz počúvať. Teba, rodinu, priateľov… Okolie, prírodu, zvieratá… Spev vtákov, poryvy vetra… Svedomie, seba – to malé dieťa uväznené v bolesti, to dieťa snažiace sa dospieť, dívať sa priamo a vidieť miesto prekážok príležitosti.

Ako ti mám poďakovať? Už viem… Stačí byť tvojou mamou. Nedokonalou, pokrivenou, plnou krásnych chýb.

Mama Žaneta
Foto autorka

 

Sledujte seriál mamy Žanety. Každý týždeň pribúda v rubrike Stĺpček nová časť.

Čítajte aj seriál Alžbetka a jej svet z opačného brehu.
Každý týždeň pribudne nová časť.

O autorovi

Podobné články

0 komentárov

Zatiaľ bez komentára!

Môžete byť prvý, kto komentuje tento článok