Prečo musím kričať

27. septembra 2017 Články , Výchova
Prečo musím kričať

„Mám 6-ročnú dcéru a 3-ročného syna. Keď im čokoľvek poviem – poprosím ich, požiadam, prikážem – a je jedno, či je to „poďte jesť“, „choďte si umyť zuby a spať“, „obujte sa“, „upracte si hračky“ – tak nereagujú. Akoby som nepovedala vôbec nič, ďalej pokračujú v činnosti, ktorú robia. Až keď začnem kričať, tak sa konečne pohnú. Neviem, čo by mi pomohlo zmeniť to. Nebaví ma to, pripadám si ako neschopná mama, ktorá nevie vychovať vlastné deti a vkuse musí hučať,“ píše mamička Zuzana.

„Druhá vec, na ktorú sa chcem spýtať, sa týka môjho syna – on chce byť strašne samostatný a o všetkom chce rozhodovať sám. Najhoršie je to pri obliekaní. Keď sa rozhodne, že si dá tričko s krátkym rukávom a nedá si pod neho tielko, tak si to jednoducho nedá. Ja ho nasilu oblečiem, ale on potom ide napríklad na wc a povyzlieka sa. Alebo prídem po neho do škôlky a prvé, čo zbadám v skrinke, je tielko aj tričko s dlhým rukávom – na sebe má náhradné tričko, ktoré tam je ešte od leta pre prípad, že by sa napríklad oblial, lebo má krátky rukáv. Nič naňho neplatí – vysvetľovanie, zákazy, príkazy. Nič! Vždy si urobí nejako po svojom. Ako to mám riešiť?“

Myslím si, že väčšina rodičov sa stretáva s tým, že deti nereagujú tak, ako by sme chceli a neurobia veci tak, ako by sme očakávali. A mnohí berú ako bežnú súčasť výchovy a života v rodine to, že treba zvýšiť hlas alebo použiť nejakú manipuláciu, prípadne odmenu, trest alebo aspoň hrozbu. Avšak po čase to začína byť pre viacerých vyčerpávajúce.

Zdá sa, že vám záleží na tom, aby sa veci diali vo väčšej pohode a efektívnejšie. Čo sa dá zmeniť, je spôsob, akým hovoríme s deťmi a tiež načasovanie našej komunikácie. Pre učenie (áno, aj obliekanie a upratovanie sa treba učiť) je dôležité, aby boli veci zrozumiteľné a opakovali sa rovnakým spôsobom.

Bežne sme zvyknutí, že keď od druhých niečo chceme, používame príkazy a pokyny, niekedy aj prosby. A keď na ne deti nereagujú, považujeme ich za neposlušné. Pravda je však taká, že náš mozog triedi podnety podľa toho, či sú bezpečné a potom zmysluplné. Ak mama začne kričať, znamená to „pozor, niečo sa deje, môže to byť nebezpečné“, a preto deti zareagujú. Avšak my nechceme, aby sa obliekali, lebo majú strach, ale jednoducho preto, že von chodíme oblečení a nie v pyžame. Pokyny, aj keď ich hovoríme pokojne, prívetivo, nehovoria nič o zmysle činnosti. My povieme: „Oblečte sa.“ Mozog zareaguje: „A prečo?“ A keď nedostáva žiadne ďalšie informácie, tak sa v podstate vypne. Niekedy to opisujeme slovami „jedným uchom dnu, druhým von“, a je to naozaj tak, mozog nepotrebuje vyvinúť žiadnu činnosť, naokolo je množstvo iných zmysluplnejších podnetov. A, napokon, zareagovať ani nie je treba, veď to ešte x-krát zopakujú.

Môžeme preto nahradiť pokyny podávaním informácií: „Pôjdeme von. Potrebujeme sa začať obliekať. Svieti slniečko, bude nám stačiť tričko, ale bude to chcieť aj čiapku.“ V podstate myšlienky, ktoré nám prebehnú v hlave, hovoríme nahlas.

Niekedy však podceňujeme načasovanie. Máme predstavu, že deti sa „len“ hrajú a môžu s tým hocikedy prestať, lebo onedlho v tom predsa môžu zasa pokračovať. Ale ani my dospelí nemáme radi, keď nás vytrhnú z nejakej činnosti a chcú, aby sme ihneď začali robiť niečo iné. Je preto dobré začať s informáciami o zmenách v dostatočnom predstihu – „ešte máme 10 minút“. U malých detí môžeme nahradiť časové jednotky niečím, čomu rozumejú – „keď dohrá pesnička… keď zazvoní natiahnutý budík… keď sa ručička na hodinách posunie tam a tam“.

Čo sa týka organizácie dňa, veľmi náročné bývajú ranné vstávania a odchody z domu a večerné ukladanie do postele. Pre nás dospelých je to rutina, ale pre deti je to veľké množstvo činností, rôzne náročných. Aby sa vytvoril návyk, treba tieto činnosti veľakrát opakovať v rovnakom poradí. Deťom pomôže v orientácii vizuálna pomôcka – sled obrázkov alebo fotiek, ktoré ukazujú, čo treba urobiť a kedy.

A čo sa týka snahy o samostatnosť a rozhodovanie po svojom, je to pre rodičov malých detí niekedy veľmi náročné obdobie, pretože na mnoho rozhodnutí nemajú deti dostatok znalostí a skúseností. Na druhej strane pre budúcnosť sú to jedny z najužitočnejších zručností. Obyčajne tu pomôže, keď deťom dávame na výber z dvoch alebo viacerých možností, ktoré sú prijateľné pre obidve strany. Deťom zostáva priestor na autonómiu a vplyv, nám zasa priestor na to, aby sme uplatnili naše skúsenosti a deti tak chránili.

Čo sa týka vzdoru pri obliekaní vášho syna, možno by som zvážila aj to, či jeho termoregulácia nie je iná, ako predpokladáte. Deti sa potrebujú naučiť orientovať na základe signálov vlastného tela. V teplom byte sa im môže zdať ťažké naobliekať sa, preto im môžeme ponúknuť, nech si vezmú napríklad rukavičky do vrecka a vonku im navrhneme (ale bez výčitiek a víťazného tónu), aby si ich vybrali, keď začnú pociťovať chlad. Možno aj  vášmu synovi by sa dalo ponúknuť, aby si zobral tričko s dlhým rukávom pre prípad, že by mu bola zima.

A všeobecná zásada, ktorú treba mať na pamäti stále, je, že ak sú v hre pocity, treba na ne reagovať a nie ich preskakovať alebo popierať. Keď sa cítime dobre, tak veci idú hladko, spolupracujeme. Aby sa deti mohli cítiť dobre, potrebujú, aby sme ich pocity vnímali, dávali im najavo, že o nich vieme a prijímali ich. Aj tie negatívne: „Vidím, že sa ti do toho veľmi nechce… nemáš na to teraz chuť… asi ti to pripadá náročné… chápem, že by si sa radšej hral, ako upratoval…“ Až potom sa môžeme odraziť k riešeniu: „A čo by ti pomohlo? Čo navrhuješ?“

Nebýva ľahké zmeniť zabehnutý spôsob komunikácie, ktorý sme si možno osvojili ešte od našich rodičov, alebo ktorý hľadáme spôsobom pokus – omyl. Môžu nám pomôcť aj knihy alebo kurzy, môžem odporučiť napríklad Ako hovoriť, aby nás deti počúvali (Ako počúvať, aby nám deti dôverovali) či Rešpektovať a byť rešpektovaný.

Mgr. Miroslava Kumančíková

časopis Dieťa
Foto Shutterstock.com

ZAUJALI VÁS NAŠE ČLÁNKY?
Podporiť nás môžete predplatením časopisu Dieťa tu alebo kúpou časopisu Dieťa vo voľnom predaji. K predplatnému Dieťaťa získavate ako darček aj špeciály Dojčiatko & batoľa (ktoré si môžete objednať aj samostatne prostredníctvom distributéra tu ).

 

Related articles

0 Comments

No Comments Yet!

You can be first to comment this post!


Warning: Unknown: Failed to write session data (memcache). Please verify that the current setting of session.save_path is correct (/apachetmp/sessions) in Unknown on line 0