Alžbetka a jej svet – Z opačného brehu 73)
Milá maminka a ocinko. Raz večer som ostala v izbičke sama. Tatko pracoval vonku a ty, maminka, si pracovala na počítači. Mala si na ušiach slúchadlá, potrebovala si sa sústrediť a nechcela si, aby som ťa rušila. Tak som si zobrala hlavolamy v časopise a lúštila som. Prestalo ma to baviť, tak som si pustila hru na tablete. Juchú, dokázala som prekonať veľkú prekážku! A nikto tu nie je, aby som sa mu pochválila. Žeby som ťa vyrušila? Predsa ti to musím povedať, je to vzrušujúce a tak sa teším, až výskam od radosti. Lenže ty si sa nahnevala. A keď si o tom neskôr hovorila babke, povedala, že som nesamostatná.
Snažila som sa porozumieť tomu slovu. Čo znamená byť samostatná? Že viem sedieť niekde sama a byť ticho? Byť oddelená od vás a spokojná? Vedieť sa sama zahrať? Splniť bez vašej pomoci úlohy? Nepotrebovať vás? Vydržať bez vás? Našetriť si peniažky? Sama sa rozhodnúť, či pôjdem von holá a obliecť sa tak? Mať odvahu? Alebo odísť bývať od vás preč a začať pracovať?
Nuž, je toho veľa a priznávam sa, že nerozumiem. Viem sedieť sama a byť ticho, lenže deliť sa s vami o radosť je jedna z najkrajších vecí v mojom živote. Keď môžem povedať, čo sa mi podarilo, keď vidím, ako sa tešíte so mnou a rozumiete mi… Hreje ma to. Nechcem byť od vás oddelená, veď mám päť rokov. Do obchodu ma nechceš pustiť samu – môžeš, veď to zvládnem! Viem sa sama hrať, ale nechcem, lebo hra s kamarátmi je väčšia zábava. Ak by som sa hrala sama, babky by povedali, že som samotár a nesociálna.
Viem si po sebe upratať, viem dať špinavý riad do dresu, pomáham ti prať, umývať riady, upratovať. Takže úlohy viem splniť – a vieš koľko hier som už sama dokončila? Koľko obrázkov domaľovala? Bez vašej pomoci. Dnes som napísala nové slovo – „oslava“. Akí ste boli prekvapení. Peniažky si šetriť veru neviem. Najradšej by som ich všetky minula na zrmzlinu. Odvahu mám, potvrdia ti všetky skaly pri Váhu.
A preč od vás nechcem ísť, ani pracovať ešte nie – potrebujem vás a chcem vás mať pri sebe. Ste moja maminka a ocinko, bez vás by mi padol svet. Bez vás by mi odišla radosť a puklo srdce. Možno by som bez vás vydržala, aj dlho, ale to nechcem, veď by som bola smutná. Chcem, aby ste sa o mňa starali a aby ste sa so mnou tešili. Ak vás vidím, cítim sa bezpečne a isto. Viem, že môžem skúmať všetko, čo ma zaujíma, lebo ste vždy na blízku. Takže? Som samostatná alebo nesamostatná?
Alžbetka
Foto DA Alžbetkinej mamky
____________________________________________________
Volám sa Alžbetka. Mám päť rokov. A nie, nechodím do škôlky. Som neuveriteľne energická, výbušná, netrpezlivá a temperamentná. Neviem síce, čo to všetko znamená, ale presne taká je moja maminka. Ja som len jej zrkadlo. Občas je to s ňou ťažké. Niekedy na mňa kričí, niekedy je smutná, inokedy si poplače. Lebo vyvádzam. Ja si myslím, že si v týchto momentoch len nerozumieme. A keďže maminku ľúbim najviac na svete, rozhodla som sa venovať jej problémom. A pomôcť jej orientovať sa v nich tak, že jej ukážem, ako sa na to všetko dívam ja. Môj pohľad na vec. Rozoberieme si teda všetko pekne po poriadku. A mamka bude zrazu vidieť svet ako ja – jednoducho a pekne.
Alžbetka sa s nami každý týždeň delí o jej pohľad na svet.
Prečítajte si aj predchádzajúcu časť seriálu malej Alžbetky:
Alžbetka a jej svet – Z opačného brehu 72)
Čítajte aj seriál Črepiny z môjho zrkadla, ktorý nájdete tiež oblasti Stĺpček.
Zatiaľ bez komentára!
Môžete byť prvý, kto komentuje tento článok