Zodpovednosť za deti počas rozvodu

Požiadali ma, aby som napísal článok o skúsenostiach detí, ktorých rodičia prechádzajú rozvodom, a o tom, ako im čo najlepšie pomôcť. Prešiel som tým ako rodič, takže som to nemohol odmietnuť, v presvedčení, že moje osobné aj klinické skúsenosti môžu pomôcť iným.

Je nemožné písať oslavné, radostné články o rozvode. Ide v podstate o zlyhanie dvoch ľudí, ktorí sa v jednom momente rozhodli stráviť svoj život spolu. Ak by to bola len udalosť v živote dvoch dotknutých dospelých, nebola by to tragédia. Ale keď je to udalosť v živote detí, je to vždy tragédia a nie je z toho intelektuálne východisko. Aj keď k rozvodu dôjde po vzájomnej dohode, mierovo a harmonicky, s pochopením, že je čas ísť ďalej (a to sa stáva veľmi zriedka) – pre deti je to tragédia, pretože prichádzajú o jedinú rodinu, ktorú mali. Ak chcete pochopiť deti, ktoré prechádzajú touto skúsenosťou, toto je realistický pohľad.

Samozrejme, ak bol vzťah rodičov pred rozvodom smrteľný, nenávistný, toxický, agresívny a násilný – bude to pre deti relatívna úľava, ale len preto, že naozaj dlho pred rozvodom stratili svoju skutočnú rodinu.

My dospelí môžeme vyrastať zo starých tradícií a konvencií o vzťahoch, manželstve, sexuálnom živote, vernosti a celoživotnom manželstve a byť experimentujúci, dobrodružní, objaviteľskí a „moderní“ (nech už to slovo znamená čokoľvek). Základné potreby detí sa však nemenia každé desaťročie: potrebujú milujúcu matku a otca, ktorí ich priviedli na svet a dali im rodinu, domov a bezpečie – aby stále cítili, že sú milovaní, aby bola zachovaná láska voči nim, ich miesto, rodina, domov a bezpečie – po zvyšok života rodičov. Keď sa tieto základné podmienky porušia – základná bezpečnosť v ich živote sa rozpadne a už ju nič nedokáže dať dokopy.

Koniec manželstva a zjednotenej rodiny je pre deti kolosálnou stratou, bez ohľadu na dôvody rozvodu dospelých. Nič v ich živote už nikdy nebude ako predtým. Niečo v dieťati sa rozdelí, keď sa rodičia rozídu. Roztrháme ich, keď roztrháme naše manželstvo. To je východiskový bod pre pochopenie ich skúseností. Starostlivosť o deti od tohto momentu znamená predovšetkým snahu o minimalizáciu týchto škôd.

VOJNA SA MUSÍ ČO NAJSKÔR ZASTAVIŤ!

Veľa rozvodov vedie jeden z partnerov, čo u druhého spôsobuje bolesť, hnev, sklamanie, depresiu, kolaps a poníženie. To, čo často nasleduje, je ako vo vojne, v ktorej nikto nemôže vyhrať: majetok, opatrovníctvo, výživné, financie, povinnosti, dovolenka… Zvyčajne je to všetko nejaký čas sporné, kým sa život opäť neusadí na úplne inom základe. Právni experti, rodinní príslušníci, ktorí boli včera priateľmi, sa stanú protichodnými stranami. Spoloční priatelia zmiznú tým, že padnú na tú či onú stranu. A deti, ktoré milujú oboch rodičov a sú im doživotne oddané, padnú doprostred tohto bojiska. Sú skutočnou obeťou tejto nevyhrateľnej vojny. Deti sú a budú na oboch stranách. Nemajú alternatívnych rodičov.

Táto vojna sa musí čo najskôr zastaviť, aby sa minimalizovali škody, ktoré deťom spôsobuje. Ešte lepšie – nikdy s touto vojnou nezačnite. Ale väčšina ľudí zlyhá na tomto prahu.

Dospelí majú možnosti, ktoré deti nemajú. Nemôžu si vytvoriť svoj vlastný domov, musí byť vytvorený pre nich. Rozvádzajúci sa dospelí robia z detí, ktoré sa cítili bezpečne, úzkostlivých potulujúcich sa utečencov, zviazaných ako kusy batožiny medzi dvoma domácnosťami, v každej z nich sa vytvára nová rodina, ale v žiadnej z nich nie sú obaja rodičia súčasne. Nič nedokáže urobiť zlomené miesto opäť domovom. Jeden z týchto dvoch domov pre nich často v skutočnosti vôbec neexistuje.

NIČ NEMÔŽE NAHRADIŤ JEDEN DOM…

… ale byť úplne doma v každej zo samostatných jednotiek môže pomôcť; prechod medzi dvoma domami bez trenia môže pomôcť; úcta a uznanie medzi dvoma domácnosťami môže pomôcť; mať vyhradené izby pre každé dieťa, v ktorých bude úplne doma; niektoré pravidelné chvíle, keď je pôvodná rodina stále spolu, môžu pomôcť. Už nič neobnoví celistvosť jedného rodinného domu, ktorý kedysi mali, no škody sa dajú minimalizovať.

Láska, ktorá sa raz stratila, sa ťažko pamätá a úcta, ktorá sa raz stratila, sa ťažko obnovuje. Pre dospelých v odlúčení je také ťažké zapamätať si, že pre deti láska a úcta k otcovi a matke nie sú prerušené, keď sa pretrhne romantické spojenie medzi rodičmi. Stále sú tu dvaja ľudia, ktorí ich priviedli na tento svet. Oni sa nerozhodli odlúčiť sa od otca a matky… Odlúčenie ich rodičov, ktoré je nezvratným zničením toho, čo mali predtým, môže byť nevyhnutné, ale nepriateľstvo, neúcta a bezcitnosť medzi ich rodičmi nie sú nevyhnutné. Sú tam možnosti. Často, ako poradca rozvádzajúcich sa rodičov, keď ich vidím jednotlivo, im hovorím toto:

„Žena – tohto muža už možno nemilujete a možno ho vo svojom živote vôbec nechcete , ale tento muž je jediný skutočný otec vašich detí. Ak sa jeho otcovstvo rozbije – niečo sa v nich zlomí, ak zmizne – niečo v nich bude navždy chýbať. Podporte jeho otcovstvo, ako len môžete. Inak budú do konca života hľadať náhradného otca.

Muž – možno ste stratili lásku a príťažlivosť k tejto žene, ale táto žena je jedinou matkou vašich detí, akú kedy budú mať. Ak sa zlomí jej materstvo – zlomí sa niečo zásadné v ich srdci. Ak je zranená a ponižovaná – to isté sa stane s ich hlbokou časťou. Jej blaho je pre dobro vašich detí. Preto je jej blaho na určitej úrovni vašou záležitosťou.“

Deti nedokážu pochopiť koniec lásky a úcty medzi dvoma dospelými, ktorí ich raz pozvali, aby sa narodili do lásky a úcty, ktorá tu pre nich bola. Minimalizujte jej zničenie, ako sa len dá.

ZLÉ REČI O DRUHOM RODIČOVI SÚ PRE DETI TOXICKÉ

Nevedia to spracovať. Zastavte to skôr, ako s tým začnete, alebo to zastavte, keď budete čítať tieto slová.

Rodiny majú tendenciu postaviť sa na jednu stranu pri rozvode, čo vytvára nepriateľstvo v samostatných skupinách. Prestaňte, ľudia, poškodzuje to deti!

V ich srdci ich pôvodná rodina zostáva ich pôvodnou rodinou. Rozchádzajúci sa dospelí môžu založiť nové rodiny s inými ľuďmi, ale deti nemôžu mať inú pôvodnú rodinu. Toto je tá, do ktorej vstúpili, formovali svoje najranejšie spomienky a formovali svoje svety. Je nevyhnutným štandardom zodpovednosti a ľudskosti – naďalej rešpektovať pôvodnú rodinu, ktorá je ničená rozvodom. Je ťažké necítiť potrebu ospravedlňovať rozchod.

Je to však povinnosť: minimalizovať zničenie obrazu a spomienky na jedinú pôvodnú rodinu, ktorú si deti ponesú do konca života. Ponesú si to po celý život a ponesú si aj jeho skazu do konca života a ponesú si spôsob, akým sa navzájom nesú ich rodičia – aj to na celý život. Minimalizujte škody, ako sa len dá!

PORAĎTE SA S DEŤMI

Dalo by sa o tom povedať oveľa viac, ale duch tohto posolstva je zrejmý: láska a spoločenstvo sú viac než len osobný emocionálny zážitok jednotlivcov, ktorí ho vytvárajú. Keď sú deti pozvané do tohto zväzku – čo sa stane s týmto zväzkom a jeho členmi, je ich vec. Poraďte sa s nimi vo svojom duchu predtým a počas toho, čo robíte. Táto rodina, ktorú teraz ničíte, nie je len vaším súkromným majetkom. Je to tiež majetok detí.

Čím sa dostávam zatiaľ k poslednému bodu: nestačí uzavrieť zmluvu medzi mužom a ženou pri založení manželstva a domácnosti, do ktorej privádzate deti. Na vytvorenie dieťaťa sú potrební viac ako dvaja ľudia: sú potrební traja – matka, otec a samotné dieťa. Mali by sa brať do úvahy od začiatku. Musí byť uzavretá zmluva aj s budúcimi deťmi. Vzájomná láska, sexuálna príťažlivosť a úcta medzi dospelými umožnili deťom byť počaté, narodiť sa a rásť. Ale koniec lásky, príťažlivosti a úcty medzi rodičmi, ktorý vedie k zániku zmluvy s dospelými, nesmie byť koniec zmluvy s deťmi. O druhu ekonomického spoločenstva medzi dospelými, ktorí sa zosobášia, existuje predmanželská dohoda. Chýba však dohoda medzi dospelými a nenarodenými deťmi.

Dohoda o starostlivosti a výživnom po rozvode nestačí na pokrytie celej ľudskej reality. Dohoda o rozvode vzniká po tom, čo láska, ktorá vytvorila rodinu, zmizne.

Dôrazne odporúčam vytvorenie zmluvy medzi budúcimi rodičmi a budúcimi deťmi ešte pred počatím a narodením detí, keď vrcholí láska, ktorá vytvára rodinný zväzok: dohodnúť sa, aký bude vzťah medzi rodičmi a budúcimi deťmi v prípade rozchodu. Toto je podľa mňa nevyhnutný štandard ľudských práv.

Yehuda Tagar

Preložila Mira Tagar

Yehuda Tagar je izraelský, austrálsky, juhoafrický, britský, medzinárodný kouč, poradca, psychoterapeut, konzultant a tréner organizačného rozvoja, zakladateľ psychofonetiky, metodickej empatie a humanizácie pracoviska, riaditeľ Psychofonetického inštitútu International a dekan štúdií na Škole empatie na Slovensku a Psychofonetického inštitútu – Česká republika. Teraz sídli v Bernolákove na Slovensku.

www.yehudatagar.com <> www.pace.sk <> www.psychophonetics.com.au

Magazín Dieťa

Seriál Umenie vedomého vzťahu 9. časť

Foto pixabay.com a thinkstock.com

Viac článkov o vzťahoch, rodičovstve a rodine:  https://www.dieta.sk/kategoria/clanky/rodina/vztahy/

ZAUJALI VÁS NAŠE ČLÁNKY?
Podporiť nás môžete predplatením časopisu Dieťa tu alebo kúpou časopisu Dieťa vo voľnom predaji.