Zmena môže byť aj jedlá | Dieťa.sk - Váš sprievodca svetom tehotenstva a rodičovstva

Zmena môže byť aj jedlá

Zmena môže byť aj jedlá

„Nedostatok prírodných zdrojov, nárast populácie, čoraz väčší nedostatok pôdy, vody a degradácia pôdy nás nútia rozmýšľať nad tým, ako využívať prírodné zdroje s ohľadom na budúce generácie,” povedala Hilal Elver, zvláštna spravodajkyňa OSN pre právo na potraviny.

Až tretina vyprodukovaných potravín vo svete sa vyhodí. Odhaduje sa, že len v Európskej únii sa takto ročne vyplytvá 89 miliónov ton jedla. Viete si to predstaviť? Je to akoby ste každý týždeň počas jedného roka vyhodili 4 celé obedy. Vo svete, kde jeden človek z deviatich nemá dostatočný prístup k jedlu a množstvo zdrojov sa zmenšuje, môžeme hovoriť o skutočnom paradoxe. A je dôležité o tom hovoriť aj s našimi deťmi, aby si uvedomovali, čo môžu aj ony spraviť každý deň.

Čím všetkým plytváme?
Tretina vyhodeného jedla znamená, že rovnako tretina všetkého paliva, hnojiva, vody a práce vyšla nazmar. Znamená to tiež, že odlesňovanie, poškodenie pôdy a emisie skleníkových plynov spojené s výrobou potravín boli zbytočné. K tomu však ešte pridajme spracovanie potravinového odpadu v spaľovniach a na skládkach, ktoré je rovnako energeticky a priestorovo náročné.

Produkcia potravín dnes:

  • prispieva ku globálnemu otepľovaniu viac, než všetky autá, nákladné autá a vlaky dohromady;
  • spotrebuje 70 percent pitnej vody a vážne znižuje jej kvalitu v dôsledku pesticídov a hnojív;
  • urýchľuje stratu biodiverzity;
  • je hlavnou príčinou odlesňovania a dezertifikácie (priestorové rozšírenie púšťových podnebných pomerov zásahom človeka).

Keď hovoríme o plytvaní potravinami, treba povedať, že chybu robia nielen konzumenti. Musíme sa pozrieť na celý dodávateľský reťazec.


Zber úrody
Máte radi zelené fazuľky? Väčšinu európskeho trhu nimi zásobuje Keňa. Každý obchodný reťazec má nastavené štandardy, akú dĺžku a tvar by fazuľky mali mať. Mnohí kenskí farmári vďaka týmto estetickým kritériám musia čeliť likvidačným finančným stratám, keď fazuľky narastú príliš veľké a odberateľ jednoducho zruší objednávku. Táto strukovina sa bežne v kenskej kuchyni nepoužíva, a tak vo väčšine prípadov celá úroda zhnije na poli.

Rovnaké situácie zažívajú aj európski pestovatelia, keď je ich mrkva príliš krivá, zemiak malý a karfiol žltší, ako sme zvyknutí.

Výroba a balenie
Po zbere a počas spracovania sa opäť kvôli estetickým štandardom vyhodí až 40 percent potravín. Aby sa naše obľúbené zelené fazuľky zmestili do štandardného balenia, olamujú sa, a až tretina z ich normálnej veľkosti sa kvôli tomu vyhodí.

Obchody
Maloobchody a veľkoobchody spôsobujú približne 5 percent plytvania. Niekedy sa potraviny nesprávne uskladnia, nestihnú sa včas dostať na pulty, neodhadne sa dopyt alebo sa poškodí obal a potravina ide rovno do koša. Toto číslo môžu ovplyvniť aj prepravné spoločnosti, ktoré potraviny nevhodne zabezpečia proti poškodeniu alebo prekročia dohodnutý čas pre ich dodanie. Je to problém najmä pri rýchlo sa kaziacom tovare.


Domácnosti
Až 40 percent plytvania spôsobuje fungovanie našich domácností. Často nakupujeme príliš veľa potravín a nesprávne ich skladujeme. Zvyšky jedla v mnohých prípadoch vyhodíme, no mohli by sme ich ešte využiť na prípravu ďalších pokrmov. Množstvo ešte zabalených potravín vyhadzujeme, pretože prekročili dátum minimálnej trvanlivosti (nie dátum spotreby), hoci sú ešte bezchybné. Pre porovnanie, ľudia v rozvinutých krajinách vyhodia desaťkrát viac potravín ako v rozvojových.

Ako neplytvať našou budúcnosťou?

  1. Dopredu si premyslite, koľko čoho nakúpite.
  2. Váš nákup správne uskladnite.
  3. Dojedajte zvyšky alebo z nich spravte iné chutné jedlá.
  4. Dajte vedieť svojim supermarketom, že chcete kupovať aj „krivú zeleninu“.
    • Až 20 percent poľnohospodárskej výroby sa znehodnotí kvôli tomu, že zelenina a ovocie nespĺňajú estetické požiadavky, ktoré majú supermarkety na ich vzhľad. Všetka táto zelenina skončí v bioplynovej stanici, alebo prinajlepšom ešte v kompostárni. Ale neraz skončila aj na skládke.
  5. Rozlišujte medzi dátumom spotreby a dátumom minimálnej trvanlivosti.
    • Dátum minimálnej trvanlivosti potraviny je dátum, do ktorého si potravina pri správnom skladovaní uchováva svoje špecifické vlastnosti. Po jeho prekročení stráca niektoré svoje zmyslové vlastnosti – je však možné ju konzumovať.
    • Dátumom spotreby sa označuje potravina, ktorá z mikrobiologického hľadiska podlieha rýchlej skaze, a preto môže v krátkom čase predstavovať bezprostredné nebezpečenstvo pre zdravie ľudí. Po tomto dátume sa neodporúča ju konzumovať.
  6. Keď už musíte jedlo vyhodiť, spracujte ho vo svojom domácom komposte/vermikomposte.

Rozprávajte sa s deťmi
Je dôležité o týchto témach debatovať aj s deťmi, aby si uvedomovali svoj vlastný každodenný dopad na životné prostredie.

Vedeli ste, že…?
… ľudia v rozvojových krajinách vyhadzujú len okolo 6 až 11 kilogramov potravín za rok, v porovnaní s 95 až 115 kilogramami v rozvinutých krajinách?
… na celom svete sa vyhodí okolo 30 percent obilnín, 40 až 50 percent ovocia a zeleniny, 20 percent všetkých olejnatých semien, mäsa a obilnín a 30 percent rýb?


… okolo 250 miliárd m3 vody sa použije na produkciu 1,3 miliárd jedla, ktoré sa následne vyhodí? Zodpovedá to ročnému prietoku Volgy, najväčšej rieky v Európe.
…využívame okolo 1,4 miliardy poľnohospodárskej pôdy na výrobu jedla, ktoré nebude nikdy skonzumované? Predstavuje to viac územia, než je celá plocha Číny.

Mirka Pilariková
CEEV Živica
www.zivica.sk

Foto Shutterstock.com

ZAUJALI VÁS NAŠE ČLÁNKY?
Podporiť nás môžete predplatením časopisu Dieťa tu alebo kúpou časopisu Dieťa vo voľnom predaji.
K predplatnému Dieťaťa získavate ako darček aj špeciál Dojčiatko & batoľa (ktorý si môžete objednať aj samostatne prostredníctvom distributéra tu ).

O autorovi

Podobné články

0 komentárov

Zatiaľ bez komentára!

Môžete byť prvý, kto komentuje tento článok