Keď je moja dcéra nešťastná, lebo donesie zo školy zlú známku, vtedy otváram svoju fejsbúkovú stránku. Hľadám starých kamarátov zo školských čias. Ukazujem jej ich fotky a rozprávam príbehy.
O tom, ako ten prešedivený pán v saku na mieru mal v ôsmej triede jednotku len z telesnej a výtvarnej výchovy. (No a tiež zo správania, ale to len tak-tak.) Dnes má diplom z americkej vysokej školy, šéfuje veľkej medzinárodnej firme a neustále lieta po celom svete. A pritom pred pár rokmi naňho učiteľka pred celou triedou kričala, že z neho nikdy nič nebude. (A my sme jej verili!) Zdá sa, že sa zmýlila. No nielen v ňom. Takýchto príkladov mám medzi známymi množstvo. Trojkári, a niekedy aj štvorkári sa vypracovali na mimoriadne úspešných ľudí. Je pravda, že sa nikdy nenaučili básničku naspamäť (aspoň nie na prvýkrát), nepripravili si nič na Hviezdoslavov Kubín, z diktátov neraz mávali päťky, neboli schopní naspamäť odriekať poučky… Ale vždy boli zanietení pre jeden či dva predmety. V tých vynikali. Dokonca tak, že často zabávali triedu pikoškami, lebo mali poznatky, ktoré sa nepísali v učebniciach, ale v tom čase sa prácne vyhľadávali v encyklopédiách alebo bolo potrebné striehnuť na ne v dokumentárnych filmoch. Učiteľky to však ocenili málokedy…
Jasné, že nebudem svojim deťom hovoriť, aby pokojne nosili zo školy päťky. Vždy im však vravím, nech sa naučia najlepšie ako vedia a, najmä, že musia učivu rozumieť. Keď nevedia veci odrapkať naspamäť a preto nedostanú jednotku, tak mi to až tak nevadí. Viem totiž, že známky v žiackej knižke, či na vysvedčení nič nehovoria o skutočných vedomostiach, ani o tom, či je dieťa nadané a či sa v živote presadí. Nehovoria nič o tom, či bude úspešné v práci a v živote. Skrátka, sú to len známky. A vaše dieťa je predsa oveľa viac! Nezabúdajte na to, ani keď vám dnes strčí do ruky polročné vysvedčenie. 🙂
Monika Bothová
Foto Shutterstock
Zatiaľ bez komentára!
Môžete byť prvý, kto komentuje tento článok