Rodičia a učitelia

Ako rodičia vstupujeme do špecifického vzťahu s učiteľom nášho dieťaťa. Či nám je sympatický viac alebo menej, nič nemení na tom, že spolu s ním sme na jednej lodi. Naším spoločným cieľom je vzdelané a rozhľadené dieťa.

K tejto téme sa na stránkach mienkotvorného denníka ABC opäť vyjadrili Španieli. Hoci ich krajinu vnímame ako prostredie prekypujúce južanským optimizmom a pohodou, situácia u nich zašla tak ďaleko, že učitelia neraz vyhľadajú pomoc psychológov na krízovej linke. Odborníci nabádajú rodičov, aby neznevažovali školu a ani samotných pedagógov, ale radšej popracovali na komunikácii, rešpektovaní hraníc i pravidiel s vedomím, že činia v prospech dieťaťa.

Pravidlá sú pravidlá

Rodina a škola predstavujú kľúčové inštitúcie vo výchove a vzdelávaní. Netreba zabúdať, že v škole musia deti dodržiavať normy určené učiteľom, no a doma zasa tie, ktoré stanovujú rodičia. Sú to dve odlišné prostredia so spoločným zámerom. Kde je teda problém? Jedným z najčastejších problémov v prípade španielskych učiteľov je, že rodičia radi zasahujú do ich kompetencií, znižujú autoritu školy alebo prichádzajú s pripomienkami, že ich dieťa sa učí a snaží, no napriek tomu nosí zlé známky. Zabúdajú pritom, že rodina má škole a učiteľom asistovať, nie klásť prekážky. Dôležitá je vzájomná komunikácia. Učitelia vedia, že rodičia chcú zohrávať aktívnu rolu vo vzdelávaní svojich detí, no nevhodne zasahujú v momentoch, keď by pedagóga mali podržať a nie ho ľahkomyseľne brať na paškál.

„Ide o komplexný problém a ťažkosti vyplývajú zo spoločenských zmien. Dnes je dôležité, aby vzťah medzi rodičom a učiteľom bol bližší ako v minulosti. Pracujeme na dôkladnejšej definícii kompetencií oboch strán, ktoré sa musia naučiť spolu fungovať s jasne vymedzenými pravidlami,“ povedala pre španielsky denník Sonia García zo španielskej Národnej asociácie pedagogických pracovníkov.

Na jednej lodi

Ako rodičia sa občas nevyhneme predsudkom voči celému školskému systému. Možno oprávnene, lebo s učiteľmi máme svoje skúsenosti aj ako bývalí žiaci a možno sme zažili viac situácií, keď nekonali spravodlivo alebo proste zlyhali. Odvtedy prešli roky a nás ťažia vlastné spomienky a boľačky natoľko, že sa voči škole správame ostražito. Číhame na moment, či sa situácia nezopakuje s naším dieťaťom, chceme ho ochrániť pred vlastnými skúsenosťami a negatívnymi zážitkami, ktoré sa vôbec nemusia zopakovať, a ak náhodou nastanú, naše dieťa ich možno bude vnímať celkom inak a pružne ich prekoná. Nemôžeme vnímať učiteľa ako niekoho, kto stojí proti nám skrze naše dieťa. V mnohých krajinách sme preskočili z extrému do extrému. Absolútnu pravdu, na ktorú mal nárok len učiteľ, dnes pripisujeme žiakovi, ktorého záujmy ako rodičia reprezentujeme so všetkou vážnosťou aj nárokmi. A pritom stačí tak málo. Napríklad vynechať ironické komentáre, nekritizovať učiteľa pred dieťaťom, podporiť pozíciu pedagóga rešpektovaním jeho autority, na rodičovskom združení pokojne predniesť relevantné pripomienky so snahou problém vyriešiť a nie prehĺbiť.

Dana Ljubimovová Miháliková
Foto 123rf.com

ZAUJALI VÁS NAŠE ČLÁNKY?
Podporiť nás môžete predplatením časopisu Dieťa tu alebo kúpou časopisu Dieťa vo voľnom predaji.