Poslušnosť nie je naším cieľom

To sú slová Naomi Aldortovej, americkej terapeutky a rodinnej poradkyne. „Poslušnosť znamená, že sa dieťa bojí. Možno robí dobrú vec, ale zo zlého dôvodu.  Bojí sa trestu, našej zlosti alebo toho, že príde o našu lásku. Poslušné dieťa môže neskôr poslúchať hocikoho, trebárs vodcu gangu. Naučí sa počúvať iných, a nie seba. Človek by mal tiež niekedy poslúchať iných ľudí, ale mal by sa vždy najskôr poradiť sám so sebou a mal by sa rozhodnúť, koho a kedy poslúchať.“

A ako sa vidíte vy, milí dospelí? Voľakedajšie deti, dnes rodičia.  Ako vás vychovali? Poslúchate? Podriadite sa? Alebo sa vždy najskôr poradíte sami so sebou a rozhodnete sa podľa vášho vnútorného hlasu? Alebo ste príliš unavení tým šialeným tempom, akým sa dnes ženie život a nechávate všetko plynúť s pocitom, že i tak nemôžete o ničom rozhodnúť? Podriadiť sa je vlastne také príjemné. Tak bola vychovaná zrejme väčšina z nás. Podriadiť sa, poslúchnuť, nerozhodovať. Byť len kvapkou v mori a nikdy nechcieť byť riekou, ktorá hĺbi brehy a dáva krajine tvar. Že vy nie? Že vy ste pripravení rozhodovať, pýtať sa a radiť? A hnevá vás, keď sa od vás vyžaduje odovzdaná poslušnosť? Rozčuľuje vás, keď niekto robí rozhodnutia za vás a vopred očakáva, že ich bez  slovka reptania vezmete za svoje? Búrite sa a čudujete sa, že to tým vedľa vás nevadí? Že to je väčšine vlastne ľahostajné?

Dnes a denne sa dejú udalosti, keď sme postavení pred hotovú vec. A väčšina to prijíma pokojne, akoby len malé percento z nás bolo vychované tak, aby nechalo zaznieť svoj vnútorný hlas.  A pritom neraz nejde o fazuľky, aby sme len tak ľahko mohli mávnuť rukou, veď sa nič nedeje, tak načo trčať z davu… Čím to je? Naozaj tou našou výchovou k poslušnosti?

Premýšľam nad tým, kto je dobrý rodič. Láskavý! To je on, to je dobrý rodič. Áno, dozaista.  Dobrý rodič je určite ten, ktorý ma srdce plné lásky. No k dokonalosti treba ešte kúsok – zodpovednosť! Lebo láska býva často slepá. A milujúci rodič, ktorý koná pod taktovkou rodičovskej lásky, môže nevedomky svojmu dieťaťu ubližovať. No keď sa vo vás láska snúbi so zodpovednosťou, ste pripravení svoje deti nielen bezhranične milovať, ale i zodpovedne konať – napríklad v mene ochrany ich zdravia. A vzdelávať sa, pýtať, radiť sa so svojím vnútrom. Pripravení nielen prijať, ale aj nahlas odmietnuť to, čo by mohlo ohroziť naše deti. Po takejto ceste kráčajme. Poslušnosť nie je naším cieľom.

Renáta Krausová

vybrané zo Slov na úvod, časopis Dieťa
Foto Shutterstock.com