Pracujte inak, nie viac! | Dieťa.sk - Váš sprievodca svetom tehotenstva a rodičovstva

Pracujte inak, nie viac!

Pracujte inak, nie viac!

Máte pocit, že odkedy sa vám narodilo prvé dieťa, dni sú príliš krátke? Neustále ste v strehu, v noci vstávate kvôli dojčeniu, tvoríte, čítate si a hráte sa s deťmi, varíte, upratujete… A akoby toho stále nebolo dosť. Dnes je iná doba – doba vysokých nárokov. Nestačí venovať sa rodine, ale moderné je popritom študovať cudzie jazyky, pracovať, cestovať a stretávať sa s ľuďmi, dvakrát týždenne chodiť cvičiť a v neposlednom rade dobre vyzerať. Lenže – ako sa to všetko dá stíhať?

Pamätám si, aká som bola prekvapená, keď mi moja bývalá šéfka Martina opísala, ako pracuje krátko po narodení druhého dieťaťa. Veľmi oduševnene sa venovala svojim deťom, pričom nemala žiadnu opatrovateľku ani starých rodičov vo svojej blízkosti. Mne sa v tom čase práve narodil syn a spamätávala som sa z „mierneho“ šoku, ako sa mi zmenil život. Mať k tomuto ešte dvojročné dieťa a nedajbože pracovať?! Vtedy to bolo pre mňa nepredstaviteľné. Postupom času som však zistila, ako veľa závisí od osobnej organizovanosti, najmä pokiaľ sa človek stará aj o malé deti. Keď som ešte pracovala s Martinou, všetko išlo rýchlejšie, ako sme si pôvodne plánovali. Pracovala z domu, ale keď som niečo potrebovala, mailom alebo telefonicky mi ešte v ten deň odpovedala. A pretože mala vo veciach prehľad a poriadok, nikdy sa nestalo, že by sme na niečom zbytočne pracovali dvakrát.

Mať všetko hotové
Jedným z najväčších impulzov, ako sa lepšie zorganizovať, a tak mať čas na viaceré aktivity, bola pre mňa kniha Getting Things Done – Umenie byť produktívny bez stresu od Davida Allena (ďalej len GTD). U nás je dostupný český preklad Mít vše hotovo – jak stihnout práci i život a cítit se při tom dobře. David Allen má viac ako dvadsaťročnú skúsenosť so školením ľudí, medzi ktorými sú najlepší manažéri na svete, no zároveň dokázal pomôcť aj ľuďom v škole alebo domácnostiach. Jeho systém je prehľadný a jednoduchý, takže sa dá použiť takmer všade.

Najviac nás totiž unavuje to, že o úlohách, ktoré nás čakajú, príliš veľa rozmýšľame. Rozmýšľame o nich neproduktívne, čo nás len otravuje, a toto uvažovanie nám zaberie viac času ako samotná práca. Podľa Allena nie je žiadny dôvod venovať sa jednej myšlienke dvakrát, pokiaľ nám nie je príjemná. Preto treba dať všetky úlohy „von z hlavy“ do systému, ktorému môžeme dôverovať – na papier alebo do elektronickej podoby, ako to komu vyhovuje. A práve vytvorením tohto prehľadného systému si môžeme život neuveriteľne uľahčiť.

Základné princípy systému GTD
So systémom GTD je užitočné oboznámiť sa podrobnejšie, uvediem tu však jeho základné princípy:

  1. Spíšte si všetky veci, ktoré vás oberajú o pozornosť, bez ohľadu na ich dôležitosť.

Potom si položte k týmto bodom otázku – Aký nasledujúci krok treba spraviť? Dôležitým procesom je práve takéto premieňanie vecí na konkrétne úlohy, pričom máme vždy napísaný najbližší krok, ktorý treba urobiť. Nepíšte si preto do zoznamu – „Nezabudnúť na knihy z knižnice“, ale „Predĺžiť výpožičnú lehotu o jeden mesiac na tel. čísle…“

Predstavte si situáciu, ktorá vás v tomto období oberá o spánok. U mňa to bol v minulosti blížiaci sa pôrod druhého dieťaťa. Manžel bol veľmi vyťažený v práci a mne v hlave vírilo množstvo myšlienok, čo všetko budem musieť zariadiť. Nebolo jasné, komu počas pobytu v pôrodnici zverím staršie dieťa, ešte som nekúpila všetko potrebné pre bábätko, nebola som rozhodnutá, v ktorej pôrodnici porodím, a plánovala som začať s prírodnými metódami podporujúcimi vyvolanie pôrodu v termíne, keďže som nechcela znovu desať dní prenášať.

Založila som si projekt „Pôrod“ a spísala úlohy:

  • Zavolať do dvoch nemocníc na tel. číslo… a dohodnúť si u nich termín návštevy kvôli prehliadke pôrodnice.
  • Podľa knihy „K pôrodu bez obáv“ vypísať, čo treba dokúpiť.
  • Zatelefonovať rodičom a zistiť, či sú ochotní pricestovať alebo vziať dieťa k sebe a v akom termíne.
  • Podľa knihy prehľadne rozpísať, aké prípravky piť, v akom množstve a kedy pred termínom pôrodu začať. Kúpiť ich v lekárni.

Takto som si napísala všetky úlohy. Ich zoznam som postupne aktualizovala, vyraďovala splnené úlohy a pripisovala zase nové. Keď som mala takto všetko pred sebou na papieri, zistila som, že sa to dá stihnúť a mohla som sa v pokoji tešiť na príchod dieťatka.

Úlohy si môžete spisovať do notesa, textového súboru v počítači, do mailu, elektronického záznamníka, kdekoľvek vám to vyhovuje. Dôležité však je mať čo najmenej takýchto „schránok“, najlepšie len jednu. Mne osobne sa osvedčil karisblok, pretože sa v ňom dajú presúvať jednotlivé strany a nemusím zakaždým pri kontrolovaní úloh ani zapínať počítač.

Aby ste sa mohli na váš zoznam úloh plne spoľahnúť, musíte ho pravidelne kontrolovať a aktualizovať.

  1. Keď sú veci premenené na konkrétne úlohy, máte viacero možností:
  • Ak trvá úloha menej ako dve minúty, hneď ju spravte (toto nie je pri malých deťoch vždy možné, v tom prípade ju zapíšete do zoznamu),
  • úlohu delegujete niekomu inému,
  • pripíšete ju na zoznam úloh.

Väčšinou máme na starosti organizáciu viacerých vecí. Preto ich podľa tém môžete zaraďovať k určitým „projektom“. Napríklad „Štátnice“, „Sťahovanie“ a podobne. Ak použijete ako schránku karisblok, každá tematická oblasť zaberie osobitnú stranu.

Aktuálne úlohy, ktoré treba urobiť čo najskôr, sú tiež na osobitnej strane – hneď ako prvé, pričom ich denne (prípadne 2-krát týždenne) aktualizujeme. Ostatné projekty aktualizujeme a kontrolujeme menej často – napríklad raz týždenne.

Osobitným „projektom“ môžu byť úlohy, ktoré možno spraviť naraz za určitých okolností – napríklad pri písaní mailov, počas návštevy mesta, návštevy v kancelárii. Pokiaľ sú medzi týmito úlohami také, ktoré je nevyhnutné urobiť v určitý deň – napríklad návšteva lekára, zapíšte si ich do kalendára alebo diára. Do kalendára si nezapisujte veci, ktoré treba vykonať čo najskôr, ale nie je podstatné v ktorý deň – na tie vám poslúži osobitný zoznam. Inak by sa mohlo ľahko stať, že budete nedokončené úlohy prepisovať z jedného dňa na druhý, čo by vás zbytočne demotivovalo.

Čo je výhodou takéhoto systému? Ak dieťa zaspí a vy máte popoludní hodinu čas, môžete si hneď pozrieť zoznam úloh, z ktorých si vyberiete tú, čo je práve najdôležitejšia, prípadne máte na ňu náladu a viete, že za hodinu ju stihnete. Ak máte čas čo i len päť minút, možno sa vám naskytne úloha, ktorá do tejto chvíľky počas dňa presne zapadne – zavoláte na úrad alebo sa objednáte u zubárky. Spravíte to hneď bez toho, že by ste rozmýšľali, čo narýchlo urobiť a kde máte telefónne číslo.

Čaro dobrej organizovanosti spočíva v tom, že plnenie vecí nás napĺňa dobrým pocitom. Veď kto by nemal rád všetko hotové? A ak sme splnili všetky povinnosti, zostáva väčší priestor pre ďalšie aktivity.

Máte svojich „časožrútov“?
Ďalší čas môžete získať, ak zrušíte dva najväčšie moderné „požierače času“. Prvým z nich je surfovanie po internete a mailovanie, ďalším je televízia. Väčšina z nás sa bez týchto vecí nezaobíde. Ich najväčším zádrhom je však vytvorenie závislosti a ponúkanie akéhosi falošného pocitu „kontaktu s vonkajším svetom“. Realita je však taká, že nekonečné mailovanie, chatovanie, skypovanie, zapájanie sa do internetových diskusií vám, podobne ako televízia, skutočné uspokojenie po kontaktoch s inými ľuďmi neprinesú. Je to len chvíľková náhrada, ktorá neraz vezme ľuďom celý ich voľný čas.

Ak sa vám zdá, že týmito vecami nemárnite mnoho času, skúste toto: Maily si prezerajte maximálne raz denne (nie hneď ráno – zmenilo by vám to plány, ani pred spaním – oberalo by vás to o spánok). Ja som si myslela, že popri dvoch malých deťoch mnoho voľna nemám, no odkedy sa riadim týmto pravidlom, času mám viditeľne viac. Keď sa venujem deťom, skutočne som tu pre ne, bez toho aby som rozmýšľala nad tým, čo mi práve napísala kamarátka z druhého konca sveta.

Televízie som sa úspešne zbavila asi pred piatimi rokmi. Ako môžu ľudia zabíjať niekoľko hodín denne sedením pred obrazovkou namiesto toho, aby skutočne žili, to je mimo môjho chápania. Televízne seriály sú biednou náhradou za skutočné vzťahy a zážitky. Podobne ako televízne noviny – zväčša ponúkajú prípady ľudí, ktorí sú na tom horšie ako my, pretože im práve nešťastnou náhodou zhorel dom alebo sa zranilo dieťa, čo býva predmetom najdôležitejšej správy dňa! Pokiaľ chcete byť informovaní o dianí vo svete, no nemáte veľa času, zvoľte si dôveryhodný internetový portál a 5 – 10 minút denne (nie pred spaním) venujte prečítaniu hlavných správ. Rozvodové konania či redukčné diéty celebrít podľa mňa nemajú nič spoločné s prehľadom o súčasnom dianí, ako nám mylne podsúvajú vydavatelia bulvárnych časopisov. Čas tesne pred spaním je mimoriadne dôležitý a pre matku malých detí neraz jediný, ktorý má k dispozícii pre seba. Nepremárnite ho čítaním internetu. Radšej si prečítajte kvalitnú beletriu, ktorá vás vnútorne obohatí, pomôže vám oddýchnuť si, prísť na iné myšlienky. Ak si totiž aj zariadite veci tak, aby ste mali viac času, no nebudete sa vedieť uvoľniť, prestať myslieť na starosti a problémy, situácia sa nezlepší. Práve čítanie beletrie pred spaním namiesto správ alebo mailov vám pomôže zrelaxovať.

Večerné čítanie beletrie a nápad občasného kontrolovania mailov a ich nárazové vybavovanie (ktoré zaberie omnoho menej času ako časté odpisovanie) mám z knihy Štvorhodinový pracovný týždeň od Tima Ferrisa. Autor v nej dáva návod, ako pracovať čo najmenej a žiť pritom ako milionár – nie v zmysle veľkého konta v banke, ale životného štýlu, ktorý je príjemný len vtedy, ak máme dosť času. Napriek mojej antipatii k mnohým autorovým názorom dáva táto kniha množstvo praktických rád, ako nezabíjať čas zbytočnosťami a ušetriť si ho tak pre aktivity, ktoré skutočne chceme robiť.

Ak ste doteraz ponúkali svoje voľno televízii a internetu, skúste byť naozaj striktní a dajte si týždenný mediálny pôst. Ako výstižne opisuje Ferris, v tichu, ktoré sa zrazu u vás doma rozhostí, sa otvorí priestor na to, aby ste vymysleli, ako skutočne obohatiť váš život a robiť to, po čom ste už dlho túžili. Nehovoriac o ľuďoch z vášho okolia, ktorí prestanú mať dojem, že nemáte čo robiť – keďže do desiatich minút odpisujete na maily, takže vás môžu zahŕňať svojimi problémami!

Časový rozvrh
Ďalším spôsobom pre lepšie zorganizovanie sa je vytvorenie časového rozvrhu na každý deň. Vypíšete si úplne všetko, čo treba spraviť, a tieto úlohy rozdelíte na každý deň a čas, kedy sa majú robiť. (Systém GTD je určený skôr pre nové úlohy, kým časový rozvrh je tu viac pre pravidelne sa opakujúce činnosti, ako sú napríklad domáce práce.) Ak je toho skutočne veľa, urobíte presnejší plán, ak nie, stačí vedieť, či sa niečo robí hneď ráno, dopoludnia, popoludní alebo večer. Do úloh zapojte aj partnera i deti a rozdeľte si prácu podľa svojich možností. Zrejme budete prekvapení, o čo ochotnejšie sa ostatní zapoja, keď im bude jasné, aké majú povinnosti, necháte im dostatočnú dávku samostatnosti, a keď budú vedieť, že práca netrvá dlho. Tento systém vyžaduje sebadisciplínu. No pokiaľ ste v náročnej situácii, keď máte pocit, že vám veci prerástli cez hlavu, ste stále vyčerpaní a nestíhate, môžete to skúsiť aspoň na prechodný čas.

Ja som sa takýmto rozvrhom riadila pár mesiacov, bolo to po prvom pôrode, keď som mala veľmi nespavé i aktívne dieťa a mala som problém zvládať domácnosť. Aj naďalej som mala veľa práce, lenže je veľký rozdiel „makať“ v chaose a neporiadku alebo pracovať v nejakom systéme. Navyše sme mali jasne zadelené úlohy s manželom, takže sa skončili spory o tom, kto je viac unavený a kto má čo robiť. Syn vstával približne o pol šiestej ráno – vtedy ho mal na starosti manžel a ja som sa naraňajkovala a robila domáce práce. Bola to úžasná pomoc, pretože samej mi išlo všetko oveľa rýchlejšie. Syn zas nevyžadoval veľa starostlivosti, nebol ešte unudený z toho, že je doma, ale spokojne sa hral s otcom, nebolo ešte treba pripravovať mu raňajky, keďže nad ránom som veľa dojčila. Keď asi o hodinu manžel odišiel do práce, ja som sa venovala synovi, robila ďalšiu prácu a išli sme von. V čase jeho popoludňajšieho spánku (asi jednu hodinu) som mala svoje „osobné voľno“ – čas na čítanie kníh, písanie, oddych. Popoludní sme išli von, na návštevu alebo sme pracovali. Manžel mal osobné voľno zase hodinu po tom, ako sa vrátil z práce. Večer sme sa pri synovi väčšinou striedali. Osobitne sme mali rozvrh na sobotu a na nedeľu. Spoločný čas sme mali najmä cez víkendy. Viem, že to nie je veľa. No v tom období bolo pre nás lepšie sa takto striedať, ako vyčerpaní vymýšľať rodinné aktivity.

Poznáte ten pocit – dieťa popoludní konečne zaspí a vám sa v hlave vynorí sto vecí, ktoré treba spraviť, znepokojuje vás rozhádzaný byt a bojujete s myšlienkou, že veď teraz je čas pre vás, aby ste si oddýchli… Pri rozvrhu prác prestanete mať dojem, že musíte robiť všetko naraz. Jednou z výhod tohto systému je automatizácia – je jasné, kedy a ako máte danú vec urobiť, pretože ju robievate vždy rovnakým spôsobom, takže sa nemusíte stále o niečom rozhodovať. Cieľom nie je fungovať ako výkonný robot, aby ste stihli vykonať ešte viac práce. Cieľom je získať čas, ktorý môžete venovať svojim koníčkom alebo aktivitám, ktoré ste doteraz odkladali, a pomôžu vám, aby ste sa cítili spokojnejšie a uvoľnenejšie.

Čo ešte pomáha získať viac času a energie?

  • Myslite pozitívne. Veríte na príťažlivú silu myšlienok alebo silu modlitby? Potom sa nezamýšľajte nad tým, čo nechcete, ale snívajte o tom, čo by ste chceli. Nehovorte vety typu „Na nič nemám čas“, „Stále je tu neporiadok!“, ale sústreďte sa na pozitívnu zmenu – „Ako som dnes všetko stihla!“, „Už sa mi darí nájsť si čas na pravidelné cvičenie“, „Ako dobre, že bábätko už môže byť pár hodín s manželom“ a podobne. Negatívnymi myšlienkami sa totiž len utvrdzujeme a sami seba presviedčame o zlej situácii, kým pozitívnym myslením vyhľadávame príležitosti na zmenu k lepšiemu.
  • Ak ste preťažení, porozmýšľajte, kto z vášho okolia by vám mohol pomôcť. Nečakajte, že si to ľudia domyslia sami, poproste ich! Namiesto sťažovania sa im dajte konkrétne návrhy. Možno zistíte, že im vôbec neprekáža, ak im dvakrát týždenne na dve hodiny zveríte svoje deti, kým pre vás to bude životná zmena.
  • Určite si priority. Nezaoberáte sa vecami, ktoré v tomto období nie sú dôležité? Neberiete na seba prácu, ktorú by mal (prípadne mohol) urobiť niekto iný? Štúdium, práca popri rodičovskej dovolenke, rekonštrukcia domu, sťahovanie sa, dobrovoľnícka práca a rôzne projekty sú užitočné, ale možno nie práve teraz.
  • Snažte sa robiť všetku prácu popri deťoch. Výnimkou sú práce, pri ktorých malé dieťa nechápe význam, nedokáže sa nijako zapojiť a nemá čo pozorovať, ako napríklad práca na počítači, vybavovanie telefonátov, pracovné sedenie. Tie urobte vtedy, keď dieťa spí, alebo ho má na starosti niekto druhý. Takmer všetko ostatné však môžete robiť vtedy, keď je dieťa s vami. V minulosti to bolo pre ľudí úplne prirodzené. Samozrejme, musíte brať ohľad na deti a počítať s tým, že toho stihnete podstatne menej. Ide o to, aby to bavilo aj deti a aby sa pritom učili, alebo sa aspoň pri vás spokojne hrali.
  • Neuľahčujte si prácu spôsobom, ktorým momentálne ušetríte čas, no v budúcnosti sa vám to vráti aj s úrokmi. Príkladom je bránenie malým deťom, aby samy jedli, keď už o to majú záujem, alebo aby boli bez plienky, aj keď ešte mávajú „nehody“. Hoci budete mať istý čas pocit, že stále zametáte a periete, všetko sa vám vráti, keď bude dieťa o pár mesiacov samo naberať jedlo lyžičkou alebo používať nočník.
  • Prečítajte si knihy Koncept kontinua od Jean Liedloffovej a Pohodoví rodičia od Toma Hodgkinsona. Okrem toho, že vám názory autorov ušetria kopu času, je to skvelé čítanie.
  • Deň začnite predchádzajúcim večerom. Ak sa rozhodnete navštíviť na druhý deň úrad v najbližšom meste, vypíšte si dopravné spojenie, zistite úradné hodiny, naplánujte si približný čas, kedy vyrazíte, pripravte si doklady a tašku s vecami pre deti aj pre seba.
  • Dbajte na poriadok vo veciach. Hoci to pri nedostatku času nie je jednoduché, nemôžete si dovoliť stále niečo hľadať.
  • Zbavte sa ľudí, ktorí vás zbytočne okrádajú o „pokoj v duši“. Máte priateľku, ktorá vás zavalí svojimi problémami hneď, ako vás uvidí, ale je jasné, že nespraví nič pre to, aby ich vyriešila? Sťažuje sa vám, aká je unavená z vlastných detí, hoci za rohom bývajú jej rodičia, zatiaľ čo vy ste na všetko sami? Myslím, že neurobíte chybu, keď prehodnotíte intenzitu vašich stretnutí.
  • Nestrácajte čas sťažovaním sa. To nikdy nepomáha. Radšej sa porozprávajte o niečom príjemnom alebo, pokiaľ máte chuť rozprávať sa o problémoch, hľadajte konkrétne možnosti, ako veci riešiť.
  • Ak niektorá z vašich priateliek zvláda viac, je zorganizovanejšia a spokojnejšia, inšpirujte sa! Pokiaľ má podobné hodnoty ako vy, poraďte sa s ňou, čo by ste mohli zmeniť, aby sa situácia zlepšila.

A teraz to dôležité: pokiaľ sa vám podarí ušetriť mnoho času, ako s ním naložíte? Čo ak si uvedomíte, že vám chýbajú skutoční priatelia, že sa po večeroch nudíte, nemáte si čo povedať s partnerom, neviete sa zabaviť bez televízie? Môžu prísť aj veľmi ťaživé pocity. Buďte k sebe úprimní. Povedzte si, s čím nie ste spokojní, čo by ste chceli zmeniť, ako obohatiť vlastný život, aby ste sa cítili dobre. Možno to bude chvíľu trvať. Postupne môžete začať viac relaxovať, čítať knihy, cvičiť, študovať, rozšíriť svoj duchovný život, začať s drobným podnikaním… Neberte však v prvotnom nadšení na seba dlhodobé a veľké záväzky, mohli by ste to čoskoro oľutovať. Ide predsa o to, aby ste sa cítili dobre. Snívajte o tom, čo by vás skutočne potešilo. S otvorenými očami, aby ste si všimli nové príležitosti, ktoré sa vám ponúkajú.

Zuzana Csontosová

časopis Dieťa
Foto Thinkstock.com

ZAUJALI VÁS NAŠE ČLÁNKY?
Podporiť nás môžete predplatením časopisu Dieťa tu alebo kúpou časopisu Dieťa vo voľnom predaji. K predplatnému Dieťaťa získavate ako darček aj špeciály Dojčiatko & batoľa (ktoré si môžete objednať aj samostatne prostredníctvom distributéra tu ).

 

O autorovi

Podobné články

0 komentárov

Zatiaľ bez komentára!

Môžete byť prvý, kto komentuje tento článok