Kvíz „Čo vieš o alkohole?“ preveril Slovákov. Mýty sa pomaly búrajú, pijeme zodpovednejšie

Výsledky kvízu dokazujú, že osveta v oblasti zodpovednej konzumácie alkoholu má zmysel. Zároveň prinášajú zaujímavé zistenia, či už ide o prvý kontakt s alkoholom, metódy jeho odbúravania alebo najrozšírenejší mýtus o tvrdom a mäkkom alkohole.

Zo štatistík Policajného zboru SR vyplýva, že za rok 2023 sa najviac dopravných nehôd stalo v piatok, nasleduje pondelok a štvrtok. Väčšinu nehôd spôsobujú muži (78 %) a vekovou skupinou, v ktorej sa deje najviac dopravných nehôd, sú mladí ľudia vo veku od 19 do 24 rokov.  Pozitívnym trendom je, že počet dopravných nehôd pod vplyvom alkoholu v minulom roku v porovnaní s r. 2022 klesol o 6 %, čo svedčí o tom, že edukácia verejnosti má zmysel.

Aj z tohto dôvodu občianske združenie Fórum Pi s rozumom (FPSR) zrealizovalo počas mája a júna edukačný projekt Účet za nehodu, ktorého súčasťou bol celoslovenský kvíz Čo vieš o alkohole. Cieľom bolo nielen zistiť, čo vedia slovenskí konzumenti o alkohole, ale ich aj interaktívnou formou edukovať o zodpovednom prístupe k alkoholu. „Predovšetkým sme chceli búrať najrozšírenejšie mýty a pútavo vysvetľovať, že neexistuje mäkký alebo tvrdý alkohol, zdravšie pitie či urýchlenie odbúravania alkoholu z krvi. Alkohol je len jeden a akákoľvek jeho nadmerná konzumácia je škodlivá,“ približuje zámer projektu Tomáš Huba z OZ Fórum Pi s rozumom.

Fiktívny účet na 100-tisíc šokoval, čo potom ten skutočný na vyše 238-tisíc?

V rámci projektu rozdávali vyškolené promo tímy vo vybraných podnikoch po celom Slovensku fiktívne účty za nehodu so šokujúcou výškou takmer 100-tisíc eur a merali záujemcom množstvo alkoholu v dychu. Tímy rozdali 60-tisíc účtov za nehodu a 20-tisíc edukačných letákov, zapojilo sa však tiež 412 reštaurácií, barov a ďalších zodpovedných prevádzok, ktorým záleží na tom, aby bolo vodičov pod vplyvom alkoholu na slovenských mestách čo najmenej.

V porovnaní s predošlým rokom hovorí Tomáš Huba o vzrastajúcom záujme respondentov, no aj zapojených podnikov: „V druhom ročníku Účtu za nehodu prejavilo záujem o účasť viac podnikov, a preto sme predĺžili čas trvania projektu z dvoch na štyri víkendy. Oproti minulému roku tiež vzrástol počet interakcií až trojnásobne – naše hliadky oslovili 1 600 ľudí, z nich si vyše 730 nechalo zmerať hladinu alkoholu v dychu certifikovanými testermi.“

Promo tímy rozdávali v podnikoch letáky, fiktívne účty za nehodu aj merali hladinu alkoholu v dychu. Foto: FPSR

Promo tímy zároveň edukovali všetkých oslovených o rizikách jazdy s alkoholom v krvi. Aktivity podporili aj partneri projektu Nadácia Allianz, spoločnosť Tester.sk a digitálna taxislužba Bolt. „Prítomnosť alkoholu alebo omamných látok u vodiča je hrubým porušením zákona, ale aj poistných podmienok a dôvodom na zamietnutie uplatneného nároku,“ vysvetľuje správkyňa Nadácie Allianz Lucia Strnad Muthová a poznamenáva, že najväčšiu jednorazovú škodu z PZP vyše 238-tisíc eur spôsobila vodička pod vplyvom omamných látok. „Allianz v snahe prispieť k zlepšeniu bezpečnosti na cestách vložil 10-tisíc klientom do júnových poistných predpisov k PZP a havarijnému poisteniu edukačné letáky o. z. Pi s rozumom. V júli ich bude klientom k motorovým predpisom zasielať online,“ upresňuje L. Strnad Muthová.

Voda ani jedlo nepomôžu

„O tom, že účet za nehodu môže byť oveľa drahší, než certifikovaný alkohol tester,“ hovorí aj Vladimír Radič z Tester.sk. „Predovšetkým mladí majú tendenciu preceňovať svoje schopnosti a dúfajú, že ich metabolizmus odbúrava alkohol zrýchlene, a tiež že sa účinkov alkoholu zbavia pitím vody alebo ťažkým jedlom.“ Jeho slová potvrdzujú aj výsledky kvízu. Takmer 40 % respondentov mylne verí, že odbúranie alkoholu urýchlia práve pitím vody a 23 %, že im pomôže mastné jedlo. Iba 13 % správne uviedlo, že musia počkať, kým sa telo s alkoholom vysporiada samé.

Do projektu Účet za nehodu vstúpila aj digitálna služba Bolt. „Naša aplikácia ponúka riešenie, ako sa po konzumácii alkoholu dostať domov spoľahlivo a bezpečne. Aby sme túto možnosť dostali do širšieho povedomia, venovali sme novým užívateľom promo kód na prvú jazdu zadarmo a tiež zľavy ako ceny do súťaže, spojenej s kvízom,“ približuje Soňa Stloukalová, Country Manager platformy Bolt pre Českú a Slovenskú republiku.

Mýty sa pomaly búrajú

Výsledky testu podľa Tomáša Hubu odzrkadľujú dlhoročnú osvetu, ktorej sa FPSR venuje medzi mládežou a dospelými. „Na otázku, či viac alkoholu obsahuje malé pivo, pohár vína alebo panák vodky, odpovedalo správne 53 % účastníkov kvízu, čo je nárast oproti minulému roku. Pozitívnych je tiež 63 % správnych odpovedí na otázku, či je horší tvrdý alebo mäkký alkohol,“ konkretizuje výsledky kvízu T. Huba. Zároveň však upozorňuje, že hoci výsledky kvízu ukazujú zlepšenie povedomia o zodpovednom pití alkoholu, stále je ešte čo robiť. „Nemôžeme zaspať na vavrínoch. Viac ako 80 % účastníkov kvízu zle určilo, že veľké pivo má menej alebo rovnaký obsah alkoholu ako panák vodky. Len 18 % by správne určilo, že viac alkoholu má v tomto prípade pivo.“

Najradšej máme pivo

Prvý celoslovenský kvíz, zameraný na zisťovanie prístupu Slovákov k alkoholu a na šírenie osvety o jeho zodpovednej konzumácii, priniesol aj ďalšie zaujímavé výsledky:

• Do kvízu sa zapojilo 60 % mužov a 40 % žien.
• V obľube vedie pivo (51 %) a víno (28 %), až po nich destiláty (rum, gin a vodka).
• Prvýkrát sa s alkoholom stretávame zvyčajne vo veku 15 – 17 rokov (takmer 50 %).
• Najčastejšie začíname s alkoholom na párty u kamarátov (43 %) a na výlete (17 %)-
• Rodičia alebo nejaký iný rodinný príslušník naviedol na ochutnanie alkoholu až 15 % respondentov.
• Najväčším omylom bolo, že odbúravanie alkoholu sa dá urýchliť pitím vody – tomuto verí až 40 % ľudí.
• Najpretrvávajúcejším mýtom, ktorý kvíz potvrdil, je, že na pivo – ako na druh alkoholu – sa pozeráme zhovievavejšie. 62 % si myslí, že veľké pivo má rovnaký obsah alkoholu ako panák vodky a 20 % si myslí, že panák vodky ho má dokonca vyšší. Len 18 % ľudí správne určilo, že viac alkoholu obsahuje veľké pivo – 82 % si to teda myslí nesprávne.

„Tento kvíz nám pomohol zistiť, aký prístup má slovenská verejnosť k zodpovednému pitiu alkoholu, aké má o tom vedomosti a ktorým hoaxom stále podlieha. Verím, že v septembri, keď nás čaká druhá fáza projektu, sa nám podarí ešte jasnejšie komunikovať posolstvo, že alkohol je alkohol nech už je v akejkoľvek forme, a tým podporiť myšlienku prevencie nehôd spôsobených pod vplyvom alkoholu,“ uzatvára Tomáš Huba.

(PR)