Nákupy, šetrenie, nečakané výdavky, týždeň pred výplatou, príklady z okolia. Dieťa vníma reálny život, dovoľme mu podieľať sa na ňom.
K bežným rodinným situáciám patrí, že ako rodičia mnoho vecí dieťaťu nekúpime, hoci by sme mu chceli urobiť radosť. Často pritom zápasíme s pocitom viny. V rodinách, kde chýbajú peniaze, narastajú obavy, že ich dieťa bude v kolektíve „iné“. Túto skutočnosť však poľahky spracúvajú deti v mladšom veku. „Dieťa v bežnej komunikácii nemá zábrany priznať fakt, že mamina a ocko nemajú peniažky. V škôlke má hračky, jedlo, chodí oblečené, obuté, rozdiely takmer nevníma“ hovorí predškolská pedagogička Izabela Holá.
Peniaze priťahujú detskú pozornosť
Hodnotu peňazí si deti začínajú uvedomovať postupne, avšak omnoho skôr ako si myslíme. „Dvojročné dieťa vníma, že rodičia v obchode za veci platia. Ak dieťa chce džúsik, iba oznámi, že ho chce. Je len na rodičovi, či mu ho kúpi alebo použije argument, že nemajú peniažky. Takto si dieťa začína uvedomovať hodnotu peňazí,“ vysvetľuje odborníčka. Prelom nastáva už v troch rokoch, keď sú peniaze pre dieťa predmet, za ktorý si môže niečo kúpiť alebo sa povoziť na vláčiku. „Dieťa v predškolskom veku začína vnímať hodnotu peňazí na základnej úrovni až po osvojení čísiel. Učí sa počítať, osvojuje si rôzne riekanky, krátke básničky či pesničky o číslach. Nadobúda poznanie, že peniažky si musíme zarobiť prácou a až potom si môžeme kúpiť, čo potrebujeme.“
A čo škôlkari?
„Po veľkonočných sviatkoch sa chlapci zvyknú chváliť, koľko peňazí si vypolievali do pokladničky. Tešia sa, akí sú bohatí. Vedia porovnávať, kto má viac. Nepostrehla som však, žeby si závideli,“ spomína zo svojej praxe predškolská pedagogička. Za typickú obavu, či dokážu škôlkari kamarátom z chudobnejších rodín slovne ublížiť, si rodičia môžu sami. V deťoch projektujú vnímanie inakosti. „Počas dlhoročnej pedagogickej praxe som sa viackrát stretla so situáciou, že obaja rodičia boli nezamestnaní. Dieťa z takejto rodiny v bežnej komunikácii s kamarátmi v triede alebo so mnou nemalo zábrany priznať to, nehanbilo sa za to. V hrách a činnostiach sa bez zábran začleňovalo medzi ostatné deti.”
Deti vnímajú nedostatok peňazí inak ako dospelí. Majú vybudovaný prirodzený zmysel pre spravodlivosť, nerobia medzi sebou rozdiely. „Nevyčleňujú kamarátov z hry preto, že pochádzajú z chudobnejších rodín. Podobné postoje a názory preberajú od dospelých a vo vyššom veku sa potom posmievajú jeden druhému. Mnohí rodičia si to však neuvedomujú,“ konštatuje Izabela Holá.
Krásny príklad na záver z dlhoročnej praxe predškolskej pedagogičky? „Bola som svedkom, ako chlapček z úspešnej právnickej rodiny začal nosiť do škôlky hračky, knihy, oblečenie. Pri hre zistil, že jeho kamarát má takých vecí málo a opýtal sa mamy, ako mu môže pomôcť. Bolo to nádherné detské priateľstvo a zároveň milé ponaučenie pre mnohých dospelých.“
Dana Ljubimovová Miháliková
Foto 123rf.com
ZAUJALI VÁS NAŠE ČLÁNKY?
Podporiť nás môžete predplatením časopisu Dieťa tu alebo kúpou časopisu Dieťa vo voľnom predaji.
Zatiaľ bez komentára!
Môžete byť prvý, kto komentuje tento článok