Dieťa dokáže ihneď po narodení vnímať napríklad bolesť, chlad alebo teplo. Zrak je však o niečo komplikovanejší. Niektoré zrakové vnemy totiž prichádzajú až po niekoľkých rokoch života, keď sa nám prestane oko vyvíjať. Štúdia výskumníkov Inštitútu psychológie na Uppsalskej univerzite ukázala, že novorodenci rozpoznajú ľudské emócie iba z veľmi malej vzdialenosti. Na grimasy a inú mimiku tváre z diaľky preto nereagujú – vidia ich až pri vzdialenosti maximálne 30 centimetrov.
Čo bábätko v skutočnosti vidí?
Keď sa novorodenec pozerá na svoje okolie, väčšinu obrazu vidí nejasne, bez zreteľných obrysov a farieb. Už približne meter vzdialené objekty vníma veľmi rozmazane s neostrými kontúrami. V zásade ich rozpoznáva iba na základe farebnej odlišnosti s pozadím.
Pri vzdialenosti 60 centimetrov sú obrysy a tváre už zreteľnejšie, no čiastočne rozmazaný obraz pretrváva aj naďalej. Mimiku a emócie svojho rodiča je novorodenec schopný rozlíšiť až pri vzdialenosti 30 centimetrov, čo zodpovedá približne vzdialenosti dieťaťa a matky pri dojčení. Tento fenomén môže tak pripomínať tradičné očné ochorenie, známe ako krátkozrakosť. V skutočnosti však nejde o žiadnu očnú chybu. Oči novorodenca sa vyvíjajú takmer rovnako ako ostatné orgány. Vzdialenosť, kam dieťa dovidí a čo rozpozná, je daná iba jeho vývojom.
Kľúčovú úlohu zohráva farebnosť
Počas prvého a druhého mesiaca života sa dieťa zameriava na lesklé a jasné objekty. V tomto období sa tiež postupne učí odlišovať živé od neživého. Do jedného roka vie už predmety kategorizovať na základe spoločných a odlišných čŕt. „Slepé“ je ale stále voči vnímaniu tvaru a orientuje sa predovšetkým na farebnosť predmetov.
Postupne si však uvedomuje, že niektoré objekty sú si podobné – disponujú istými zhodnými znakmi. Následne si vytvára predstavy geometrických tvarov, najskôr gule a kocky, potom kruhu a štvorca. Vývoj sietnice sa nakoniec zavŕši okolo druhého roka, keď je dieťa schopné rozpoznávať rôzne tvary a predmety už na štandardnú vzdialenosť.
Výrazná zmena vo vnímaní dieťaťa ďalej nastáva v siedmom roku života, keď sa vnemy stávajú zreteľnejšími a celkové vnímanie tak pôsobí realistickejšie. V tomto veku má už dieťa oči vyvinuté natoľko, že ich môžeme prirovnať k zrakovému orgánu dospelých.
Dbajte na zvýšenú starostlivosť
Tým, že zrak dieťaťa sa neustále mení, treba, pochopiteľne, zvýšiť aj starostlivosť oň. Problémy sa môžu prejaviť častým šúchaním očí, slzením, začervenaním či zabiehaním jedného oka. Práve preto by sme si mali všímať nielen motorický vývin dieťaťa, ale aj jeho zrakové reflexy. Rozhodujúce je to, či reaguje na svetlo a predmety, dokáže rozpoznať tvár a podobne.
Ak máte akékoľvek podozrenie, že dieťa dobre nevidí alebo začína škúliť, čím skôr navštívte pediatra. Ten určí, akým spôsobom sa liečba uberie, následne potom nie je vylúčené ani vyšetrenie u očného lekára.
MUDr. Viola Lešková, UVEA Mediklinik
(Autorka je očná lekárka.)
časopis Dojčiatko & batoľa
Foto Shutterstock.com
ZAUJALI VÁS NAŠE ČLÁNKY?
Podporiť nás môžete predplatením časopisu Dieťa tu alebo kúpou časopisu Dieťa vo voľnom predaji. K predplatnému Dieťaťa získavate ako darček aj špeciály Dojčiatko & batoľa (ktoré si môžete objednať aj samostatne prostredníctvom distributéra tu ).
Zatiaľ bez komentára!
Môžete byť prvý, kto komentuje tento článok