Nosenie detí – predsudky a mýty verzus skúsenosti nosiacej mamy poradkyne | Dieťa.sk - Váš sprievodca svetom tehotenstva a rodičovstva

Nosenie detí – predsudky a mýty verzus skúsenosti nosiacej mamy poradkyne

2. februára 2018 Články , Vzťahová väzba
Nosenie detí – predsudky a mýty verzus skúsenosti nosiacej mamy poradkyne

Nosili ste, nosíte alebo sa chystáte nosiť vaše dieťatko v šatke či nosiči? Potom vás možno zaujme, s akými názormi, tvrdeniami a výčitkami sa občas stretávajú mamičky, ktoré nosia svoje deti v šatkách. A čo na ne vraví mama, ktorá má dlhodobú skúsenosť s takýmto nosením detí? Ponúkame vám pohľad trojnásobnej matky, ktorá všetky svoje deti dojčila a nosila, Mgr. Adriany Kráľovej, certifikovanej poradkyne pri dojčení a poradkyne nosenia detí v šatkách a ergonosičoch.

1. Nosenie dieťaťa v šatke je len výmysel moderných biomatiek. My sme takto deti nenosili a o nič neprišli.

Nie je to pravda. Ľudstvo sa odjakživa staralo o svoje potomstvo v tesnejšom kontakte, ako je to dnes. Matky nosili svoje deti väčšinu dňa na svojich telách, inak by sme ani neprežili. Kontakt je prirodzený pre matku a dieťa, formuje medzi nimi pevný vzťah. Ten určuje v dospelosti kvalitu nášho života. Pojem „biomatka“? Sama neviem, čo vlastne znamená. Či sa tým myslí spôsob starostlivosti o dieťa (dojčenie, nosenie, spoločné spanie), alebo to, ako žena vyzerá (či nosí sukňu, má niečo vo vlasoch), či to, že má rada prírodu, zbiera bylinky a nevyužíva technické vymoženosti (nemá mobil, nesedí za internetom, nepozerá televízor). Je to nezmysel. Ak vám niekto povie „my sme takto deti nenosili a o nič sme neprišli“, asi sa skôr ospravedlňuje sám pred sebou, pretože ak by bol o svojom spôsobe starostlivosti o dieťa presvedčený, tak by nemal potrebu nič komentovať a už vôbec nie poukazovať na niekoho, kto to robí inak.

2. Úplne si zničíš chrbticu, keď budeš dieťa nosiť v šatke.

No aj to som už počula na svoju adresu. Mám ledva 50 kíl a veľa toho neunesiem. Svoje deti však nosím už sedem rokov. Keď si zabudnem šatku alebo nosič, poprosím svojho manžela, aby mi zobral dieťa na ruky. Ja jednoducho takto nevládzem držať dieťa. S mojimi tromi detičkami a popri práci (prevádzkujem internetový obchod www.kengurka.sk) potrebujem fungovať naozaj stopercentne. Takže si pomáham ako viem. Dojčím, nosím, spím s nimi a cítim sa fit. Fungujeme #vzdyspolu. Pri dojčení spím, nosím dieťa v šatke viazanej symetrickým úväzom a v noci sa moje deti nebudia, pretože nehľadajú mamu. Niekedy mám prácu v noci, vtedy si vystačia súrodenci medzi sebou, že sa cítia navzájom. Je to naozaj krásne. Odkaz pre všetkých – chrbát mám v absolútnom poriadku vďaka dokonalej organizácii a skvelému manažmentu starostlivosti o deti. Dôležitý je správny úväz šatky a správne umiestnenie dieťaťa na tele matky.

3. Uväzovanie dieťaťa do šatky je príliš komplikované.

To ma celkom pobavilo… Nakrúcam pre matky inštruktážne viazacie videá a tvorím fotonávody na viazanie šatiek. Ale keď som začínala ja, nič také nebolo… Bolo celkom náročné k niečomu kvalitnému sa dostať, ale verila som si. Nemala som strach, že ublížim svojmu dieťaťu. Už vtedy som disponovala krásnou materskou kompetenciou, cítila som, že to zvládneme. Bolo to tak krásne jednoduché a prirodzené. Sledovala som svoje dieťa, „čítala“ som jeho potreby a reagovala na ne svojou starostlivosťou. S manželom nám bolo jasné, že dieťa potrebuje kontakt a dojčenie. A nesurfovali sme po internete, nehrali sa na „in“ rodičov a biomatku. Robili sme iba to, čo nám nehovorením hovorilo naše prvé dieťa. Vtedy sme všetko pochopili. Takto to fungovalo odjakživa naprieč ľudskou históriou. Rodičia a deti sa nezmenili. Zmenili sa len pohľady a vznikli nejaké teórie. Podstata je rovnaká. Kontakt je určujúci, nosenie je nám dané a je veľmi jednoduché.

4. Je to nebezpečné, dieťa môže zo šatky ľahko vykĺznuť.

Nerobme z matiek nekompetentné stvorenia. Žena – matka je od prírody uspôsobená starať sa o svoje dieťa tak, aby mu neublížila. Presne vie, čo si môže dovoliť, čo je v pohode a čo už nie. Od prírody máme intuíciu a tiež inštinkt. Mne sa naozaj za tých sedem rokov nosenia mojich detí nestalo nič podobné. V základnom úväze „Kríž s kapsou vnútri“ je dieťa v šatke tak, že to naozaj nehrozí. Spojené pruhy šatky sa prekrížia pod zadočkom dieťaťa a ono nemá ako zo šatky vykĺznuť…

5. Kočík je lepšia voľba. Ak máš dieťa v šatke a náhodou spadneš, môžeš ho vážne ohroziť.

Som matka troch detí. Prvé som aj kočíkovala. Bola to pre mňa taká oslava narodenia dieťatka – veď to k tomu patrí (v modernom kočíku sa popromenádovať po meste, mať postieľku s baldachýnom, kúpený cumlíček). Aj vy, maminky, ste mali ten pocit, že to musíte mať? Ako deti pribúdali, bolo to pre mňa nepraktické. Ach, tá moja chabá konštrukcia tela… Aby som sa furt mordovala s nosením detí na rukách, vykladaním a nakladaním kočíka do auta alebo autobusu… Ďakujem, neprosím si. A k tomu vreštiace dieťa v kočíku. Mala som pocit, že všetci na mňa čumia. Cítila som sa ako neschopná matka. Nevedela som ho upokojiť. Aj ten cumlík mi bol nanič – moje dieťa ho vôbec nechcelo. A potom som pochopila. Vďaka prvorodenému synovi Adriánovi som si uvedomila, že to je úplne na hlavu. Celý kočík a ten divný spôsob starostlivosti o dieťa… Bez kontaktu a porozumenia. A keď som sa na svoje deti napojila, rozumela im, tak ako môžem spadnúť? Intuícia, dôvera a inštinkt. Takto nikdy neohrozím svoje dieťa. Verím si a som sebavedomá matka.

6. Však to dieťa nemôže v šatke ani poriadne dýchať.

Tento mýtus straší spoločnosť asi najviac. Myslím, že toto sa ma spýtal snáď každý. Skrčené a nemôže dýchať! Ale prečo potom tie voľne dýchajúce deti toľko plačú? Asi majú príliš veľa vzduchu… To bola snaha o vtip. 🙂 Ak si mám spomenúť na najpríjemnejší moment materstva, tak je to teplom dýchajúce bábätko na mojej hrudi. Pokojne dýcha, pravidelne a z medicínskeho hľadiska si dokonca stráži rytmus tejto životne dôležitej funkcie podľa matky.

7. Z kočíka dieťa ľahko vyberieš a dáš mu papať. Dojčenie v šatke je komplikované.

Už som si myslela, že som sa pobavila dostatočne, ale táto otázka ma dostala. Pamätám si živo na obdobie, keď sa mi narodilo tretie dieťa. Bola som na všetko sama. Manžel, ak nebol v práci, pracoval na dome. Tak a teraz si predstavte matku troch detí. Matku divokého chlapčeka, malej šibalky a novorodeniatka. Sme vonku. Jedno beží doprava, druhé doľava, tretie otáča hlávku na dojčenie. V kočíku by síce dostalo cumlík a možno sa upokojilo umelou náhradou prsníka, ale v šatke dostane okamžite to, čo potrebuje. Okamžite pri zdroji sa prisáva. Pruhom šatky mu zaistím hlávku a bez problémov v momente dojčím svoje dieťa bez obmedzenia. S kočíkom nemusím zdolávať prekážky hrádockého arboréta, vyhegať konštrukciu kočíka a dieťa v ňom drgotať. S úsmevom na tvári kráčam hrboľatým terénom a venujem sa potrebám starších detí. Ani mi neušli. 🙂 Materský raj! (Tak sa volá aj môj nový projekt pre maminy – máte sa na čo tešiť!) Už nie som tá vystresovaná matka, ktorá mala pocit, že na ňu všetci čumia – „bože, tá je neschopná“. Inak dojčenie v šatke je naozaj veľmi jednoduché. Stačí sa pozrieť na moje videá. Nájdete ich na youtube.

8. Nosením v šatke dieťa rozmaznáš. Bude sa stále dožadovať nosenia a nič pri ňom nespravíš.

Každé dieťa je iné. Niektoré deti sú naozaj náročné na kontakt. Moje tretie dieťatko, synček Gabriel, sa počas prvých mesiacov nechcel nechať položiť. Ako kompetentná treťorodička som vôbec nestresovala, že budem mať závislé dieťa, alebo že mám nejaký problém. Problém nastáva vtedy, keď situáciu začnem považovať za niečo mimo normy. Ale pre mňa je normálne, že dieťa po pôrode, ktoré bolo deväť mesiacov v maternici, potrebuje kontakt a blízkosť matky. Je to proti prírode, aby sa po pôrode stalo zrazu samostatné. Dieťa na všetko dozrie samo, vlastným tempom a nebude na mne visieť do maturity. Naopak – naplnená potreba bude znamenať to, že omnoho skôr bude nezávislé, samostatné a schopné objavovať tento svet s dôverou. A či nič nespravím? Stíham toho nadštandardne veľa. 🙂 Starám sa o päťčlennú rodinu a domácnosť, vediem obchod a máme doma už aj prváčika.

Foto Jana Eviaková

9. Nosenie detí je nepraktické – nedá sa využiť v zimnom období a v lete je dieťaťu v šatke príliš teplo – spotí sa a môže ochorieť.

Nosenie detí v zimnom či letnom období nie je žiadny problém. Trh sa prispôsobil záujmu o nosenie a nosičská móda sa posunula niekam, kde ešte nikdy predtým nebola. Maminy sa módia, parádia a majú si z čoho vyberať. To tu ešte pred pár rokmi nebolo. Prvé dieťatko som nosila v takej otrasnej bunde, že až. Ale nebolo to pre mňa podstatné. Nie je dôležité v čom, ale prečo nosím. A výhody nosenia sú pre matku aj dieťa bez ohľadu na ročné obdobie nepopierateľné. Podľa ročného obdobia si môžu maminky vybrať šatku s vhodným zložením a funkčné oblečenie je samozrejmosťou každej výbavičky na nosenie. A či dieťatku nie je v lete príliš teplo? Menej ako v kočíku. Mám urobený špeciálny test na vlastnom dieťati. 🙂 Matka svojím telom reguluje telesnú teplotu dieťatku a kým v zime ho hreje, v lete ho ochladzuje… Strach, že ochorie, nie je namieste. To potom nie je materstvo, ale prezliekanie dieťaťa každú sekundu podľa hladiny strachu matky. Takou matkou už dávno nie som. Som v pohode a konečne takéto veci neriešim. Ale priznávam, aj ja som bola kedysi úzkostlivá.

10. Nebudeš vládať dieťa takto dlho nosiť. Ako rastie, bude ti to čoraz nepohodlnejšie.

Aj so svojou nižšou hmotnosťou vládzem deti takto nosiť už sedem rokov. Bez akýchkoľvek problémov. Ako dieťa rastie mení sa aj frekvencia a dĺžka nosenia. Presne tak ako pri dojčení. Mnoho novorodencov pije na prsníku aj hodinu, dieťa v roku príde na minútku. Staršie deti netreba nosiť tak dlho, ani tak často. Regulujú si to podľa potrieb samy, môžu sa dožadovať nosenia len na uspatie, keď sú choré alebo keď im idú zúbky. Postupne dozrejú na to, že aj tieto veci zvládnu inak, bez nosenia. Ak sa teda bavíme len o poponášaní u starších detí, nemôže to matku obmedzovať. Myslím si, že mi skôr vadí to poponášanie na rukách. Som pri ňom vykrivená a nevládzem takto niesť staršie dieťa, pretože mi je veľmi ťažké.

11. Nakoniec aj tak siahneš po kočíku…

Aj to som si kedysi myslela. Aj že dieťa dlho dojčiť je divné. Ale človek nepochopí, kým nezažije. Dcérku som chcela položiť do krásnej buginky, keď mi bude ťažká. Skúsila som to párkrát a bolo mi to také čudné a neprirodzené. Vlastne som to ani nechcela. Zrazu mi chýbal ten pocit, tá vôňa a ani tam nechcela byť. Tak som ju predala. (Pozn. red.: Buginku, nie dcérku. 🙂 ) Ale nosenie a tento spôsob starostlivosti nie je o extréme – že nesmiem mať kočík a podobne.

„Myslím si, že novorodenec patrí k matke,“ uvádza na záver svojho komentára k predsudkom a mýtom o nosení detičiek Mgr. Adriana Kráľová. „Potrebuje bezpečie a správne miesto. Milé maminky, starajte sa o svoje deti tak, ako to cítite, že je to tá najsprávnejšia cesta pre vás a vaše dieťa. Aby ste boli šťastné, pretože zo šťastnej mamy čerpá celá rodina.“

Pripravila Renáta Krausová

časopis Dieťa

ZAUJALI VÁS NAŠE ČLÁNKY?
Podporiť nás môžete predplatením časopisu Dieťa tu alebo kúpou časopisu Dieťa vo voľnom predaji.
K predplatnému Dieťaťa získavate ako darček aj špeciál Dojčiatko & batoľa (ktorý si môžete objednať aj samostatne prostredníctvom distributéra tu ).

Related articles

0 Comments

No Comments Yet!

You can be first to comment this post!