Môže sa stať, že budeme tým, kým sa rozhodneme byť

Cítite slobodu. Hlasy, ktoré vám celý život hovorili, čo máte robiť, akí máte byť a čo máte spĺňať, utíchnu. Spoločnosťou vnútený obraz, aká osobnosť máte byť, kedy je najvhodnejší čas nájsť si partnera, kúpiť si dom a mať deti, sa postupne rozplynul a vám už viac na ňom nezáleží. Prestávate byť obrazom toho, čo od vás všetci chcú; ste sami sebou – ste slobodní.

Koľkí z vás zažili tento oslobodzujúci pocit? Lusknutím prstov stíchne ten hlas vo vašej hlave. Hlas, ktorý si nesiete z detstva; hlas rodičov a dospelých, ktorí vás presviedčali, že ste príliš tuční, chudí, neposlušní, nehodní objatia, málo šikovní, pomalí a ktovie akí ešte. Ten hlas, ktorý si nakoniec osvojíte vy sami, trestáte sa ním, obmedzujete a kritizujete. Preberiete funkciu rodičov a dospelých a sami sa kritizujete za to, že nie ste dosť šikovní a múdri, pokojní a vyrovnaní. Hlas vypne, úplne stíchne a vy zrazu pocítite pokoj. Ste v mieri sami so sebou. Vaša vlastná duša/myseľ prestáva na vás kričať, ak sa odkloníte od všetkého, čo vám prikazovali a učili vás. Nerozsvieti tú kontrolku, ktorá signalizuje, že ste sa odklonili od cesty, ktorú vám predurčili rodičia, hoci je rozdielna od tej vašej. Cítite pokoj a mier, hoci nemáte v štyridsiatke muža/ženu, ani deti, a neplníte všeobecný stereotyp, že máte byť ešte aj krásna a štíhla, či svalnatý a meter osemdesiat vysoký muž.

Poznáte ten pocit? Mnohí z vás zrejme nie. Hoci si nahovárame, že nás nerozhodí, ak nám matka po miliónty raz povie, ako má naša sesternica krásnu, dokonale oblečenú princeznú a vy žiadne, poprípade blato milujúce dieťatko, v duši nás to škrie. Cítime, že sme matku sklamali, nie sme takí, akých nás chce mať a nespĺňame jej požiadavky. Ak žijeme trochu iný život, aký si pre nás predstavoval otec, vidíme na jeho tvári sklamanie – a cítime sa vinní. Akoby sme boli zodpovední za pocit šťastia našich rodičov. A vlastne všetkých – súrodencov, priateľov…

Uvedomiť si, aký vplyv má na nás rodič, výchova a ostatné dospelé osoby a ich reakcie, nie je nič jednoduché. Žiada si to veľa bolesti, ponorenie do svojho vnútra a stretnutia s osobnými démonmi. Avšak je naopak veľmi jednoduché obviniť ich za to. Je veľmi ľahké ukázať prstom na nich a povedať, že to oni sú zdrojom nášho nešťastia. Oni sú tým dôvodom, prečo pociťujeme v spoločnosti úzkosť, sme si neistí sami sebou, zaháňame bolesť alkoholom, alebo sme extrémne citliví na náš vzhľad a strážime si každý gram. Ale zabúdame na jednu vec – ak ukážeme na niekoho prstom, ďalšie štyri mieria k nám.

Psychológ Carl Gustav Jung vravel, že nás nedefinuje to, čo sa nám stalo, ale to, kým sa rozhodneme byť.

Ten vnútorný pocit pokoja, o ktorom som sa na začiatku zmieňovala, je naše rozhodnutie, že ukončíme dlhoročné trápenie a nebudeme tým, kým nám vraveli, že sme, ale tým kým skutočne sme. Tento pocit spôsobuje, že prestaneme viniť všetkých okolo za našu bolesť, nešťastie a neschopnosť byť v harmónii. Až týmto stavom si uvedomíme, že nič na svete nám neubližuje viac než naša vlastná myseľ. Ako sa k nemu dopracovať?

Mnohí veria, že harmóniu v duši získajú až odpustením tým ľuďom, ktorí im ublížili. Odpustiť matke, ktorá im nedala toľko lásky, koľko potrebovali, alebo despotickému otcovi. Som však presvedčená, že my sme tá osoba, ktorá potrebuje odpustenie. Musíme odpustiť sami sebe, že sme celé tie roky dovolili, aby sme sa trápili nedokonalosťami, pochybnosťami o našich schopnostiach a podriadili náš život strachu. Odpusťme si, že sme premárnili čas strachom nad tým, čo sa stane, ak sa budeme riadiť podľa seba, ak nevyhovieme spoločenským normám a rozhodneme sa podľa našich prianí, nie podľa tých rodičovských. Prečo si to myslím? Ak nemáme nepriateľa v sebe, nepriatelia tam vonku nám nemôžu ublížiť.

Mgr. Mária Hanúsková
61. časť seriálu Môže sa stať…
Foto 123rf.com

Seriál Môže sa stať…
Detský svet je vnímavý a plný očakávaní. Dospelí, hlavne rodičia, sú pre deti radcami a vzormi. Deti pozorujú ich správanie a vedome či nevedome ho opakujú. Nie je prekvapením, že na tom, akú budú mať deti budúcnosť, ako sa budú cítiť, čo si budú myslieť, na akej úrovni budú mať sebavedomie a sebaúctu, budú mať najväčší podiel ich rodičia. To rodičia majú moc ovplyvniť svoje dieťa. Budete prekvapení, že aj tá najmenšia a pre dospelých možno najnepodstatnejšia reakcia alebo veta môže dieťaťu zmeniť život. Seriál Môže sa stať, opisuje situácie/reakcie/vety rodičov a ich možný dopad na budúcnosť, sebadôveru a sebapoňatie detí.

ZAUJALI VÁS NAŠE ČLÁNKY?
Podporiť nás môžete predplatením časopisu Dieťa tu alebo kúpou časopisu Dieťa vo voľnom predaji.