Materské mlieko a imunita | Dieťa.sk - Váš sprievodca svetom tehotenstva a rodičovstva

Materské mlieko a imunita

Materské mlieko a imunita

Vplyv dojčenia na mikrobióm čreva novorodenca a na budovanie tolerancie voči alergénom z potravy a zo životného prostredia.

Dnes sa už na mnohých miestach dočítame o tom, aké prínosné je dojčenie. Dozvieme sa o zdraviu prospešných látkach v materskom mlieku, no takmer nič o úlohe, ktorú zohrávajú v detskom organizme. Okolie mnohokrát ženy od dojčenia aktívne odrádza. Tento článok  preto venujeme všetkým ženám, ktoré sa rozhodli dojčiť, dlhodobo dojčiacim mamám a tiež tým mamičkám, ktoré prekonali alebo prežívajú krízu dojčenia. V každodennom víre života sa ľahko stratí to, čo sa skryté pred zrakmi vďaka nám, dojčiacim mamám, odohráva v detskom telíčku. Tento článok je preto oslavou nás, dojčiacich mám.

Črevná mikrobiota novorodenca

Čo má najvýznamnejší vplyv na imunitný systém dieťatka v prvých rokoch života? Ktoré faktory ovplyvňujú vznik tolerancie na alergény z potravy a zo životného prostredia? Ako to celé funguje?

Imunita človeka sídli v čreve. Mikrobiota nášho čreva rozhoduje o tom, ako bude vyzerať náš boj s infekciami, aké pevné bude naše zdravie a tiež o tom, či budeme trpieť alergiami alebo autoimunitnými ochoreniami.

Naše črevá sú však bezprostredne po narodení sterilné. Počas prvých siedmich dní života črevo novorodenca intenzívne osídľujú rozmanité kmene mikroorganizmov a bojujú v ňom o svoj životný priestor. Výsledkom je vznik črevnej mikrobioty, ktorá je pre každý organizmus jedinečná, stáva sa základom jeho imunitného systému a má kľúčový dosah na jeho celkové zdravie. Typ a množstvo mikroorganizmov sa v procese osídľovania čreva neustále mení a stabilizuje sa až s ukončením prvého roku života dieťatka. Mieru, do akej dokážu rozmanité druhy mikroorganizmov ovplyvniť kvalitu nášho života, si vieme lepšie predstaviť vďaka výsledkom výskumu na myšiach: prítomnosť jediného kmeňa baktérií v čreve (lat. Bacteroides fragilis) – v porovnaní s tými, u ktorých chýbal – dokázala u myší zabrániť rozvinutiu diabetu (autoimunitného ochorenia). Toto zistenie je nesmierne zaujímavé najmä z toho dôvodu, že diabetes mellitus sa dnes celosvetovo považuje za civilizačné ochorenie, ktoré nie je možné vyliečiť. Ťažisko chápania tohto ochorenia sa tak posunulo od potláčania jeho symptómov – liečenia liekmi – k pochopeniu jeho možných príčin – abnormalít v črevnej mikrobiote.

Medzi faktory, ktoré majú vplyv na vývoj črevnej mikrobioty novorodenca, patrí mikrobiota matky, spôsob pôrodu, kontakt dieťatka s baktériami a jeho strava. Väčšinu týchto faktorov vieme do veľkej miery ovplyvniť. Preto sa oplatí zabojovať za šancu na prirodzený pôrod bez zásahov, dlhodobo dojčiť, vylúčiť používanie dezinfekčných prostriedkov v domácnosti, nebáť sa nechať dieťatko objavovať svet prostredníctvom svojich úst a zaradiť do stravy vhodné druhy a množstvá probiotík.

Materské mlieko a potravinové alergie

Významným míľnikom v živote každého dieťatka je prechod na tuhú stravu. Téma pozvoľného alebo intenzívneho zavádzania potravín do jedálneho lístka a jeho správne načasovanie preto patrí k často diskutovaným. Dnes už vieme, že vznik tolerancie na rôznorodé potravinové alergény je zvlášť problematický u novorodencov a dojčiat, ktorých imunitný systém je ešte nezrelý a mechanizmy odpovedí na výzvy z prostredia sú odlišné ako u dospelých jedincov.

Reakcie imunitného systému na alergény v raných fázach života sú zásadné pre neskoršie imunitné odpovede v detstve a v dospelosti a majú vplyv aj na to, či sa u dieťaťa vyvinú ochorenia imunitného systému, akými sú napríklad alergie. Preto je spôsob, akým sa dieťatko po prvýkrát stretne s alergénmi, nesmierne dôležitý. Nezrelý imunitný systém dieťatka v tomto procese nie je prekážkou, práve naopak, je výhodou.

Ukazuje sa, že najväčšiu šancu na vytvorenie úplnej a dlhodobej tolerancie voči alergénom má detský organizmus v prvých šiestich mesiacoch života, ak sa pri zavádzaní potravín postupuje v súlade s „plánom“ prírody (dieťatko je dojčené) a matka sa nijak neobmedzuje v strave.

Čo sa deje s alergénmi v čreve novorodenca?

Po kontakte imunitného systému novorodenca s novou látkou (antigénom) začne jeho telo intenzívne pracovať na vytvorení miestnej a systematickej imunitnej tolerancie voči tejto látke. Vylučuje špecifický imunoglobulín, ktorý zabraňuje priľnutiu baktérií, mikróbov a vírusov na výstelku čreva a vzniku zápalu. V čreve je najvýznamnejším takýmto imunoglobulínom IgA imunoglobulín. Zachytáva alergény z potravy a rozkladá ich prostredníctvom pankreatických enzýmov. Ľudia, ktorí majú v čreve nedostatok IgA imunoglobulínov, trpia častejšie alergiami a potravinovou intoleranciou.

Akým spôsobom vstupuje do tohto procesu dojčenie? 

Novorodenci majú nedostatok IgA imunoglobulínov, tie im však bohato nahrádzajú imunoglobulíny v materskom mlieku, ktoré sa tvoria vo zvýšenom množstve, keď sa matka stretne s potravinovým alergénom počas laktácie. Látky obsiahnuté v materskom mlieku majú blahodarný vplyv na prostredie v čreve novorodenca a dojčaťa a významným spôsobom ovplyvňujú dozrievanie jeho imunitného systému. Alergény zo životného prostredia a z potravín prestupujú materským mliekom spolu s protilátkami, ktoré si matka počas svojho života vytvorila po prekonaných chorobách, a spolu s nimi aj jej vlastné protilátky voči týmto alergénom. Dojčenie tak aktívne podporuje vznik tolerancie dieťatka voči nim. Oligosacharidy a glykoproteíny v materskom mlieku ďalej napomáhajú rastu tých druhov baktérií, ktoré sú pre zdravie a imunitný systém dieťatka kľúčové. Tieto prospešné druhy baktérií sa dokonca nachádzajú v samotnom materskom mlieku. Materské mlieko tak organizmus dieťatka zásobuje dôležitými mikroorganizmami spolu s potravou, ktorou sa živia. Podporuje tak ich úspešné rozmnoženie v tráviacej sústave.

Črevo novorodenca je na počiatku života priepustné a postupne sa jeho priepustnosť znižuje. Tento jav sa nazýva aj „uzavretie čreva“ a u človeka nastáva v prvých dňoch života po narodení. Kolostrum matky, ktoré je prvou potravou novorodenca, a neskôr materské mlieko sú nesmierne bohaté na rastové faktory pre črevný epitel. Stimulujú tak rast a vývoj čreva dieťatka, urýchľujú jeho uzavretie a kontrolujú prechod alergénov cez črevnú bariéru. Práve zvýšená črevná priepustnosť je prítomná v prípade črevných zápalov, ktoré sú živnou pôdou chorôb a nesprávneho fungovania imunitného systému. Priepustnosť čreva je tiež zvýšená u ľudí, ktorí trpia alergiou na kravské mlieko. Spolu s ďalšími faktormi, ktoré aktivujú imunitný systém, ako napríklad infekčnými ochoreniami, môže zvyšovať šancu na vyvinutie alergických ochorení.

Materské mlieko reaguje pružne na potreby dieťatka. Dáva dieťatku najvyššiu možnú šancu na bezproblémové prijatie nových potravín a znižuje riziko vzniku alergií a autoimunitných ochorení.

Materské mlieko chráni dojčiace sa dieťa aj pred infekciami vďaka IgA protilátkam, ktoré sa doň vylučujú. Obsahuje laktoferín, ktorý v tele dieťatka ničí choroboplodné zárodky a baktérie. Nachádzajú sa v ňom látky, ktoré potláčajú zápal. Ochrana dojčených detí pred infekciami je dobre zdokumentovaná: materské mlieko chráni pred akútnymi a dlhodobými hnačkami, infekciami dýchacieho ústrojenstva, zápalom  ušiek, infekciami močového ústrojenstva, otravou krvi novorodenca a nekrotickou kolitídou, pri ktorej môže v dôsledku zápalov odumrieť bábätkám časť čreva, a ktorá je v polovici prípadov smrteľná. Ochrana pred  hnačkami, infekciami dýchacieho ústrojenstva, zápalom ušiek, infekciou  Haemophilus influenzae typu b a čiernym kašľom pretrváva roky po tom, čo sa dieťa prestane dojčiť.

Výskum naznačuje, že ochranný účinok materského mlieka na detský organizmus je tým silnejší, čím dlhšie sa dieťa dojčí. Ďalšie významné látky v materskom mlieku – cytokíny a rastové faktory – dodatočne stimulujú imunitný systém dojčaťa, pretože podporujú rast prospešných druhov mikroorganizmov v jeho čreve podľa aktuálnych potrieb jeho organizmu (vo zvýšenej miere počas choroby). Objavili sa aj predpoklady, že materské mlieko chráni pred autoimunitnými ochoreniami a zhubným nádorom.

V mnohých článkoch sa dočítame, že materské mlieko je bohaté na rastové faktory. Čo si pod týmto pojmom máme predstaviť? Jedným z rastových faktorov je napríklad transformujúci rastový faktor. Je zodpovedný za prevenciu zápalu čreva s možnými smrteľnými následkami. Množstvo tohto faktoru je u novorodencov veľmi nízke, no mimoriadne bohaté je naň materské mlieko. Potkany, ktoré v pokusoch kŕmili umelým mliekom bez tohto rastového faktoru, si vyvinuli črevný zápal a alergickú reakciu na kravské mlieko. Avšak podanie tejto látky vo fyziologickom množstve, t. j. množstve, v akom sa nachádzala prirodzene v materskom mlieku, dokázalo zabrániť vzniku zápalov aj alergických reakcií. U ľudí sa potvrdilo, že deti, ktoré v materskom mlieku dostávali tento rastový faktor, mali nižšie riziko výskytu alergií.

Navodenie tolerancie v raných fázach života – stratégia prevencie alergií

Alergickým reakciám sa u dospelých predchádza strategickým vylúčením alergénov zo stravy. Tento prístup sa dlho odporúčal aj tehotným ženám, dojčiacim mamám a deťom v prvých rokoch života, napriek tomu, že neprinášal želané výsledky. Ukazuje sa, že práve opačný postup by mohol byť ten správny. Najrozšírenejšia alergia – alergia na arašidy – je známym javom v západnom svete, kde sa kladie veľký dôraz na vyhýbanie sa arašidom v tehotenstve a v ranom detstve. Potvrdilo sa aj, že vystavenie dieťaťa obilninám do šiestich mesiacov veku znižuje vznik intolerancie na lepok v porovnaní s vystavením po tomto období. Mimoriadne dôležitý je však práve spôsob, akým sa novorodenec s alergénom stretne. Môže ho prijať priamo (jedlom) alebo nepriamo (v materskom mlieku).

Ako sa líši situácia dojčených a nedojčených detí pri vytváraní tolerancie voči alergénom?

Dávky alergénov, ktoré prijímajú dojčené deti a deti kŕmené umelým mliekom, sa dramaticky líšia. Umelá dojčenská výživa je založená na kravskom mlieku, ktoré obsahuje betalaktoglobulín – jeden z dvoch najsilnejších potravinových alergénov. Deti kŕmené umelým mliekom prijímajú veľké množstvá betalaktoglobulínu v priamej (telom matky nespracovanej) forme. Dojčené deti v materskom mlieku takisto prijímajú betalaktoglobulín, ten sa však od toho v umelom mlieku líši – nachádza sa v ňom v primeranom množstve a v ideálnej forme. Pre bezproblémovú odpoveď organizmu na alergén je totiž potrebné nízke pH v žalúdku a dostatok pankreatických enzýmov. Zatiaľ čo dospelý človek má pH v žalúdku 1 – 2, dieťa má pH len 3 – 5. Množstvo pankreatických enzýmov je u novorodenca tiež veľmi nízke. Jeho telo je tak na spracovanie alergénu znevýhodnené hneď dvakrát. A tu vstupuje do hry matkino telo. Predtým, ako sa alergén ocitne v materskom mlieku, prejde matkinou  tráviacou sústavou a trávením pozmení svoju formu. Alergén „spracovaný“ jej telom je pre telo novorodenca dokonale pripravený a predstavuje jeho najlepšiu šancu na vytvorenie tolerancie voči nemu. Zatiaľ čo dojčené deti po celú dobu dojčenia až do jeho ukončenia dostávajú ideálne dávky mnohorakých alergénov v mlieku svojej matky, umelou výživou prikrmované deti dostávajú len alergény z kravského mlieka, a to vo veľkých dávkach.

Foto 123rf.com

Telo dieťatka reaguje rovnako aj na ďalšie alergény – vajcia, lepok, orechy, exotické druhy ovocia a mnohé iné. Ak sa matka v kľúčových prvých šiestich mesiacoch života novorodenca v stravovaní nijak neobmedzuje, dáva mu jedinečnú šancu bezproblémovo sa vyrovnať so všetkými druhmi alergénov, s ktorými jej telo prichádza do styku (a ktoré sa v umelom mlieku nenachádzajú). Dojčenie tak chráni dieťa pred patológiami a abnormalitami, voči ktorým je jeho organizmus v tejto fáze života zvlášť citlivý.

Materské mlieko je jednoducho dokonalý nástroj prírody na maximalizovanie šancí novorodenca a dojčaťa na prežitie. Potláča zápaly, ničí choroboplodné zárodky, pomáha telu dieťatka prispôsobiť sa novej strave, aktívne podporuje dozretie jeho čreva a spolu s ním jeho imunitného systému, aby bolo silné, zdravé a odolné.

Spracovala Mgr. Lucia Papáková, PhD.

špeciál Dojčiatko & batoľa č. 2/2017 časopisu Dieťa
Foto shutterstock.com

 

ZAUJALI VÁS NAŠE ČLÁNKY?
Podporiť nás môžete predplatením časopisu Dieťa tu alebo kúpou časopisu Dieťa vo voľnom predaji.

 

 

 

 

O autorovi

Podobné články

0 komentárov

Zatiaľ bez komentára!

Môžete byť prvý, kto komentuje tento článok