Gynekológia a pôrodníctvo v súlade so ženským organizmom | Dieťa.sk - Váš sprievodca svetom tehotenstva a rodičovstva

Gynekológia a pôrodníctvo v súlade so ženským organizmom

Gynekológia a pôrodníctvo v súlade so ženským organizmom

Odmieta zbytočné operácie, tvrdí, že po viacerých cisárskych rezoch nie je nutné ženu sterilizovať, aby jej ďalšie tehotenstvo neublížilo, nepredpisuje antikoncepciu a namiesto umelého oplodnenia odporúča metódu NaProTechnology, vďaka ktorej možno dosiahnuť fyziologický stav organizmu ženy, aby otehotnela prirodzenou cestou. O tom, ako vyzerá prirodzený prístup v gynekológii a pôrodníctve, hovoril gynekológ a pôrodník MUDr. Ivan Wallenfels na prednáške v poradenskom centre pre rodiny Family Garden v Bratislave. To najzaujímavejšie z nej vám prinášame v nasledujúcich riadkoch.

MUDr. Ivan Wallenfels pracoval 10 rokov na gynekologickej klinike Fakultnej nemocnice v Trenčíne, ktorú považuje za najlepšiu pôrodnicu na Slovensku. Ako sa vyjadril, najmä spočiatku bolo zložité vysvetliť nadriadeným, že chce pracovať v súlade s katolíckymi princípmi. „Keď som odmietal potraty, to ešte chápali, ale keď som nesúhlasil aj so sterilizáciami či antikoncepciou, tak to už menej. Ale postupne to kolegovia pochopili a prijali. Okrem toho som presvedčený, že nie je dobré operovať za každú cenu. Myslím si, že množstvo žien dnes chodí zbytočne na operáciu, napríklad keď majú myómy maternice, ktoré nerobia žiadne ťažkosti. Nechajú sa gynekológmi presvedčiť, že keď už majú dve – tri deti a ďalšie neplánujú, maternicu už vlastne nepotrebujú a je lepšie ju vybrať. No maternica je v ženskom organizme dôležitá, okrem iného je to stabilizačný prvok v panvovom dne. Navyše, neraz lekár povie, že vyberie rovno aj vaječníky, veď onedlho ich činnosť už aj tak vyhasne a žena sa takto vyhne možnej rakovine vaječníkov. Lenže čo sa stane? Žena sa okamžite dostane do menopauzy a náhle nastanú vážne problémy súvisiace s prechodom, ktoré mohli prísť oveľa neskôr v oveľa miernejšej forme. Preto ženám, ktoré ešte majú svoje cykly, hovorím, keď už súhlasia s odstránením maternice, aby odmietli dať si vybrať vaječníky. Ale, ak je to možné, najlepšie je, dať si vyoperovať len myómy a  maternicu ponechať. Toto pokladám za prirodzený prístup v gynekologickej operatíve,“ povedal.

Nesprávne je podľa neho aj vnucovať ženám sterilizáciu po opakovaných  cisárskych rezoch. „Mnohí moji kolegovia sú presvedčení, že keď žena mala dva či tri cisárske rezy, je pre ňu nebezpečné podstúpiť ďalšie tehotenstvo a presviedčajú ju, aby sa nechala sterilizovať. Ale ja pracujem so ženami, ktoré sa nedali sterilizovať ani po štvrtom či piatom cisárskom reze, sú opäť tehotné a tehotenstvo dovedieme do úspešného konca. Dnes máme k dispozícii moderné prístroje, najmä ultrazvuk, ktorými sa dajú veľmi dobre odsledovať aj takéto tehotenstvá. Ultrazvukom sledujeme pri pravidelných návštevách bábätko i jazvu na maternici a spolu s ďalšími vyšetreniami a tým, čo nám hovorí žena, dokážeme včas rozlíšiť, či nehrozí ruptúra maternice alebo iný problém. Sám som odviedol viacero štvrtých sekcií u rodičiek, dva piate i jeden šiesty cisársky rez a vždy všetko dobre dopadlo, matka i bábätko boli v poriadku. Rovnako je to u žien, ktoré sledujem počas tehotenstva po opakovaných sekciách v gynekologickej ambulancii v Žiline, kde teraz pracujem.“

Je dobré, keď pri pôrode drží manžel ženu za ruku
Čo sa týka pôrodov, MUDr. Wallenfels má bohaté skúsenosti nielen ako pôrodník, ale aj otec šiestich detí. Najstaršia dcéra má 16 rokov, najmladší syn takmer dva roky. Bol pri pôrode každého svojho dieťaťa, niektoré pôrody dokonca sám viedol.

„Určite je prirodzené a správne, keď je pri pôrode aj manžel. Moja manželka hovorí, že je tam dôležitý preto, aby ženu pevne chytil za ruku a ona mu tak mohla odovzdať svoju bolesť. A druhá vec, prečo by tam muž mal byť, je, aby jej povedal Ďakujem, keď sa dieťa narodí. Keď som dve svoje deti odrodil sám, moja manželka nebola taká nadšená, ako ja. Povedala mi, že tam môže stáť každý, ale za ruku ju môžem držať len ja,“ skonštatoval s úsmevom.

Povedal tiež, že sa mu nepáči súčasná prax v pôrodniciach, keď dieťa hneď po pôrode vezme novorodenecká sestra na odváženie, meranie a ďalšie vyšetrenia. „Keď som pracoval v nemocnici, naučil som sa jednu vec – ako dieťa vykĺzlo do mojich rúk, oblúčikom som ho vrátil žene do lona, kým prišla novorodenecká sestra, ktorá tam vždy číhala, aby ho odniesla. Takto sa matka mohla s dieťaťom zvítať a ja som sa zatiaľ snažil držať novorodeneckú sestru v úzadí, aby ten čas po pôrode, keď žena bola so svojím dieťaťom, bol čo najdlhší a čo najkrajší. Myslím, že nie je správne, aby novorodenecké sestry hneď odnášali dieťa do inej miestnosti na meranie a váženie, ale nikdy som im to nedokázal dostatočne vysvetliť.“

„Som presvedčený, že dieťa by malo zostať pri matke a keď ho novorodeneckí lekári či sestry potrebujú vyšetriť, mali by to robiť pri nej a s časovým odstupom, ktorý by si mala určiť matka. Dieťa patrí hneď po pôrode do matkinho lona a ešte nezabalené, prikryté len dekou, by si malo užívať matkino telo a malo by u nej zostať tak dlho, ako sa to len dá.“

MUDr. Wallenfels priznal, že keď takúto chvíľu zažil so svojím práve narodeným dieťaťom a manželkou, bolo to krásne: „Keď sa nám narodilo predposledné dieťa, poprosil som naše pôrodnícke sestry, aby nevolali tú novorodeneckú. Mali sme možnosť zostať v noci sami s bábätkom asi dve hodiny v pôrodnom boxe. Nikto nás nerušil, nikto nám ho nebral, boli sme tam len my a tešili sme sa z nášho dieťatka. Bol to jeden z našich najkrajších spoločných zážitkov. Hoci na vizite som si to potom odniesol, že som porušil interné predpisy oddelenia – to však bola trochu aj moja chyba, že som to ani dodatočne nepovedal svojmu primárovi, s ktorým som mal inak veľmi dobrý vzťah. Ale stálo to zato. Možno dnes je to už v niektorých pôrodniciach možné, najmä keď to žena lekárom vysvetlí alebo uvedie vo svojom pôrodnom pláne, ale mrzí ma, že to nie je samozrejmé tak, ako v pôrodniciach za našimi hranicami.“

MUDr. Wallenfels pri téme pôrodov zároveň poznamenal, že nie je za príliš skoré vyvolávanie pôrodov a zato, aby žena hneď po uplynutí termínu pôrodu išla do nemocnice. „Žena môže na pôrod čakať aj doma, veď najlepšie jej je v domácom prostredí s manželom. Hoci súhlasím s tým, že je dobré porodiť bábätko do dvoch týždňov po termíne, ale som zástancom toho, že do pôrodnice stačí ísť až 9 až 10 dní po termíne pôrodu. Ak tehotenstvo prebieha normálne a žena má možnosť byť ambulantne sledovaná 2-krát týždenne, dá sa dokonca i po cisárskom reze čakať na rozbehnutie pôrodnej činnosti doma a u väčšiny žien sa pôrod rozbehne spontánne. Kontrakcie bývajú pri prirodzenom začiatku pôrodu  menej bolestivé a celá rodina prežíva tehotenstvo i pôrod prirodzenejšie, ak žena zbytočne neleží v nemocnici.“

Antikoncepcia má viac negatívnych účinkov
Po odchode z nemocnice začal MUDr. Wallenfels pracovať v gynekologickej ambulancii Gianna, n. o., v Žiline. Založilo ju Fórum života spolu so Žilinskou diecézou. V ambulancii sa dodržiavajú zásady katolíckej bioetiky, rešpektuje sa dôstojnosť ľudského života od počatia, úcta k žene a k počatému dieťaťu je prioritou.

„Keď sme na dvere ambulancie dali oznam, že dodržiavame zásady katolíckej bioetiky, niektoré ženy spočiatku nechápali, čo to znamená a prišli aj také, ktoré chceli užívať hormonálnu antikoncepciu. Ale keď sme im vysvetlili, že nám to nedovoľuje naše svedomie, pochopili to. Mnohým ženám sa predpisuje antikoncepcia pri rôznych gynekologických problémoch. Väčšina mojich kolegov ju považuje za úžasnú vec, ktorá vo všetkom pomôže a vylieči napríklad bolestivú menštruáciu, nadmerné či nepravidelné krvácanie, tvorbu cýst či predmenštruačný syndróm. Nepopieram, že antikoncepcia má mnoho pozitívnych účinkov, ale som presvedčený, že tých negatívnych je oveľa viac. A ja ženám rozhodne nechcem škodiť. Navyše, podľa mňa ženu robí krásnou a príťažlivou pre nás mužov práve to prirodzené stúpanie a klesanie hormónov počas cyklu. Hormonálna antikoncepcia oklame ženské telo, dodá mu umelé hormóny, aby nemuselo produkovať vlastné a v podstate len zastrie problémy. A keď sa vysadí, problémy sú späť a často ešte výraznejšie. Keďže antikoncepciu ženám nepredpisujem, musel som hľadať iný prístup, ktorý by im pomohol a zároveň bol prirodzený a neškodil. A tak som objavil metódu zvanú  NaProTechnology.“

 

NaProTechnology a prirodzený progesterón
NaProTechnology je skratka anglických slov „natural procreation“, čo znamená prirodzené počatie. Zakladateľom je americký profesor Thomas Hilgers, ktorý hľadal prirodzený spôsob liečby neplodnosti, aby ho ponúkol ako alternatívu umelého oplodnenia. Naprotechnológia je postup, ako prirodzene prísť k vlastnému dieťaťu, aj keď sa nejaký čas nedarí otehotnieť.

„Profesor Hilgers sa snažil vyvinúť spoľahlivú a zároveň medicínsky objektívnu prirodzenú metódu plánovaného rodičovstva ako alternatívu antikoncepcie. Vychádzal z Billingsovej metódy, pri ktorej si žena sleduje cervikálny hlien a na jeho základe sa bezpečne orientuje vo svojej plodnosti počas cyklu. Túto metódu zdokonalil do detailov, urobil medicínsky výskum, množstvo odberov a porovnávaní hormonálneho cyklu žien, ktorým štandardizoval a objektivizoval sledovanie cervikálneho hlienu. Keďže to robil na Creighton University v americkej Nebraske, metóda bola nazvaná Creightonský model (CrMS). A keď neskôr prišlo do módy umelé oplodnenie, sledovanie plodnosti samotnou ženou prostredníctvom CrMS sa stalo základom pri liečbe neplodnosti prirodzeným spôsobom. Zaujímavé je, že dosiahol vyššiu úspešnosť liečby ako pri umelom oplodnení. Zistil a opísal hormonálne  problémy, ktoré najčastejšie súvisia so stavom, keď sa nedarí počať dieťa alebo nastávajú opakované potraty. A predovšetkým navrhol riešenia, ktoré fungujú,“ vysvetlil MUDr. Wallenfels.

A pokračoval: „Každý mesiac pod vplyvom hormónov dozrieva vo vaječníkoch ženy vajíčko, ktoré sa počas ovulácie uvoľní. Prvá časť cyklu, kým vajíčko dozrieva, je pod vplyvom hormónu estrogénu a druhá časť cyklu pod vplyvom progesterónu. V prvej fáze cyklu pod vplyvom estrogénu nastáva nielen dozretie vajíčka, ale zároveň sa produkuje hlien, ktorý ženám ukazuje plodné dni. Progesterón má veľký vplyv na vlastnosti sliznice maternice, ktorú mení tak, aby bola schopná prijať vajíčko a jeho zvyšujúce sa hladiny v samotnom tehotenstve zabezpečujú dobrý vývoj placenty a tým aj bábätka. Približne sedem dní po ovulácii dosahujú estrogén a progesterón vrcholné hladiny a my sledujeme v každom cykle, či dosahujú požadované hodnoty a tým máme spätnú väzbu, že liečime správne a prípadne upravujeme lieky a ich dávky. Podstatné pritom je, aby žena podľa znakov plodnosti sama vedela, kedy má v danom cykle ovuláciu, a podľa toho prišla na odbery.“

Zdôraznil, že základ je, aby ženy dobre poznali svoje telo, svoj menštruačný cyklus, vedeli rozoznávať svoje plodné a neplodné dni, určiť čas ovulácie. Všetky tieto údaje sú pre gynekológa nesmierne dôležité nielen pri liečbe neplodnosti, ale aj iných ženských ťažkostí, ako už spomínané nepravidelné krvácania, silná či bolestivá menštruácia,  predmenštruačný syndróm, tvorba ovariálnych cýst a iné problémy, ktoré súvisia s hormónmi.

„Pri všetkých týchto problémoch, ale aj pri ťažkostiach s otehotnením sú podstatné dostatočné hladiny estrogénov a  progesterónu. Keď sa nám podarí upraviť ich a navodiť rovnováhu v ženskom tele, žene sa upravia ťažkosti alebo pár môže prirodzene otehotnieť. Liek, ktorý v liečbe uvedených ťažkostí  najviac používame, je prirodzený progesterón. Keď ho žena užíva v správnom období, dokážeme nielen zregulovať nadmerné či bolestivé krvácanie, ale aj zamedziť tvorbu cýst, prirodzeným spôsobom riešiť predmenštruačný syndróm, aj pomôcť v mnohých prípadoch neplodnosti. Keď však žene ponúknem progesterón ako prirodzenú liečbu, musím vedieť, kedy presne má ovuláciu a na to potrebujem, aby sa naučila niektorú z prirodzených metód plánovaného rodičovstva – či už je to symptotermálna metóda, Billingsova metóda, alebo Creightonský model. Pretože jej následne poviem, akým spôsobom vzhľadom na ovuláciu má prirodzený progesterón užívať tak, aby sa odstránili alebo aspoň zmiernili ťažkosti. Táto liečba je v súlade s fyziológiou ženského organizmu, na rozdiel od používania antikoncepcie,“ vysvetlil MUDr. Wallenfels.

Dodal, že mnoho žien má skúsenosť s tým, že gynekológ im naordinuje liek s umelým chemickým hormónom len podobným progesterónu, ktorý majú užívať napríklad od 14. dňa cyklu. „Umelé hormóny majú popri pozitívnych vždy aj negatívne účinky. Avšak  na rozdiel od tých prirodzených si ich patentovala nejaká farmakologická firma, ktorá im robí patričnú reklamu, a preto sa používajú oveľa viac, aby na nich niekto zarábal. Prirodzený hormón sa patentovať nedá, preto je lacný, no zároveň sa menej používa. Pred dvoma rokmi mal dokonca liek s prirodzeným progesterónom zmiznúť z nášho trhu pre nedostatočný záujem lekárov o jeho predpisovanie. Našťastie, dosiahli sme, že tu zostal, aj keď je drahší ako predtým. Som presvedčený, že prirodzený hormón je lepší než akákoľvek umelá molekula. Dôležité ešte je, že keby som aj prirodzený progesterón nasadil paušálne s tým, že žena ho má užívať od 14. dňa po začiatku menštruácie, nefungovalo by to tak dobre, pretože ovulácia môže byť telom naprogramovaná až na neskorší deň. No keď jej dám progesterón, ktorý patrí do jej tela až po ovulácii, skôr, ovuláciu tak zablokujem a pôsobím vlastne protichodne. Preto je dôležité vedieť, kedy má žena ovuláciu, potom nasadiť hormón a vtedy pôsobí v súlade s jej telom, takže pomôže a nie uškodí. Profesor Hilgers toto všetko overil vedecky, ide o evidence based medicine –   medicínu založenú na dôkazoch. Dokázal, že efektivita liečby prirodzenými hormónmi a NaProTechnology je vyššia alebo minimálne porovnateľná s umelým oplodnením a ďalšími gynekologickými postupmi. Poznanie prirodzených metód nám pomôže pri plánovaní tehotnosti, pri problémoch s otehotnením, opakovaných spontánnych potratoch, ale aj pri mnohých gynekologických ťažkostiach.“

Skríning genetických chýb
V ambulancii MUDr. Wallenfelsa majú dvere otvorené aj oteckovia. „Som veľmi rád, že k nám do ambulancie prichádza veľa tehotných žien  a ideálne je, keď prídu spolu s manželom. Môže byť prítomný pri každom vyšetrení. Teším sa, keď obom môžem na ultrazvuku ukázať ich bábätko a potvrdiť, že je živé a v poriadku. Snažím sa, aby tehotenstvo nebolo pre ženu stres a podporujem ju, aby prebiehalo čo najpokojnejšie. Zbytočne ju nestraším, hoci niekedy musím oznámiť aj horšiu správu. Zbytočnému stresu predchádzame aj dôkladným vysvetlením toho, na  čo slúži genetický skríning.“

Genetický skríning je určený na zisťovanie rizika vrodených chýb bábätka, a to najmä nesprávneho počtu chromozómov, pričom najčastejším takýmto ochorením je Downov syndróm. „Základom genetického skríningu sú odbery krvi, ktoré sa robia v 11. a 16. týždni tehotenstva. Ak z krvi zistíme vyššie riziko vrodenej chyby, genetik odporučí žene absolvovať amniocentézu, čo je odber plodovej vody. Až z nej sa dá jednoznačne určiť, či dieťa má správny počet chromozómov. Týmto vyšetrením sa v absolútnej väčšine prípadov zistí, že dieťatko je úplne zdravé, no zároveň je tu určité malé riziko potratu spôsobeného samotnou amniocentézou. Ak sa ukáže, že dieťa je postihnuté, žena má len dve možnosti – buď ho prijme také, aké je, alebo sa môže rozhodnúť ísť na potrat. Neexistuje možnosť liečby. Čiže celý tento postup bol v podstate vymyslený kvôli jedinej veci – aby žena, ktorá čaká dieťatko s nesprávnym počtom chromozómov, mohla ísť na potrat. Ak je veriaca a vie, že na potrat by nešla v žiadnom prípade, je pre ňu genetický skríning  zbytočný. Preto by ženy mali vedieť, že žiadne vyšetrenie v tehotenstve nie je povinné a aj genetický skríning môžu odmietnuť. Stačí u gynekológa podpísať prehlásenie, že boli o ňom poučené a neželajú si ho. Našou ambulanciou za 4 roky prešlo 600 – 700 tehotných žien, malá časť z nich po poučení absolvuje základný genetický skríning, ale žiadna žena ani s vyšším rizikom z odberov sa nerozhodla pre amniocentézu. Samozrejme, mali sme aj postihnuté deti. Ale genetické testovanie postihnutiu dieťaťa nezabráni. Pre ženy, ktoré vedia, že nechcú ohroziť svoje dieťa potratom, môže celé toto vyšetrenie a jeho výsledok byť zbytočne stresujúcim. Ak aj dieťa je postihnuté, tehotná žena je stále jeho matkou, a ak rozmýšľa o potrate, rozmýšľa o usmrtení vlastného dieťaťa,“ uviedol na záver svojej prednášky MUDr. Wallenfels.

Prednášku spracovala Monika Bothová
(Krátené)

časopis Dieťa
Foto Shutterstock.com

ZAUJALI VÁS NAŠE ČLÁNKY?
Podporiť nás môžete predplatením časopisu Dieťa tu alebo kúpou časopisu Dieťa vo voľnom predaji. K predplatnému Dieťaťa získavate ako darček aj špeciály Dojčiatko & batoľa (ktoré si môžete objednať aj samostatne prostredníctvom distributéra tu ).

 

O autorovi

Podobné články

0 komentárov

Zatiaľ bez komentára!

Môžete byť prvý, kto komentuje tento článok