Črepiny z môjho zrkadla 17)

25. novembra 2017 Články , Stĺpček
Črepiny z môjho zrkadla 17)

Hnev V. Ako spolu súvisia hnev a rešpekt 

Situácia:
Mám za sebou ďalší dlhý deň. A ešte nekončí. Dom je ako po výbuchu. Na všetko som sama. Nie je navarené, potkýnam sa o hračky, dcérka je nadopovaná cukrom od babky. Som ohučaná z jednej návštevy a čaká ma ďalšia. Keď na mňa ešte rozprávajú muž aj dcérka súčasne, je to výkričník na záver. Pohár pretiekol. Utekám od všetkých preč a kričím, že na mňa nikto neberie ohľad.

Čo tým chcem povedať:
Berte na mňa ohľad.

Čo tým hovorím:
Sama na seba neberiem ohľad, prečo by mali ostatní? Správajú sa ku mne tak, ako ich to vlastným príkladom „učím“.

Lepšie pre mňa a pre dcérku:
Keď mám pocit, že na mňa nikto neberie ohľad, znamená to, že JA na seba neberiem ohľad. Sama prekračujem svoje hranice. Robím pre všetkých všetko a im sa to zdá málo – skôr mne sa to zdá málo. Chcú viac – skôr ja by som chcela dokázať spraviť viac, byť dokonalá matka, všetko stíhať. Odsúvam sa na vedľajšiu koľaj, lebo tak sa to robí… Lenže rešpekt k sebe musím v prvom rade cítiť ja, až potom ostatní.

Už som spomínala, že hnev vychádza zo strachu. Mala som strach, že si nezaslúžim rešpekt. Som nehodnotná a nehodná ich rešpektu, veď na mňa nedbajú. A to ma nahnevalo. Ja si ho zaslúžim! Robím toho toľko. V skutočnosti som ho k sebe necítila ja, keďže som paradoxne robila stále viac, no zdalo sa mi, že málo. A moje potreby? Bála som sa ich presadiť a trvať na ich plnení. Stále sa to učím.

Učím sa uzatvárať dohodu. K obojstrannej spokojnosti. Je podmienkou, aby mali všetci účastníci vôľu dohodu uzatvoriť. Chcem, aby sme boli všetci víťazi. Ak je to možné, hľadať náhradné riešenia.

Takže hnev je príznakom, že na seba zabúdam.

Pripomienka k strachu: Nielen, že mám strach presadiť svoje potreby, ale bojím sa, že to ostatní nepochopia. Vyjadrujem im tak nedôveru. Dcérke, že sa nedokáže vysporiadať so sklamaním, keď jej napríklad nekúpim ďalšiu hračku, sladkosť, nespravím po vôli. Lenže ona to dokáže. Len sa trochu pohnevá a poplače si. Ešte to tak vysvetliť babkám…

__________________

(Moje meno je Žaneta. Som mamka takmer štvorročnej dcérky. Mama, prechádzajúca kompletným prerodom osobnosti. Najprv si myslela – kvôli dcérke. No zistila, že rešpektu dcérku nenaučí, pokiaľ sa nenaučí ona rešpektovať samu seba. Sama dcérka jej to neustále ukazuje a pripomína. Lenže – neviem ako vy, pre mňa je rešpekt k sebe samej jedna z najťažších vecí na svete.

Naučiť sa mať rada. Naučiť sa rešpektovať tak, aby som neobmedzovala ľudí vôkol mňa. Zamýšľali ste sa nad tým? Prišla som na to, že tá výchova mi akosi nevychádza podľa predstáv. Prečo? Svet vôkol mňa vrátane dcéry je mojím zrkadlom. Nastavuje mi zrkadlo a vraví, čo robím zle, čo dobre. Kde treba správanie vylepšiť, kde ubrať z plynu, kde naň dupnúť. A teda nie dcéru vychovávať. Ale seba. Seba napraviť. Keď sa totiž stanem tým, čím chcem byť, aby som bola spokojná, stanem sa príkladom. Vzorom. Pre dcéru. Pre manžela. Pre okolie. Pre seba. Konečne. Každý jeden článok sa teda stáva črepinou z tohto zrkadla. Chcem ho poskladať, napraviť a zalepiť. Moje rozbité zrkadlo.

Poznámka: V žiadnom prípade nechcem články titulovať ako všeobecné pravdy, správne veci alebo rady do života. Mojím cieľom je ukázať to, čo chcem naučiť seba a svoju dcéru. Sú to len subjektívne pohľady na vec a vlastné skúsenosti. Nesnažia sa byť správnymi pre každého, iba pre mňa. Každý je totiž iný, individuálny, originálny. Pre každého je správne niečo iné. Každý má iné zrkadlo… A svoj čas, kedy sa doň na seba pozrieť.)

Žaneta
Foto autorka

Sledujte seriál mamy Žanety. Každý týždeň pribúda na www.dieta.sk nová časť.

Predchádzajúca časť seriálu Črepiny z môjho zrkadla 16):
Hnev IV.  Traja pomocníci na ceste za ovládnutím hnevu

Čítajte aj seriál Alžbetka a jej svet – Z opačného brehu.
Každú stredu pribudne nová časť.

 

Related articles

1 Comment

    Leave a Reply

    Only registered users can comment.