S príchodom bábätka do života nás žien prichádzajú nové pocity, povinnosti, zvyklosti, ale aj nové materiálne veci, ktoré sme predtým nevlastnili a nepotrebovali. Nákupným ošiaľom počas tehotenstva prepadávajú mnohé z nás. Máme dojem, že všetko, čo je určené pre novorodencov, aj naozaj potrebujeme. No je dobré vopred si pozisťovať, čo je vlastne užitočné a čo nie je. Detských vecí (oblečenie, výbava, doplnky, hračky) je všeobecne nadbytok – každý, kto má doma čo i len trochu odrastené deti, sa ich potrebuje zbaviť, aby nezaberali miesto. To je dobrá príležitosť popýtať sa rodiny a známych, či nemajú niečo na „posunutie“, prípadne dočasné požičanie.
Tým ušetríme nielen naše financie, ale aj životné prostredie (menej nakupujeme – viac sa šetrí prírodnými zdrojmi a energiou – využívame to, čo už bolo vyrobené – menej vyhadzujeme – menej odpadu sa hromadí na skládkach).
Spísali sme vám zopár tipov na to, ako vytvárať menej odpadu, aj keď ste na materskej dovolenke.
1. Bezplienková komunikačná metóda – dá sa to?
Áno, dá, máme to odskúšané na vlastnej koži a dokonca s dvojičkami. Ak ste ešte o tejto metóde nepočuli: ide o to naučiť sa s bábätkom komunikovať a odpozorovať jeho prejavy a čas potreby kakania a cikania. Po nejakom období nácviku si to viete odsledovať a podržať ho nad nočníčkom. A plienka zostáva suchá.
Bolo by však nepraktické nechávať dieťatko celý čas bez plienky. Nehoda sa môže pritrafiť a nemusíte vždy všetko odsledovať na 100 percent. No aj zopár ušetrených plienok denne vie človeku urobiť radosť. Nie?
Ekologickejším variantom, ako sú bežné jednorazové plienky, sú látkovky. Nepredstavujte si plátnové „štvorce“, aké sa používali pred 30 rokmi. Látkové plienky dnes vyzerajú ako kúsok štýlového oblečenia – máte na výber z mnohých typov, farieb a tvarov. Plienky nemusíte vyvárať či žehliť, pretože dnešné práčky už zvládnu dezinfikovať aj pri nižších teplotách a moderné látkové plienky zvyčajne žehlenie nepotrebujú. Starostlivosť o látkové plienky nezaberie výrazne viac času ako nakupovanie a vynášanie jednorazových plienok. Nehovoriac o finančnej stránke…
Neviete si predstaviť prebaľovanie bez vlhčených utierok? Iste, môžu byť dobrým pomocníkom, ale, žiaľ, vyrábajú sa zo zmesového materiálu, ktorý sa nedá recyklovať a na skládkach sa dlho rozkladá. Navyše ide o nevábny druh odpadu. Nezabúdajme ani na to, že vlhčené utierky nepatria do záchoda! Aj k nim existuje alternatíva – umyť bábätko priamo pod tečúcou vodou – je to nielen ekologickejšie, ale hlavne bezpečnejšie pre bábätko. Na cestách môžete použiť opakovane použiteľné prateľné utierky na zadoček z jemnej látky. Ak máte doma šijací stroj a zvyškové látky, môžete si také vyrobiť aj doma.
2. Pranie v ekologických pracích prostriedkoch
Skúšali ste už ekologické pracie prostriedky? Ak nie, možno sa zamýšľate, v čom sa vlastne líšia od tých ostatných. Väčšina z nich funguje na báze rastlinných čistiacich zložiek, ktoré nezanechávajú žiadnu stopu v odpadových vodách a tak ani v prostredí. Sú ľahko biologicky odbúrateľné. Neobsahujú žiadne syntetické parfumy a optické zjasňovače. Na bežne znečistené oblečenie fungujú skvele a v ničom nezaostávajú.
Na škvrny od jedla, hliny, oleja či krvi však pri eko pracích prostriedkoch treba použiť aj extra odstraňovač škvŕn alebo pred vložením do práčky škvrnu predprať so žlčovým mydlom. Aj tu sa dajú zachovať eko zásady, aj keď sú možno menej pohodlné ako pri praní v bežných prostriedkoch.
Ekologické pracie prostriedky sú riešením aj vtedy, ak bábätku nechcete prať vecičky v prechemizovaných, prevoňaných pracích prostriedkoch. Napríklad česká značka „Feel Eco“ vyrába aj sériu eko prostriedkov vyslovene šetrnú voči detskej pokožke. Značka Sonett má zasa prací gél „Sensitive“ pre citlivú či alergickú pokožku.
Ak vás trápi suchá, svrbivá pokožka či ekzém, možno je načase skontrolovať zloženie sprchového gélu či šampónu a vymeniť ho za nejaký prírodný – nevysušujúci a menej dráždivý. Svrbenie pokožky takisto môže vymiznúť aj po zmene pracieho prostriedku. Za pokus a možnú úľavu od svrbenia to určite stojí.
3. Príkrmy pre detičky aj bez jednorazových „kapsičiek“
Príkrmy a kašičky v jednorazových kapsičkách sú síce rýchlym a komfortným riešením, ale z hľadiska odpadu veľmi zaťažujúcim pre prírodu. Kapsičky sa väčšinou vyrábajú zo zmesových materiálov a aj kvôli znečisteniu jedlom sa potom nedajú vytriediť a zrecyklovať.
Pre batoliatka je jednoznačne lepšie, ak vyrábate príkrmy doma. Viete, aké suroviny použijete, využijete väčšie spektrum ovocia a zeleniny, jedlo je vždy čerstvé a bude to motivovať aj vás, aby ste sa zdravšie stravovali. Ak nechcete variť každý deň pre dieťatko, môžete si navariť väčšie množstvo príkrmu, ktorý môžete bez problémov šupnúť aj do mrazničky.
A v čom ho zamraziť? Plastové misky sú ľahké a tým aj veľmi praktické, ale nikdy neviete, či je plastový materiál úplne bezpečný a či do jedla nevypúšťa nežiadúce látky (zvlášť, ak by ste do misky dali horúce jedlo alebo ho potom v nej zohrievali).
Za najbezpečnejší variant považujeme sklenené dózy alebo poháriky.
Nezafarbia sa jedlom, nenapáchnu, ľahko sa dajú opláchnuť iba v teplej vode a nezostane na nich žiadny povlak. Bez problému ich môžete použiť aj na mrazenie (len ich musíte naplniť cca 3 cm pod okraj, nie doplna, aby nepraskli). Príkrm do misky rovno naporciujete (podľa požadovaného objemu), uskladníte ho v mrazničke, v prípade potreby neskôr vytiahnete a aj zohrejete.
4. Ženské telo sa na materskej vracia do pôvodnej „podoby“
Počas obdobia šestonedelia sa bez intímnych pomôcok nezaobídeme. Ak ste naklonená ekologickejšej alternatíve, ako sú klasické plastové vložky, môžete vyskúšať látkové vložky, do ktorých je všitá nepremokavá vrstva a niekoľko sacích vrstiev. Vrchná vrstva je ušitá z jemnej biobavlny, takže sa nosia maximálne pohodlne a bez zdravotných rizík. Po použití ich stačí namočiť do studenej vody, potrieť žlčovým mydlom, preprať a následne ich operiete spolu s detskými plienkami na 60 °C.
Po období šestonedelia vložky nejaký čas nebudete potrebovať (hurá hurá ?), ale pri príchode menštruácie ich určite znova vyberiete. Sú lepším riešením, aj ak by ste mali nejaký zápal či infekciu. Jednorazové vložky alebo chemicky bielené tampóny môžu problémy ešte zhoršiť, lebo sú nepriedušné. Nehovoriac o ich dopade na životné prostredie a určitej nekomfortnosti pri nosení.
Ďalším eko variantom je menštruačný kalíšok – no ten sa neodporúča nosiť pri špinení či výtoku. Pri bežnej menštruácii však poslúži perfektne. Keď si nájdete ten správny, takmer ani nebudete vedieť, že sa vaše dni už vrátili.
5. Hračky – čím menej, tým lepšie
Poznáte to – pri deťoch máte plný dom a záhradu hračiek a aj tak sa dietky „nemajú s čím hrať.“ Batoľatá sa aj tak najlepšie zahrajú s vareškami, fľašami či kľúčenkami. Väčšie deti zasa veľmi rady napodobňujú činnosti nás dospelých, a tak ich zaujíma kuchynské náčinie, náradie v dielni, metly na upratovanie a podobne.
Pri hračkách by teda mala platiť (eko)zásada, že nadmiera viac škodí, ako je na prospech. Možno sa aj váš názor na hromadenie hračiek stotožňuje s tým naším… no svokrovci, príbuzní a návštevy vás nimi jednoducho pravidelne zásobujú. Ak je to tak, treba im šetrne vysvetliť, že si vážite ich dary, ale že vaše dieťa už ďalšie hračky nateraz nepotrebuje. Prípadne im môžete skúsiť navrhnúť, aby priniesli niečo iné, čo by ste ocenili vy aj vaše dieťa.
Väčšina hračiek, ktoré v hračkárstvach nájdeme, je vyrobená z plastu. Neraz sme počuli o prípadoch, keď nejakú hračku museli stiahnuť z trhu kvôli nebezpečiu vylučovania škodlivých látok. Plastové hračky sa aj ľahko polámu, zničia či opotrebujú a sú pomerne lacné… Preto nám ani nenapadne ich lepiť či opravovať, ale putujú priamo do koša.
Čo tak materiály, z ktorých sa hračky vyrábali kedysi? Látka, kov či drevo? Kovové formičky do piesku sa nezlomia a vydržia určite viacero sezón (samozrejme, ak ich nenecháme zhrdzavieť). S drevenými metličkami prispôsobenými na výšku a ruky dieťaťa sa môže učiť poriadku už odmalička a pomáhať v domácnosti. Drevené stavebnice si môžete nafarbiť a dotvoriť podľa vlastného vkusu a stratený dielik sa dá ľahko vyrobiť či zohnať.
Fajn spôsobom, ako deti zapojiť do každodenného režimu rodiny sú aj pomôcky pre Montessori pedagogiku. Dieťa sa tým, že pracuje s rovnakými nástrojmi ako dospelí, radí k plnohodnotným členom domácnosti.
6. K ekologickému zmýšľaniu môžeme deti viesť už odmalička
S enviro výchovou nám môže pomôcť aj literatúra pre deti. Príbehov s eko tematikou sa aj z pera slovenských a českých spisovateľov za posledné dva roky urodilo hneď niekoľko. Kúpiť, požičať či vymeniť si so známymi s rovnakou životnou filozofiou môžete detské knižky, ako sú napríklad Nezábudka a divozel, Planéta Zem sa usmieva, Zberný dvor či príbehy o veľrybe Gréte.
Tým, ako sa sami správame na verejnosti, doma, ale napríklad aj pri nákupoch, deťom ukazujeme svoje hodnoty. Vysvetľovanie, rozhovory, čítanie rozprávok, pozeranie televíznych programov, to, akým spôsobom ich vedieme, všetko deti formuje. Aj náš vzťah k životnému prostrediu ich ovplyvňuje.
Ak ste sa do príchodu vášho bábätka zaujímali o životnú filozofiu „zero waste“ alebo „less waste“ (bez odpadu), ani nový človiečik v rodine by vám nemal prekážať v snahe o minimalizáciu odpadu.
A aj keď vám záujem o životné prostredie doteraz nebol blízky, možno je načase zamyslieť sa nad tým, čo tu na planéte nášmu potomstvu po sebe zanecháme. Pretože to, ako sa správame dnes, ovplyvní budúcnosť AJ našich detí. A z našich skúseností sa práve maminky zamýšľajú nad ekológiou viac ako ktokoľvek iný. Jednoducho je to v nás. ?
(PR)
Zatiaľ bez komentára!
Môžete byť prvý, kto komentuje tento článok