♪ Ak presne nepovieme, čo chceme, deti sa nemusia trafiť

Črepiny z môjho zrkadla 93)

Situácia č. 1: Čašník v reštaurácii sa pýta: „Čo vám môžem ponúknuť?“ Vy: „Nechcem ani kuracie prsia, ani kávu. Nemám rád morské plody a neprosím si ani pečené zemiaky. V šaláte neznášam olivy a cukor si zakazujem.“

Situácia č. 2: Lekár: „Čo vám je?“ Vy: „Nebolí ma brucho a ani hlava.“

Situácia č. 3: Predavač: „Čo vám dám?“ Vy čítate z lístka: „Nepotrebujem mlieko, vajcia, cukor, pečivo a ani údené.“

Situácia č. 4: Zmrzlinár: „Akú vám dám zmrzlinu?“ Vy: „Nie ovocnú.“

Situácia č. 5: Vy: „Čo by si si prial na narodeniny?“ Vaše dieťa posmelené vaším príkladom: „Nechcem bicykel.“

Čo tým chcem povedať: Čašníkovi, lekárovi, predavačovi, zmrzlinárovi sme síce jasne naznačili, čo si neprajeme, zároveň sme im nechali obrovský priestor na výber z možností, čo by sme si asi mohli tak priať. Dá sa vybrať z toľkých kombinácií, že sa nedá vždy trafiť do nášho konkrétneho želania, odhadnúť našu potrebu, nie je ich úlohou skombinovať niečo, čo sa v našich inštrukciách nenachádza. Pri týchto ľuďoch a povolaniach nám to je jasné. Aké povolanie prisudzujeme deťom? Dokážu správne odhadovať? Časom určite, no nie je to ich povinnosť. Piata situácia napovedá, ako si vlastnú medicínu vlastne sami servírujeme. ?

Čo tým hovorím: Deti premýšľajú jednoducho. Čím sú menšie, tým jasnejšie, presnejšie inštrukcie potrebujú, zrozumiteľné slová, ktoré v sebe neskrývajú toľko iných významov a odtienkov, toľký výber z možností. „Nechcem, aby si…“ – „Prestaň s tým…“ – to nestačí. Ani „buď dobrá“ a „poslúchaj“. Skúste doplniť, čo používate často alebo automaticky, čo ste prebrali z minulosti. Ide o slová referujúce k obrovskému množstvu ďalších nevypovedaných slov. Nejde o jasné formulovanie vlastných potrieb či potrieb dieťaťa.

Lepšie pre mňa a pre dcérku: Ak používam „nechcem, aby si…“ alebo „prestaň s tým“, tak sa podľa seba síce vyjadrujem konkrétne, ale okrem vlastnej frustrácie nevyjadrujem nič podstatné. Nedávam presnú inštrukciu, z ktorej by si dcérka logicky odvodila, čo sa práve udialo, čo jej mama potrebuje a čo má spraviť inak alebo ďalej. Stávam sa zákazníkom, z ktorého môže byť moja dcérka rovnako zúfalá, ako spomínaný čašník, lekár, zmrzlinár či predavač. A toto zúfalstvo potom pocítime, keď sa raz naše deti vyjadria zrkadlovo našim zovšeobecneným výberom slov a požiadaviek.

Po istom čase sa deti naučia, čo tým rodičia myslia. Ale nechať ich prejsť procesom odhadovania nálady a myšlienok vlastných rodičov bez pomoci by sa mohlo stať bremenom, aké práve naše deti niesť na svojich útlych plieckach nepotrebujú.

Mama Žaneta
Foto autorka

 

Sledujte seriál mamy Žanety. Každý týždeň pribúda v rubrike Stĺpček nová časť.

Čítajte aj seriál Alžbetka a jej svet z opačného brehu.
Každý týždeň pribudne nová časť.