♪ Alžbetka o ľuďoch: Každý človek je "my" | Dieťa.sk - Váš sprievodca svetom tehotenstva a rodičovstva

♪ Alžbetka o ľuďoch: Každý človek je „my“

♪ Alžbetka o ľuďoch: Každý človek je „my“

Alžbetka a jej svet – Z opačného brehu 60)

Maminka, navštívili sme lekára. Vysvetľoval mi, že ak chcem byť zdravá, musím sa o seba starať. O svoje zdravie aj telo. Keď sa telo naučím počúvať, prezradí mi, aký má problém. Kde to bolí, kde pichá, čo je slabé a treba to posilniť. Ak mi povie, že je unavené, pospím si, oddýchnem. Ak je choré, dám mu vitamíny. Ak má energiu, vypustím ju. Ak sa teší, radujem sa s ním. Ak smúti, poplačem si. Ak má strach, popremýšľam, aby som zistila, z čoho. Každá časť môjho tela vytvára celok. Súhlasíš?

To znamená prsty, nechty, členky, dlane, kolená, lakte… Aj zadok, bruško, krk, hlava… Aj koža a tak ďalej. Aj všetko pod kožou, o čom ešte neviem. Lekár vravel, že všetko dokopy tvorí celok a ako celok funguje. Takto sme sa narodili a je to dokonalé. Keď má celok problém, riešime ho. Nie naopak. Že ma rozbolí prst, tak ho odseknem. Ani si nevylúpnem oko, keď v ňom mám špinku. Zub hneď netrháme, pretože bolí a bruško neodrežeme, keď nás chytí kŕč.

Keď sme cestovali domov, tak som premýšľala. Veď to je rovnaké ako všetci ľudia dokopy! Každý jeden človek je súčasť všetkých ostatných. Tamten ujo je síce bez domova, ale je ako prst. Tamten je netrpezlivý, ale je ako bruško. Tamten by mohol byť náš zub, tamtá teta naše oko. Moja nová kamarátka, ktorá býva na opačnej pologuli, je naša dlhá noha a ľudia, ktorí žijú v iglu, naše vlasy. Nevadí, že je každý iný. Že vyzeráme inak, myslíme inak, konáme inak, či sa inak obliekame, alebo veríme v iné veci, či sa nám páčia iné veci. Každý človek je jednoducho súčasť celku a ako celok fungujeme. Veď ani prsty na nohách nie sú rovnaké ako prsty na rukách! A malíček sa na palček vôbec nepodobá.

Ak niekto z celku spustí alarm, pretože sa niečo stalo, napríklad nesprávne, bolestivé, choré, neznamená to, že tú časť hneď odrežeme a hodíme do koša. Neodseknem si lakeť, pretože sa nepodobá na koleno, a pretože tak nefunguje. Ani keď si lakeť udriem a dlho bude bolieť. Ak by sa koleno za túto bolesť nahnevalo na lakeť, ako by potom moje telo fungovalo? Ako by fungovalo, kebyže dám preč bruško, pretože ho chytil kŕč? Veď to by som sa potom zmenila na mrzáka! Alebo sa celá rozbila. Vravíš, že sa tomu hovorí ľudstvo? Aha, tak by sme z ľudstva spravili mrzáka, maminka. Ak by sme sa na seba hnevali, alebo sa hádzali do koša, keď nefungujeme, ako by sme mali. Takže? Sme všetci my a my sme ja, my sme ty, ona, ono…

Alžbetka
Foto DA Alžbetkinej mamky

____________________________________________________

Volám sa Alžbetka. Mám päť rokov. A nie, nechodím do škôlky. Som neuveriteľne energická, výbušná, netrpezlivá a temperamentná. Neviem síce, čo to všetko znamená, ale presne taká je moja maminka. Ja som len jej zrkadlo. Občas je to s ňou ťažké. Niekedy na mňa kričí, niekedy je smutná, inokedy si poplače. Lebo vyvádzam. Ja si myslím, že si v týchto momentoch len nerozumieme. A keďže maminku ľúbim najviac na svete, rozhodla som sa venovať jej problémom. A pomôcť jej orientovať sa v nich tak, že jej ukážem, ako sa na to všetko dívam ja. Môj pohľad na vec. Rozoberieme si teda všetko pekne po poriadku. A mamka bude zrazu vidieť svet ako ja – jednoducho a pekne.

  

Alžbetka sa s nami každý týždeň delí o jej pohľad na svet.
Prečítajte si aj predchádzajúcu časť seriálu malej Alžbetky:
Alžbetka a jej svet –  Z opačného brehu 59)

Čítajte aj seriál Črepiny z môjho zrkadla, ktorý nájdete tiež oblasti Stĺpček.

O autorovi

Podobné články

0 komentárov

Zatiaľ bez komentára!

Môžete byť prvý, kto komentuje tento článok