Z vašich ohlasov na očkovanie

2. mája 2015 Články , Očkovanie
Z vašich ohlasov na očkovanie

AD: Očkovanie – rodičia by mali klásť otázky a žiadať odpovede

NEČAKAJTE, KÝM VÁM ŽIVOT UKÁŽE PRAVDU NA NAJBLIŽŠÍCH

Pred MMR očkovaním som osobne konzultovala s lekárom ohľadom očkovania – podotýkam, má ľudský prístup a pritom je veľký odborník. V našej diskusii bol zástancom očkovania, až kým niekoľko dní na to neskončil jeho vnúčik po očkovaní v nemocnici, v bezvedomí s horúčkou nad 41 °C. A tento pán doktor (pre mňa veľmi vzácny človek) na základe tejto osobnej skúsenosti prehodnotil svoj zásadný postoj k očkovaniu a aspoň pripúšťa, že očkovanie môže spôsobiť veľkú škodu (to je len jemne napísané) na zdraví dieťaťa. Je mi ľúto, že ich k tomu priviedla osobná skúsenosť – preto týmto príspevkom prosím rezolútnych zástancov očkovania: počúvajte rodičov, pozrite sa okolo seba a nečakajte, kým vám život sám ukáže nebodaj na najbližších, že tí „nevzdelaní“ ľudia mali predsa len kúsok pravdy.

ĽUDIA ŤAHAJÚ VEDĽAJŠIE ÚČINKY OČKOVANIA DO EXTRÉMU

V marcovom čísle vášho časopisu som si prečítal rozhovor s MUDr. Ludmilou Elekovou. Lepšie povedané, doniesla mi ho na prečítanie moja manželka. Chcel by som zareagovať najmä na jej dve vyjadrenia, z ktorých mi skoro padla sánka. Citujem: „Platí prakticky bez výnimky, že s očkovaním váhajú vzdelaní, informovaní a veľmi zodpovední rodičia.“ Podľa tohto sme my s manželkou nevzdelaní zadubenci a veľmi nezodpovední. S očkovaním nášho syna sme totiž vôbec neváhali. Nevadí, že sme obaja vysokoškolsky vzdelaní a nezískali sme toto vzdelanie v dobe, ako je dnešná, keď na VŠ študuje každý druhý… Malinkého milujeme najviac na svete a už vôbec nemám pocit, že by sme boli nezodpovední, keďže napríklad moja manželka už vyše roka nikde nebola, pretože malý funguje aj v noci J a potrebuje na to svoju maminu. Nefunguje teda 12, ale 24 hodín a nemenila by to za nič. Nehovoriac o tom, že sa snažíme, aby mu absolútne nič nechýbalo a všetok svoj voľný čas venujeme jemu. Takže, ak takto funguje väčšina nevzdelaných, neinformovaných a nezodpovedných rodičov, bodaj by nás bolo čo najviac…

Druhé vyjadrenie, čo ma zarazilo od takej vzdelanej ženy bolo, že pediatri strašia ľudí rubeolou a mumpsom, čo sú ochorenia, ktoré sa bežne prekonávali. Pani doktorka asi nevie, že očkovanie proti rubeole, mumpsu a osýpkam sa nezaviedlo preto, že by ľudia naň húfne umierali, ale z dôvodu dopadu týchto ochorení na tehotné ženy, lepšie povedané ich bábätká a aj kvôli riziku vzniku neplodnosti u mužov po prekonaní mumpsu v dospelosti. Neviem, ktorá tehotná by sa usmievala, keby bola v jednej miestnosti (napríklad v čakárni) s človekom chorým na jedno z týchto ochorení, či už keby išla k lekárovi so sebou, alebo so svojím starším dieťaťom. Alebo v autobuse, keďže chorý sa musí dopraviť k lekárovi a nie každý má auto.

To, že majú očkovacie látky nežiaduce účinky vôbec nepopieram, musia mať, tak ako každé liečivo. Tak ako napríklad lieky proti teplote a zápalu, ktoré dávame deťom aj sebe bežne proti horúčke, alebo iné lieky. Každé liečivo má vedľajšie účinky. A ak má nejaké dieťatko následky po očkovaní, je mi to veľmi ľúto a nemám nič proti tomu, ak by štát zaviedol odškodnenie takýchto ľudí. Neberte ma ani ako niekoho, kto kŕmi svoju rodinu liekmi a vitamínovými doplnkami ako cukríkmi. Ja osobne, ak som nechcel byť kvôli problémom s chrbticou nadopovaný nonstop liekmi, vyskúšal som akupunktúru a je to úžasná vec. Doma frčíme na bylinkách a miesto vitamínových doplnkov jeme ovocie. Len mi ide na nervy to, že ľudia ťahajú vedľajšie účinky očkovacích látok do extrému a mám pocit, že za chvíľu bude môcť očkovanie za všetko.

Ja a aj starší ľudia odo mňa sme očkovaní proti tým istým ochoreniam ako môj syn (okrem pneumokokov a VHB, ak teda nie sú zdravotníci atď.). Podľa môjho názoru naše očkovacie látky kvalitatívne viac zaťažovali organizmus ako tie dnešné. Vo všetkom ide doba vpred a myslím, že aj v tomto. Tak prečo je vzostup civilizačných ochorení až u našich detí (cukrovka, rakovina, autizmus – nie som si istý, či autizmus patrí do skupiny civilizačných ochorení, ale nedalo mi ho nespomenúť, keďže ho často dávajú do súvisu s očkovaním)? Nie je to skôr tým, že naši otcovia nenosili vo vreckách nohavíc mobily, že naše mamy nepretelefonovali počas tehotenstva nekonečne veľa hodín s mobilom, že si nekrátili chvíle surfovaním na internete, s notebookmi na kolenách, že nezažívali toľko stresu ohľadom obavy zo straty zamestnania, exekúcie z dôvodu neplatenia hypotéky, že keď si opekali slaninu, tak z nej kvapkala aj masť, že mlieko bolo v sklenených fľašiach a nemalo záručnú lehotu pol roka, že keď niečo jedli, tak vedeli aj to, čo vlastne jedia… a to je len málo príkladov z toho, čo všetko bolo iné. Neviem koľkí z vás mali možnosť 3. 3. 2013 na RTVS2 o 20. 00 hodine sledovať veľmi dobrý dokument s názvom Plastová planéta, ak sa nemýlim, ale ak máte možnosť pozrieť si ho, urobte tak a možno aj niekoľko vzdelaných, informovaných a veľmi zodpovedných rodičov odmietajúcich očkovanie pouvažuje o tom, že za vzrastajúcim trendom ochorení u našich detí nemusí byť práve očkovanie.

A ak by som sa vám nezdal dosť vzdelaný, mám presne taký istý titul (Ing.) pred menom a pracujem v tej istej oblasti (IT) ako vlastník, prevádzkovateľ, pravidelný prispievateľ alebo neviem ako mám daného pána nazvať, na ktorého web stránku (www.slobodavockovani.sk) sa väčšina ľudí odmietajúcich očkovanie tak rado odvoláva. V žiadnom prípade sa nechcem dotknúť ľudí, ktorí nemajú vysokoškolské vzdelanie, nakoľko to, že má niekto titul, ešte nič neznamená a verím, že záver môjho príspevku pochopí každý správne.

NAŠE UTRPENIE NECH JE MEMENTOM PRE INÝCH

Aj my máme svoj príbeh, ktorý nás priviedol k uvažovaniu o podstate mnohých vecí. Aj my sme SLEPO, bez overovania si faktov, dôverovali systému a „autoritám“. Aj my sme chceli dať dieťaťu všetko, čo sme mohli. Ochrániť ho pred všade číhajúcimi smrtonosnými chorobami. O vakcínach sme uvažovali presne tak, ako píše český pediater prof. MUDr. Miloš Velemínský, CSc., v knihe Doba jedová 2 na str. 297 o vakcíne proti rakovine krčka maternice: „Nepoznám síce presne jej chemické zloženie, som však presvedčený, že neobsahuje žiadnu toxickú látku, ktorá by ohrozovala zdravie alebo život očkovaného jedinca.“ Nenapadlo nám pýtať si a študovať príbalové letáky. Bola to obrovská chyba!

Dnes sme niekde úplne inde. Daň za to je vysoká! Druhú dcérku sme už očkovať nedali. Je presne taká, ako opisuje MUDr. Eleková. „Dokonalé dieťa.“ Vyrovnané, spokojné, zároveň veľmi živé, motoricky zdatné, verbálne sa úžasne prejavujúce, nebojácne, vysmiate… a zdravé. Zelené sople odsajeme vysávačom a je to vybavené, do týždňa je po chorobe, bez antibiotík či iných liekov. Je taká napriek tomu, že som prežila tehotenstvo v permanentnom strese z choroby prvej dcérky, vrátane pobytov v nemocniciach.

Podozrenie na poškodenie vakcínami u našej prvej dcérky má, samozrejme, váhu silného predpokladu na podklade našich vlastných pozorovaní a úsudku. Nedá sa dokázať. Faktom však je, že manžel ako lekár s dlhoročnou praxou, aj keď nie pediater, dokáže vypozorovať patologické prejavy u svojho dieťaťa a dávať veci do súvislostí. To aj urobil a nežiaduce účinky vakcín zaznamenal v reálnom čase, keď trvali. Postúpili sme ich vtedy aj našej pediatričke, v domnienke, že naše problémy súvisia len s pneumokokovou vakcínou, čo sa s tým dialo potom, nevieme.

Tu je náš záznam v pôvodnom znení:
Záznam o prvorodenej dcérke

  • Zdravé , čulé, aktívne dieťa.
  • Prvýkrát antibiotiká v 7. mesiacoch, potom priemerne 1 až 2 x za rok.

Nežiaduce príznaky po očkovaní…

  1. Očkovanie Hexa + Prevenar – dieťa má 5,5 mesiaca:
    • Po očkovaní lokálne príznaky a teploty mierne nad 38 °C, očkovanie do oboch stehien, silná lokálna reakcia na Prevenar – začervenanie, bolestivý opuch.
    • S oneskorením niekoľkých dní pozorujeme občasné prepadávanie hlavičky v polohe na bruchu a tlačenie tváre do podložky. Iné motorické prejavy ako poloha na bruchu so zdvihnutou hlavičkou ešte dieťa nemá.
    • Symptómy vrátane prepadávania hlavičky ustúpili asi po 3 týždňoch, vtedy sme ich nedávali do súvislosti s očkovaním.
  1. očkovanie Hexa + Prevenar – dieťa má 8,5 mesiaca:
  • Prevenar – lokálna reakcia na stehne slabšia ako minule, len mierne začervenanie a zdurenina, bez teplôt.
  • 3 dni po očkovaní sa dostavili celkové prejavy zo strany alterácie správania a motoriky.
  • Dieťa je mrzuté, dráždivé, plačlivé, nepokojne a menej spí, menej je, prejavy agresivity (prudkým pohybom rúčky vyrazí lyžičku pri kŕmení – čo predtým nerobilo).
  • Robí mimické grimasy a silne a často si šúcha oči.
  • Intermitentne nakláňa bez príčiny hlavičku na ľavú stranu.
  • Hlavička občas prepadáva v podobe sakádovitých (pozn. red.: prudkých, mimovoľných) poklesov, a to v polohe na štyroch a aj v stoji. V stoji sa dieťa sakádovito predkláňa, na štyroch tlačí hlávku do podložky, respektíve ňou búcha do podložky alebo do štítu postele.
  • Má poruchu tonusu svalstva v zmysle hypotónie, dieťa zoslablo, motorická aktivita predtým normálna – robí problémy, podlomia sa kolienka, na štyroch sa vyvráti, v stoji s oporou bez príčiny padá z nôh.
  • Má tendenciu robiť pravidelné kývavé pohyby.
  • Pri lezení po štyroch sa jej podlamujú rúčky a padá na tvár, niekoľkokrát má rozbité pery a krváca z úst.

Tretiu dávku Prevenaru sme dcérke už nedali, pokračovali sme ďalej v očkovaní Hexavakcínou a MMR vakcínou podľa očkovacieho kalendára.

Druhým rokom mala dcérka 4 x otitídu, 2 x prepichnutý bubienok. Naša dôvera v očkovanie však napriek všetkému, čo sa stalo, stále trvala, všetky problémy sme pripisovali Prevenaru, vtedy bol ešte nepovinný a to bola veľká chyba, lebo sme sa rozhodli v troch rokoch pre očkovanie proti hepatitíde typu A a táto vakcína navždy zmenila život nás a našej dcérky. Rok po podaní vakcíny začala mať dcérka príznaky diagnózy diabetes mellitus 1. typu, medzi očkovaním a spustením ochorenia nemala žiadnu virózu a neprešla ani iným faktorom prostredia, na ktorý by sa dalo vyhovoriť. Súvislosť vzniku diagnózy diabetes mellitus 1. typu s očkovaním sa veľmi ťažko dokazuje, lebo ochorenie sa prejaví, až keď je zničených cca 80 % beta buniek pankreasu, ktoré produkujú inzulín, a to trvá u každého postihnutého rôzne dlho, a práve z rovnakého dôvodu sa nedá ani jednoznačne poprieť!

Keď sme sa rozhodovali o očkovaní (resp. neočkovaní) mladšej dcérky, obrátili sme sa najskôr s dôverou na autority, veľa som sa pýtala lekárov mojich detí, s ktorými sme prichádzali do kontaktu, pediatričky, diabetologičky a aj neurológa. Nikto z nich mi nebol schopný povedať, že môžem dať očkovať svoje dieťa bez obáv, že ochorie aj ono napríklad na rovnakú diagnózu ako má sestra! Mám za sebou veľa prebdených nocí strávených študovaním kníh, internetových stránok farmaceutických firiem, pro aj proti očkovacích stránok, zahraničných zdrojov, nakoniec sme sa s manželom rozhodli podľa toho, čoho sa bojíme viac…

Náš život sa zmenil – na život s diabetom… navždy. Kto s tým nemá osobnú skúsenosť, kto nevie, čo je žiť s diabetom malého dieťaťa 24 hodín denne a 365 dní v roku – nepochopí. Vrátane diabetológov. Príčinná súvislosť s očkovaním sa nedá dokázať a nikto ju ani nehľadá…  Dajú sa však nájsť štatistiky záchytu tejto diagnózy na Slovensku a tie majú jednoznačne stúpajúcu tendenciu s posunom do čoraz nižšieho veku.

NIKDY SI TO NEODPUSTÍM

Rada by som opísala našu negatívnu skúsenosť s očkovaním. V 3. mesiacoch po prvej hexavakcíne sa našej dcérke objavil atopický ekzém. Začalo to drobným výsypom na celom telíčku, ktorý sme spozorovali asi 5 dní po očkovaní. Postupne sa pretransformoval na ekzém – najprv za uškami, kde mala suchú, do krvi praskajúcu pokožku, neskôr putoval po celom telíčku v malých fliačkoch a usadil sa na zápästiach a v lakťových zhyboch. Čoskoro bude mať dcéra 4 roky a s ekzémom stále bojujeme. Nespáva inak ako v pyžamku so zašitými rukávmi, aby sa neškriabala (kým nám napadlo tie rukávy zašiť, budila sa denno-denne v krvavých perinách a oblečení – o tom, že sme sa roky nevyspali ani my, ani ona, pretože plakala zo spánku, ako ju to svrbelo, písať ani nebudem).

Napriek atopickému ekzému nás očkovali aj ďalej a keďže ja som vtedy patrila do „stáda poslušných ovečiek“, ktoré netušili, čo vlastne očkovaním svojej dcére robím, stalo sa, že máme všetky povinné vakcíny. A nikdy, za celý svoj život, si neodpustím túto svoju trestuhodnú ignoranciu, či nevedomosť, alebo ako to nazvať, ktorá mojej vlastnej dcére zničila zdravie. Okrem ekzému mala aj spomalený psychomotorický vývoj. Nedokázala sa na bruško otočiť do svojich 9 mesiacov! Sedieť začala, keď mala 10, loziť v 11 (po dlhých útrapách cvičenia Vojtovej metódy). V čase, keď iné deti už behajú – v 13. mesiacoch sa prvý raz postavila v postieľke. Sama začala chodiť, keď mala 15 mesiacov. Samozrejme, či spomalený vývoj súvisel s očkovaním alebo nie, to mi nikto nepotvrdil a už ani nepotvrdí, ja však viem, že dovtedy to bolo zdravé vitálne dieťatko.

Už vlastne ani neviem, ako sa stalo, že som sa začala zaujímať o negatíva očkovania a to, čo som zistila, sa mi nepáčilo. Teraz čakáme druhé dieťatko a to nedáme zaočkovať nikdy a ničím. A žiadna smiešna pokuta, ani lži samozvaných tzv. odborníkov, ktorí tvrdia, aké sú vakcíny bezpečné a neškodné, mi v tom nezabránia, pretože už niekoľko rokov denno-denne ošetrujem dcére následky tých „bezpečných vakcín“ a ešte dlho budem. Ďakujem vám za článok, zdá sa, že sa aspoň z časti podarilo vzbudiť záujem o problematiku očkovania aj u tých, ktorí zatiaľ slepo veria v ten nezmysel, že ortuť, hliník, formaldehyd a podobné „dobroty“ obsiahnuté v očkovacích látkach sú absolútne bezpečné a nemôžu vyvolať nič horšie, ako zvýšenú teplotu. Žiaľ, mnohí nepochopia, až kým sami neprežijú strach o vlastné dieťa.

VYJADROVAŤ BY SA MALI LEN ODBORNÍCI

K odborným témam by sa mali vyjadrovať odborníci, to platí všeobecne. Čiže k očkovaniu detí by sa mali vyjadrovať lekári so špecializáciou v pediatrii – detskí imunológovia, infektológovia, epidemiológovia, najmä ľudia s praxou. Chápem, že ako časopis ste chceli dať priestor na vyjadrenie každému a pokojne ste mohli. MUDr. Eleková mohla vyjadriť svoj názor ako rodič, ale nie ako odborník. Ak by ste príspevok neprezentovali ako odborný, ale ako článok od rodiča (príbeh), bolo by to ok. Takto to podľa mňa narobilo viac škody ako osohu a verím, že nejednu mamičku (najmä prvorodičku) to riadne vystrašilo. Zase vyjadrenie MUDr. je lepšie ako vyjadrenie Ing.

Ak to čítajú ľudia cca od 20 rokov, niet sa čo čudovať, že tomu veria, keďže ako povedala pani doktorka Eleková, sú zaostalí vo vývoji atď., keďže boli očkovaní tým istým, čo dnešné deti, okrem pneuma a starším chýba aj VHB, čiže, keď sú dnešné očkované deti zaostalejšie, musíme byť aj my. Neberte to ako urážku, ja som tiež očkovaná.

Ach ľudia, kde to my spejeme? Tam, kde očkovanie je, ho nechcú, a kde nie je, tam by ho chceli. A ešte nám o tom radia ľudia bez odbornosti. Čiže, mamičky, nehľadajte deťom pediatrov, nahláste ich k všeobecným lekárom pre dospelých a možno dospejeme k tomu, že budeme s chorými deťmi bežať k právnikovi, ktorý usúdil, že prečítal dosť kníh o medicíne (pediatrii). Inak všetci hovoria, že lekári sú skorumpovaní farma firmami, ale už sa niekto zamyslel nad tým, odkiaľ berie antivakcinačná kampaň peniaze na svoje fungovanie (podotýkam, že to stojí nemalé peniaze a pochybujem, že to všetci robia z lásky k blížnemu, to je naivná predstava)?

KAŽDÝ DEŇ SA MODLÍM ZA JEJ ZDRAVIE

Nerada píšem o nežiaducich účinkoch po očkovaní našej dcéry, ale chcem, aby sa začalo konečne niečo hýbať v slobodnom rozhodovaní… Keď mala dcéra mesiac, tak som sa rozhodla, že ju dám zaočkovať BCG vakcínou (proti TBC). Manžel bol proti, ale mojím argumentom bolo – veď aj my sme boli očkovaní L, bez toho, aby som si niečo naštudovala… Do konca života to budem ľutovať. Tri mesiace po očkovaní mala dcérka zdurené lymfatické uzliny pod pazuchou, tak sme šli k našej pediatričke. Práve ona nám vydala papier, že dieťa môže byť očkované aj napriek tomu, že žiadne testy, čo sa týka zdravia, nerobila. Teraz vravela, že je to z očkovania a máme ísť na pľúcne oddelenie. Tam nám nasadili antibiotickú liečbu, ktorá trvala 4 mesiace. Dcéra celý čas trpela hnačkami, podľa lekárky nie z liečby, no keď sme ju vysadili, hnačky prešli…

Po štyroch mesiacoch, keď som vravela lekárke, že uzliny menia farbu, povedala, že sa mi to len zdá. Keď sme absolvovali ultrazvuk, upokojením mali byť slová – „to máte ešte dobré, mali sme tu deti, ktorým museli vyberať slezinu, amputovať nohu a podobne…“!

Rozhodla som sa konať ohľadne liečby TBC, pretože po očkovaní  sa naša dcéra  liečila práve na TBC, ktorá jej napadla lymfatický systém. Podotýkam konala som SAMA! Lekári nekonali. Našla som si Šrobárov ústav na liečbu TBC  v Tatrách a objednali sme sa tam. V ústave ma prekvapil počet detí s nežiaducimi účinkami po vakcíne, ostala som v nemom úžase… Po konzultácii so špecialistkou dcérka podstúpila akútnu operáciu – výber hnisavých lymfatických uzlín. Nasledovali pravidelné návštevy lekára v ústave, sledovanie. Bola som prekvapená, koľko nových detí sme pravidelne stretávali. Naša liečba trvala trištvrte roka. A výsledok? Na otázku, či môže mať dcéra následky do budúcna, mi povedali: „Treba veriť, že nie…“

Veriť… Už počas liečby som začala študovať problematiku očkovania. Bola som sklamaná zo seba, čo som to urobila, dovolila. Naša dcéra okrem BCG vakcíny nemá žiadne očkovanie a ani NEBUDE MAŤ, nikdy, len cez moju mŕtvolu. Každý deň sa modlím za jej zdravie.

A ešte dodám – nikto nám liečbu a návštevy v Šrobárovom ústave nepreplatil. Kde je spravodlivosť? Ak štát niečo prikazuje, tak nech nesie následky! Ja si ich už ponesiem celý život. Vymenili sme pediatričku, začali sme s ozdravovaním a liečením dcéry, detoxikáciou. Neviem si predstaviť, ako by to dopadlo, keby som ju nedojčila. Dcéra má 2 rôčky a stále dojčíme a dúfam, že jej dávam všetko potrebné pre jej zdravie.

LEUKÉMIA PREPUKLA KRÁTKO PO OČKOVANÍ

Náš príbeh v skratke – máme dve deti a každé malo nežiaduce účinky po očkovaní. Starší len hypotóniu, náhle zastavenie vývoja reči, mladší však doplatil na moju „nevedomosť“, čo si budem vyčítať celý zvyšok života. Som zdravotník a napriek tomu som konala nezodpovedne, aj posledné peniaze som obetovala na vakcíny, len aby boli moje deti zdravé. Príliš neskoro som zistila, aký hnus som nechala dávať do bezbranných telíčok mojich detí. Môj mladší synček bojoval s leukémiou, ktorá prepukla krátko po očkovaní MMR vakcínou… Keby som si naštudovala predtým obsah a účinok vakcín, nemusela som mať dnes každodenný strach, neopísateľné obavy a zbabraný rodinný život… To nezaujíma žiadneho lekára, žiadnych rodičov – zástancov očkovania, veď nejde o ich dieťa! Tak veľmi túžim, nech sa očkovanie stane slobodnou voľbou ako v iných vyspelých štátoch. Netvrdím, že každé dieťa má, či musí mať následky po očkovaní, ale každý by mal mať právo rozhodnúť sa. Nie vyhrážky, nahlasovanie a podobne.

Po transplantácii nám hrozí obnovenie očkovacieho kalendára. Najjednoduchšie je zaplatiť „pokutu“ a mať ich z krku, len nie každý na to má. Neviem, z čoho by sme zaplatili pokutu, ale jedno viem – NIKDY VIAC žiadne očkovanie. Kiežby som mohla vrátiť čas a byť erudovanejšia v problematike očkovania, kiežby som nevidela a nezažila to všetko na onkológii a transplantačke, kiežby som nevidela trpieť tie nevinné deti. Poučila som sa, žiaľ, na vlastných chybách… A neskoro…

Som veľmi rada, že ste sa dali na tŕnistú cestu informovanosti aj o negatívach očkovania. Verím, že odoláte výčitkám lekárov či rodičov presadzujúcich vakcináciu a podporíte informovanosť rodičov. Nech sa každý rozhodne. Vždy boli, sú a budú dve strany. Len nech to nie je len o presadzovaní jednej pravdy…

__________________________________________________________
Poznámka redakcie: Ďakujeme vám za všetky ohlasy a zvlášť za to, že ste našli silu poslať nám aj tie najsmutnejšie. Aby sme mohli uverejniť čo najviac vašich názorov, museli sme ich krátiť. Ďakujeme za pochopenie. Vzhľadom na citlivú tému vaše ohlasy nepodpisujeme (ak nevyjadrujú názor inštitúcie, ktorú zastupujete), všetky kontakty však máme v redakcii. Ohlasy, ktoré prišli do redakcie anonymne, neuverejňujeme.

Dieťa 4/2013

Related articles

0 Comments

No Comments Yet!

You can be first to comment this post!