Umelé potravinárske farbivá škodia deťom

21. septembra 2017 Články , Zdravie ide cez bruško
Umelé potravinárske farbivá škodia deťom

Podľa oficiálnych štatistík sa v USA pri výrobe potravín ročne spracuje takmer sedem miliónov kilogramov umelých farbív a toto číslo zahŕňa len osem sledovaných druhov farbív. Potravinárskym farbivám sa pripisuje, že sú jednou z príčin vzniku porúch pozornosti a hyperaktivity (ADHD), ktoré sa spájajú so zníženou schopnosťou učiť sa. Mnohí vyslovujú aj domnienky, že potravinárske farbivá môžu napomáhať vznik autizmu, hoci priame dôkazy na takéto tvrdenie neexistujú. Celý rad štúdií o vzťahu potravinárskych farbív a ADHD priniesol prestížny časopis Lancet.

V Európskej únii majú výrobcovia povinnosť uvádzať na svojich prifarbovaných výrobkoch toto upozornenie pre spotrebiteľa:
V súlade s Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1333/2008 informujeme zákazníkov, že potravinárske farbivá: tartrazín (E102), chinolínová žltá (E104), žltá SY (E110), azorubín (E122), ponceau 4R (E124) a allura červená (E129) obsiahnuté v potravinárskych farbách a ďalších výrobkoch môžu nepriaznivo ovplyvňovať činnosť a pozornosť detí.
Neviem, či je v silách zamestnanej matky prechádzať hypermarket s dvoma deťmi v nákupnom vozíku a so zoznamom É-čiek v ruke, aby kričiacim detičkám mohla vytrhnúť z ručičiek to, čo sa im práve svojou farebnosťou zapáčilo. A tak musíme dúfať, že časom nájdeme, čo nám v dobe jedovej skryte škodí a že nájdeme produkty, ktoré nie sú jedovato farebné a o ktorých vieme, že tú špinavú červeň robí červená repa alebo zeleň zase špenát (azda). Dosť výrobcov sa už naučilo siahať po kurkumíne ako po zdroji peknej žltej.

Čím nám (a našim deťom) môžu ešte uškodiť umelé farbivá?
Syntetické farbivá sa dávajú do súvislosti so vznikom alergických reakcií, a to najmä kožných a dýchacích. Znepokojujúce sú zistenia, že alergické reakcie môžu vyvolávať aj farbivá obsiahnuté v tabletách liekov, ako je to napríklad pri warfaríne, kde rôzne farby slúžia na odlíšenie dávok. Hlinitý lak s farbivom (napr. E110) je, bohužiaľ, aj na povrchu liekov, ktoré sa predpisujú deťom.

Umelé farbivá sa tiež podozrievajú, že sa podieľajú na vzniku rakoviny, ale nikto nikdy nemohol sledovať skupinu ľudí, ktorí by počas niekoľkých rokov popíjali farebné limonády a jedli prifarbované potraviny. Vznik nádorov u zvierat vyvolávajú niektoré farbivá (podľa označenia v USA červeň 40 – v EU značená ako E129; potravinárska žltá č. 5 známa ako tartrazín – citrónová žltá s kódom E102 a potravinárska žltá č. 6 – E110) údajne najmä preto, že obsahujú prímesi karcinogénov z ropy, ktorá je základnou surovinou na ich výrobu.

Za mimoriadne rizikový sa považuje genotoxický potenciál syntetických farbív. To, že ovplyvňujú zárodočný a vnútromaternicový vývoj, sa zistilo u obľúbeného materiálu genetikov – octových mušiek Drosophila. Kŕmenie tehotných myší na červeno prifarbenými peletami tiež vyvoláva zmeny v DNA ich plodov, takže sa rodia geneticky poškodené mláďatá. Umelé farbivá narúšajú vývin spermií – majú abnormality v štruktúre a vykazujú fragmentáciu DNA. To by mohlo byť v čase, keď má polovica mužov oslabenú schopnosť oplodnenia, jedným z podnetov, prečo sa vyhýbať prifarbovaným potravinám a nápojom.

Ako sa brániť pred nežiaducimi účinkami potravinárskych farbív?
Prvou podmienkou je pripustiť možnosť ich škodlivosti pre ľudské zdravie počínajúc alergiami cez hyperaktivitu a autizmus až po rakovinu. Niektoré majú genotoxické účinky. Rozsiahly zoznam nežiaducich účinkov (NÚ) syntetických farbív prehľadne uvádza tabuľka na webových stránkach Flinderskej univerzity, ktorá poskytuje výučbu študentom zo 100 krajín sveta. Pri jednotlivých NÚ mi chýbajú odkazy na štúdie, ktoré to zistili, ale napriek tomu sa domnievam, že je bezpečnejšie zaradiť všetky umelé farbivá do vlastného zoznamu látok, ktoré nášmu zdraviu neprospievajú, a ak to len trochu bude možné, vyhýbať sa takto prifarbeným výrobkom a neobdarúvať nimi deti.

Ak niekto pochybuje o tom, že potravinárske farbivá predstavujú riziká pre naše zdravie, môže si preštudovať 58-stranovú správu Centra pre vedu vo verejnom záujme (Center for Science in the Public Interest – CSPI) Food Dyes: A Rainbow of Risks. V súčasnosti je to zrejme najobsažnejší učebný a študijný materiál o deviatich vybraných umelých farbivách a ich účinkoch na živé organizmy.

Umelé potravinárske farbivá nášmu zdraviu neprospievajú a u dospelých môžu byť aj pôvodcami alergií a rakoviny. Európska únia vydala nariadenie, aby výrobcovia používajúci určené druhy umelých farbív zaopatrili svoje výrobky varovaním, že môžu ohroziť pozornosť a správanie detí. Umelé farbivá sa považujú za jedného z možných pôvodcov ADHD a porúch autistického spektra (PAS). V záujme zdravia teda odporúčam:

  • Vedome obmedzte konzumáciu prifarbovaných potravín a nápojov. Čítajte etikety.
  • Na prípravu pokrmov v domácnosti nepoužívajte potravinárske farbivá.
  • Ochranný vplyv pred genotoxickým účinkom syntetických farbív majú vitamíny, najmä A, C a E.

Farebnej strave sa, prirodzene, netreba vyhýbať. Naopak, farba označuje prítomnosť biologicky aktívnych a dôležitých látok. Červené papriky, fialové baklažány, zelený špenát, čučoriedky, jahody, ríbezle a mnoho ďalších plodov má v čerstvom stave krásne jasné farby. Spracovaná a umelo pripravovaná potrava však nevyzerá lákavo, a preto ju výrobcovia nielen ochucujú, ale aj prifarbujú. V záujme marketingu sa potom zákazníci a najmä deti lákajú na farebné dobrôtky. Nekupujte ich.

Spracované z publikácie
prof. RNDr. Anna Strunecká, DrSc.: Jak přežít dobu jedovou? ALMI, 2013

časopis Dieťa
Foto Shutterstock.com

ZAUJALI VÁS NAŠE ČLÁNKY?
Podporiť nás môžete predplatením časopisu Dieťa tu alebo kúpou časopisu Dieťa vo voľnom predaji. K predplatnému Dieťaťa získavate ako darček aj špeciály Dojčiatko & batoľa (ktoré si môžete objednať aj samostatne prostredníctvom distributéra tu ).

 

Related articles

0 Comments

No Comments Yet!

You can be first to comment this post!