Strieľať sa dá aj aroganciou, odmietaním prirodzených práv rodičov a dehonestovaním. Aj po takejto streľbe sú obete na životoch!

Dnes v noci som nemohla spať, desí ma, čo sa v našej spoločnosti deje. Už dlho ma to desí…

Ráno som čítala na facebooku status jednej priateľky, ktorá uviedla takúto výzvu: „My všetci sme zodpovední za smrť dvoch mladých ľudí, lebo roky tolerujeme, čo sa tu deje! Musíme ísť do ulíc, ľudia…. všetci! Ja viem, že mnohí máte kopec iných problémov, že politika Vás nebaví a máte pocit, že sa Vás netýka… Až kým nezomrie Váš priateľ alebo člen Vašej rodiny…. Dokedy????? Naša vláda je VÝSMECH DEMOKRACIE A MY SI TO NECHÁME TAK?“

Odpovedala som jej: „Necítim sa byť zodpovedná (pozn. myslené za smrť týchto mladých ľudí). Vo svojej práci sa usilujem čestne a objektívne hľadať pravdu. Spolu s mnohými rodičmi, ktorých som neodvrhla, ale vypočula. Čo za to mám, to dobre vieš. Smrť týchto dvoch ľudí je len špička ľadovca a vypovedá o stave našej spoločnosti. O stave, s ktorým sa z môjho postu snažím robiť, čo môžem, poctivo a priamo. A stretávam sa len s aroganciou a odmietaním tých, ktorí prikazujú a zodpovednosť odmietajú. S aroganciou a odmietaním rodičov a ich detí. S aroganciou, ktorú mocní zasievajú v spoločnosti a ktorá sa úspešne šíri ako mor.“

V noci som nemohla spať a napísala som priateľom to, čo ma trápi a k akým úvahám ma priviedlo, keď som sa včera dočítala o týchto vraždách. Po výzve, ktorú uvádzam na začiatku tohto textu, som sa rozhodla tento môj pohľad uverejniť. Kto tieto slová bude čítať s otvoreným srdcom, pochopí, o čom hovorím. Nech sa páči, čítajte:

Aj mnou včera otriasla vražda dvoch mladých ľudí a vyjadrujem hlbokú sústrasť pozostalým rodinným príslušníkom, ich priateľom a kolegom. Vražda, ktorá má zrejme súvis so snahou mladého novinára o odhaľovanie veľkých káuz, v ktorých ide pravdepodobne o veľké peniaze… Zomrel novinár a jeho snúbenica. Všetkých to postavilo na nohy. Áno, tak to má byť, keď sa deje niečo zlé. Dúfam, že tento odporný zločin bude vyšetrený a páchatelia budú za vraždy spravodlivo potrestaní.

Zároveň dúfam, že naša spoločnosť si začne viac všímať každodenné „malé smrti“, ktoré sa dejú inde. Napríklad sa dejú tým, ktorí si dovolia myslieť si a tvrdiť, že ich dieťa bolo poškodené očkovaním, či dokonca v dôsledku neho zomrelo, tým, ktorí sa rozhodli o tom hovoriť, písať. Verím, že raz tu nájdeme dosť sily postaviť sa a kričať aj proti týmto „smrtiam“ a poškodzovaniam a že naša spoločnosť bude volať rovnako po potrestaní vinníkov a odhalení pravdy, ako v prípade odpornej vraždy týchto dvoch ľudí. Okolo novinára boli údajne rozložené nábojnice (či je to pravda, to verejnosť nevie). Vraj takýto akt je signálom hrozby pre tých, ktorí by chceli konať ako on.

Strieľať sa však dá aj inak ako ostrými zo zbrane. A tu sa „strieľa“ už tak dlho, až je naša spoločnosť úplne k streľbe ľahostajná, ba vlastne sme ňou zasiahnutí úplne všetci a „umierame“. Umierame na ľahostajnosť k poškodeným rodinám, ľahostajnosť k tomu, keď okolo niektorých ľudí, ktorí na to upozorňujú, páchateľ rozloží pomyselné „nábojnice“ ako signál pre tých, ktorým by azda tiež napadlo do týchto tém rýpať.

Naposledy takéto „nábojnice“ rozsypali okolo jednej pediatričky, ktorú nezákonné požiadavky zo strany štátnej inštitúcie dohnali až k obrane na súde. V jej prípade „strieľal“ súd už na druhom stupni – strieľal svojím verdiktom, že pediatrička má zaplatiť 7 000 eur, ktoré od nej žiada RÚVZ. Ako sankciu za to, že lekárka odmieta hlásiť osobné údaje neočkujúcich rodičov (hoci táto požiadavka RÚVZ nemá oporu v zákone). Vidím, ako mnohí z vás si poviete, že takéto činy nemožno pripodobňovať k zločinom vraždy novinára a jeho snúbenice. Nedá mi nevidieť podobnosť. A že tu ide o život tiež, je viac ako isté. Zabíjať možno aj slovom. Zabíjať možno aj takýmito rozhodnutiami našich súdov, ktoré podporia protizákonné rozhodnutia. Tu ide tiež o veľké peniaze. V prípade očkovania sa to však prikryje humánnou pozlátkou ochrany verejného zdravia, masírovaním verejnosti o rúcaní (pomyselnej) kolektívnej imunity… a spoločnosť tlieska. Nevyjde do ulíc… Okolo lekárky sú rozsypané pomyselné „nábojnice“ ako odkaz ostatným pediatrom, ako s nimi štát zatočí, keď si trúfnu to, čo ona – chrániť deti a rodičov, chrániť seba.

V prípade povinného očkovania netreba strieľať ostrými. Tí, ktorí ťahajú za nitky, dobre vedia, aké zbrane tu platia a účinne ich používajú proti všetkým, ktorí sa usilujú dopátrať pravdy. Odmietanie, nálepkovanie, diskreditácia, manipulácia s verejnou mienkou, účelové zavádzanie, rozsievanie strachu… to sú presne cielené výstrely. Niektoré mieria do radov ľudí označovaných za antivax, do radov rodičov, ktorí tvrdia, že ich deti utrpeli očkovaním, ba dokonca že kvôli očkovaniu zomreli. Ďalšími sa zasahuje priamo väčšinová spoločnosť, ktorá takto zranená útočí na ten „nezodpovedný antivax“… Tí, ktorí si dovoľujú obyčajne ľudsky konať v otázkach očkovania, sa nedočkajú  uznania, len odsúdenia. Súdmi aj väčšinovou spoločnosťou. Tak myslím, že smrť týchto dvoch ľudí, hoci v inej kauze, je len špičkou ľadovca… Verím, že môže odkryť viac než len priamo to, čoho sa týka. Možno teraz mnohým svitne, že je načase prestať vrtieť psom. Možno konečne ľudia precitnú a uvedomia si aj to, ako veľmi sa v našej spoločnosti manipuluje s masmédiami a verejnou mienkou. Alebo aj nie…

Renáta Krausová
šéfredaktorka časopisu Dieťa

Foto Shutterstock.com