Sila rituálov

V úvodnom slove v prvom vydaní Dojčiatka & batoľa – špeciálu časopisu Dieťa v roku 2016 som sa s vami podelila o moje pocity z toho, akú silu má, keď vás pri pôrode podporia pekným slovom. Teraz by som sa rada zamyslela nad silou rituálov. Podnietil ma k tomu nedávno môj mladší syn. Vonku fučí a prší celý deň, no psa by nevyhnal. Môj syn je však rozjarený a spieva si. Takúto náladu máva vždy, keď sa chystá pár dní stráviť v divočine na kajaku. Vrtím hlavou – to je ale nápad v tejto zime sa ísť „člnkovať“, no on sa len zasmeje, že vodákovi to je jedno. Keď na neho na rieke voda špliecha zo všetkých strán, nevadí, že aj zhora prší. A spieva si ďalej. Zrazu sa ozve od balenia neoprénov: „Mamina, ako je to ďalej – že keď sa topiť začal…?“ „Čože? No ešte mi ty pridávaj, idete jazdiť na najdivšie úseky jednej z rakúskych riek a akurát si musíš vyspevovať takúto pesničku, nech som pokojnejšia?“ – pomyslela som si. A z izby sa ozýva: „Vieš, tá o tej hlbočine, čo nám tato spieval, keď nás uspával.” No viem a tak začnem spievať: „Neďaleko mlyna veľká hlbočina, utopil sa šuhaj s čiernyma očima. Keď sa topiť začal, kamarátov volal, kamaráti moji, už som sa vám schoval…“ „Júúúj, presne. Pamätáš si, ako nám tato vyspevoval pred spaním? Ten ale dával pesničky!“ spomína s nadšením môj 22-ročný dvojmetrový drobček. Veru, dobre si na to pamätám. Ako by som mohla zabudnúť na manželove uspávanie – jeden z najobľúbenejších rituálov mojich detí? Uspávanie bolo doménou môjho muža. A zhostil sa jej po svojom a chlapsky. Ako uspávací prostriedok si vybral ľudovú pieseň. Ktorá je, podobne ako Dobšinského rozprávky, tiež neraz skôr deťom neprístupná, no o to z nej majú väčšiu radosť. Spieval im od ich narodenia a jeho bohatý repertoár by ocenil nejeden folklorista. Plynule prechádzal od fialenky rastúcej na trenčanskom moste, cez stromečky okolo Rajčianky k detvianskym žandárom až po cigána, ktorý dech pobíjal (teda pribíjal škridle na strechu), no zlomila sa pod ním lata a ten cigán šup do blata… Neraz sa ľudia čudovali, akú majú tie naše detváky bohatú slovnú zásobu… a akú írečitú? ☺ Ako chlapci rástli, pridávali sa k jeho spevu, a tak sa večerný uspávací rituál neraz skôr podobal na muziku na priadkach kdesi na slovenskej dedine. A veru si aj synovia rozkazovali ako na muzike: „A teraz daj tú s kyja-kyjačiskom…“ A tato spieval, ako sa chodí s kyjačiskom na zálety. Veru, žiadne Usni, že mi usni… Až sa čudujem, že napokon predsa len pospali. Všetci traja zvyčajne.

Keď boli moje deti malé, neboli žiadni detskí pesničkári. Vlastne toho vtedy nebolo veľmi veľa – žiadny internet, facebook, tablety ani mobily… Tento svet chudobný na všakovaké technické vymoženosti nám otváral priestor poradiť si po svojom. A ja som dnes zato rada. Ktovie, ako by vyzeral môj dnešný dialóg so synom, keby zaspával napríklad s rozprávkou pustenou na tablete… Technika sa snaží priniesť deťom veľa, obohatiť im ich svet a je zázračné, čo všetko dokáže. Ale na jedného milujúceho otca, ktorý deň čo deň nôti svojim deťom, na toho veru nemá a nikdy mať nebude. Ten prekrásny rituál totiž skrýval rodinný poklad – lásku, ktorú môj muž zažil ako dieťa doma a odovzdal ju našim chlapcom. Dúfam, že raz ňou moji synovia obdaria svoje deti. Verím, že na piesne svojho otca pred zaspávaním nezabudnú nikdy.
Pamätajte, deti milujú rituály. ☺

Renáta Krausová

vybrané zo Slov na úvod, Dojčiatko & batoľa
Foto Shutterstock.com

Všetky špeciálne vydania Dojčiatko & batoľa si môžete objednať aj spätne tu.