Príliš plačlivé dieťa | Dieťa.sk - Váš sprievodca svetom tehotenstva a rodičovstva

Príliš plačlivé dieťa

Príliš plačlivé dieťa

„Obraciam sa na vás s problémom, ktorý ma veľmi trápi a znervózňuje. Mám 3-ročného syna, ktorý sa kvôli všetkému rozplače. Viem, že všetky deti ľahko prejdú od smiechu k plaču a zase naopak, ale zdá sa mi, že toto je už naozaj moc.

Keď syn niečo chce a ja mu to nedám – napríklad čokoládu pred raňajkami – tak sa rozplače. Ideme von, kážem mu obliecť sa, nedarí sa mu zapnúť si košeľu, rozplače sa. Alebo mu podám nohavice, on chce však iné, hneď sa rozplače – hoci vie hovoriť, nepovie mi: „Mami, daj mi iné nohavice, tieto nechcem“, ale len spustí plač. Sme na ihrisku, poviem, že ideme domov, zase reaguje rozplakaním sa.
Nie je to plač naoko, ale normálny skutočný plač so slzami, ľútosťou, všetkým… V niektorých situáciách ho jednoducho používa namiesto slov. A ja už neviem, čo robiť. Veľmi mi to lezie na nervy. Teraz navyše čakám druhé dieťa, vplyvom hormónov a únavy som celkovo nervóznejšia a toto synove správanie už nezvládam. Prosím vás, poraďte mi, ako mu mám vysvetliť, že nemá plakať, ale rozprávať. A že v mnohých situáciách mu ten plač jednoducho nepomôže, lebo naozaj mu nedovolím raňajkovať čokoládu, ani ísť v chladnom dni von v krátkych nohaviciach…
Stanka

Viem si predstaviť, že reagovať na nepríjemné emócie druhých je náročné pre každého a pre rodičov je to možno jedna z najťažších komunikačných zručností pri výchove detí. Často nevieme ako na to, lebo ani nám sa nedostávalo (alebo ani v súčasnosti nedostáva) primeranej reakcie, takže sme zaskočení. A keď sa do toho pridajú aj naše emócie, výsledkom je, že emócie všetkých zúčastnených sa zintenzívňujú. Pokúsim sa načrtnúť niekoľko zásad, ktoré pri komunikácii s dieťaťom a človekom v emóciách  pomáhajú.
Emócie sú pre nás nesmierne dôležité, poskytujú nám informácie o našich potrebách. Nemôžeme preto povedať, že sú správne alebo nesprávne (aj keď to často robíme – „Predsa nebudeš plakať/hnevať sa pre takú hlúposť?!“). Môžeme však požadovať reguláciu prejavu emócií. Takže: Máme právo sa hnevať, nemôžeme však pri tom ubližovať, ani ničiť veci.
Zdá sa, že vám najviac vadí prejav emócie u vášho syna, ktorým je plač. Malé deti sa však ešte len učia zvládať svoje emócie a ich vonkajšie prejavy. Bábätká sa nevedia utíšiť samy, potrebujú na to nás, dospelých. Potom sa im môžu začať budovať v mozgu spojenia, ktoré neskôr umožnia reguláciu prejavov emócií.

Základné dva kroky na zvládanie emócií sú: 1. rozpoznať emócie a 2. pomenovať ich. Preto deti potrebujú, aby sme pomenúvali, čo cítia – „Aha, si smutný, že ideme domov. Tešil si sa, že si dáš čokoládu a teraz si sklamaný.“ Neznamená to, že tým dovoľujeme dieťaťu to, čo by chcelo. Kým sa však dieťa nevie dostatočne vyjadriť slovami, používa to najprirodzenejšie – krik a plač.

Máme však aj iné postupy, ktorými zvládame emócie aj my, dospelí –  najčastejšie je to fyzická aktivita a dýchanie. Prirodzene to vedia aj deti, preto dupú a hádžu sebou. Môžeme deťom ukazovať také postupy, ktoré neubližujú, napríklad búchať do vankúša, urobiť niekoľko nádychov a výdychov…
Emócie ovplyvňujú aj naše myslenie  a vnímanie. Na emócie druhých nezaberie žiadne vysvetľovanie ani logické argumenty. Ak človeka ovládajú emócie, logické argumenty k nemu nepreniknú. Najprv sa emócie musia  utíšiť. U detí nie sú tieto spojenia zatiaľ úplne vybudované a niektoré deti môžu mať aj biologickú predispozíciu na zvýšené reagovanie niektorým smerom.
Na emócie druhých sa nám ťažko reaguje, ak nás samotných ovládajú  emócie a takisto preto, že naša sivá mozgová kôra je menej dostupná a mozgová činnosť sa prevažne odohráva v nižších častiach mozgu. Skúste pre seba nájsť nejaký spôsob, ktorým sa viete upokojiť, aby vás znovu, keď uvidíte syna plakať, neprepadol hnev alebo sklamanie. Môže to byť zopár nádychov a výdychov alebo sa na chvíľu otočte, choďte sa napiť, zatnite a roztvorte dlane… Keď budete v pokoji, začnite pomenúvať, čo synček cíti a modelovať mu, čo môže spraviť – ‚Môžeš mi povedať: „Mami, mne sa tie nohavice nepáčia!“‛ Nečakajte, že plač hneď prejde, emócie trvajú, lebo majú fyziologický podklad. Prijatie a pochopenie emócií vášho synčeka a vyjadrenie tohto pochopenia majú však zásadný význam pre to, aby sa ich aj on naučil zvládať.

Mgr. Miroslava Kumančíková

časopis Dieťa
Foto Shutterstock.com

ZAUJALI VÁS NAŠE ČLÁNKY?
Podporiť nás môžete predplatením časopisu Dieťa tu alebo kúpou časopisu Dieťa vo voľnom predaji. K predplatnému Dieťaťa získavate ako darček aj špeciály Dojčiatko & batoľa (ktoré si môžete objednať aj samostatne prostredníctvom distributéra tu ).

 

O autorovi

Podobné články

0 komentárov

Zatiaľ bez komentára!

Môžete byť prvý, kto komentuje tento článok