Pravidlo inteligentného semafora | Dieťa.sk - Váš sprievodca svetom tehotenstva a rodičovstva

Pravidlo inteligentného semafora

Pravidlo inteligentného semafora

„Keď deti hovoria, že niečo je nespravodlivé, zvyknú mať pravdu,“ hovorí španielsky psychológ Antonio Ortuño. Zároveň nabáda rodičov, aby svoje deti smerovali k väčšej zodpovednosti.

Skutočný vzťah rodičov a detí nezachytí naštylizovaná fotka postnutá na Instagrame. Prináša množstvo predvídateľných aj nepredvídaných situácií, radostí, malé či veľké boje bez jednoznačného víťaza. Psychológ Antonio Ortuño rodičovstvo prirovnáva ku kľukatej ceste, keď mnoho ráz netušíme, čo nás môže postretnúť za najbližším rohom. Používa pritom pojem „inteligentný semafor“. „Keď sa narodí dieťa, všetky rozhodnutia prijíma dospelý. Bábätko predstavuje bod vnútri kruhu rodičovskej zodpovednosti, ale postupne deti robia vlastné rozhodnutia. Znamená to, že smerovania určované dospelými, si zvládajú samy, a bod vo vnútri kruhu zodpovednosti rastie, až napokon vychádza spod rodičovskej kontroly,“ hovorí autor knižky Inteligentné rodičovstvo.

Farebné zásady

Technika výchovného semaforu spočíva v jednoduchých pravidlách.

Červená farba znamená, že kontrola nad situáciou spadá do kompetencie dospelého. Jestvujú rozhodnutia, ktoré dieťa neprijíma samo, pretože môže ohroziť iného človeka alebo samo seba. Ide o priestor, kde jednoznačnú autoritu predstavuje dospelý s ohľadom na postoj okolia. Znamená NIE. Jasné, rešpektujúce, ale nepodliehajúce diskusii.

Žltá farba označuje balansovanie medzi tým, čo sa páči a čo nie, s motivujúcou stratégiou. O kontrolu nad situáciou sa možno deliť s dieťaťom prostredníctvom spoločných rozhodnutí. Ide priestor na rozširovanie, prehlbovanie dôvery i vzájomného rešpektu, pričom obe strany vedú diskusiu, hľadajú kompromisy. Dieťa môže urobiť vlastné rozhodnutie, ak mu túto možnosť poskytne dospelý.

Zelená farba znamená, že úplná zodpovednosť spočíva na dieťati. Ono prijíma rozhodnutia, ktorými ovplyvní svoj život. Rodičia môžu byť nápomocní, ak ich dieťa požiada o pomoc a za predpokladu, že im to ich situácia umožňuje.

Problematický vek neexistuje

Ako rodičia sa pri výchove obávame zlomových momentov. Patrí sem povestné obdobie vzdoru, nástup do škôlky, do školy a najmä obdobie puberty. Španielsky psychológ hovorí, že každá životná etapa prináša ťažkosti. „Problém spočíva v tom, že deti v istom veku chcú napredovať rýchlejšie, než dokážu. Nadobúdanie samostatnosti v podstate predstavuje konflikt. Od toho, ako ho vyriešime, závisí, či dieťa vyjde posilnené alebo nie.“

Pozitívnu úlohu aj v tomto prípade zohráva istá miera frustrácie, dokonca i návaly hnevu. U detí treba trénovať poznanie, že vo svete, v živote, v spoločnosti často vládne nespravodlivosť a neraz sa budú musieť popasovať s pocitom krivdy.

„Deti učíme zvládať emócie, aj fakt, že hnev zohráva dôležitú funkciu. Som veľký fanúšik hnevu aj frustrácie, lebo nám pomáhajú prispôsobiť sa v prostredí. Prežívaním týchto pocitov deti zvládnu konať v kontexte, kde sa deje nespravodlivosť. Ide o moment, kde pocit hnevu plní svoje poslanie. Iná vec je, ak sa hnev nezvláda správne a sprevádza ho agresivita, nepriateľstvo. Táto trojica je veľmi nebezpečná práve v období puberty.“

Odborník dodáva, že hnev či nedisciplinovanosť často sprevádza práve pocit nespravodlivosti. Ako rodičia sa často nezamyslíme nad svojimi výchovnými postupmi, ani či jednému dieťaťu nevychádzame v ústrety na úkor jeho súrodenca.

Dana Ljubimovová Miháliková
Foto pixabay.com

PODARUJTE POD STROMČEK PREDPLATNÉ ČASOPISU DIEŤA

 

O autorovi

Podobné články

0 komentárov

Zatiaľ bez komentára!

Môžete byť prvý, kto komentuje tento článok