Pôrod ako súčasť vzťahovej väzby | Dieťa.sk - Váš sprievodca svetom tehotenstva a rodičovstva

Pôrod ako súčasť vzťahovej väzby

Pôrod ako súčasť vzťahovej väzby

Dieťa je počas tehotenstva deväť mesiacov chránené v matkinej maternici, preto je preň príchod na svet obrovskou zmenou a prináša mu veľký stres. Doteraz bolo ono a matka jedným, teraz nastáva oddelenie. Prestáva byť súčasťou matky a dostáva sa do úplne neznámeho prostredia. Pôrod by mal preto prebiehať čo najprirodzenejšie, aby nebol traumou ani pre matku, ani pre dieťa  a nenarušil ich vyvíjajúci sa vzťah.

Pôrod – krátka, ale dôležitá chvíľa v živote
Pôrod je veľmi krátke životné obdobie, no napriek tomu má na život každého človeka veľký dopad. Predstavte si, že po ťažkom boji so život ohrozujúcimi zážitkami prídete do cudzieho prostredia, ktoré pôsobí nehostinne až hrôzostrašne, nikoho tam nepoznáte, len v diaľke počujete vášho blízkeho priateľa, za ktorým vás nepustia. Takto nejako by mohol vyjadriť novorodenec, ak by hovoril jazykom dospelých, svoje pocity po náročnom pôrode, keď ho odnesú od jeho matky. Napriek tomu, že si náš príchod na svet nepamätáme, ovplyvňuje nás to, či sme sa narodili po niekoľkohodinovom trápení, vykĺzli von za pár minút, vytiahli nás s pomocou klieští alebo vybrali cez brucho matky. Dokázalo sa, že existuje tzv. telesná pamäť, ktorá ukladá všetky traumatické zážitky. Tie sú síce u dieťaťa vedomej pamäti nedostupné, správanie a vývin jedinca ale ovplyvňujú inými mechanizmami.

Opakovane som sa stretla s názormi, že je jedno, ako žena porodí, veď dieťa sa nejako von dostať musí. Však sme to všetci prežili a že z pôrodu sa v dnešnej dobe robí príliš veľká veda. Ak však môžeme svojmu dieťatku umožniť, aby boli jeho prvé zážitky iné, krajšie, prečo mu to nedopriať?

Môžem ovplyvniť to, ako prebehne môj pôrod?
To, ako sa matka cíti počas pôrodu, má nesmierny vplyv na jeho priebeh. Ak je uvoľnená a teší sa na príchod svojho dieťaťa na svet, má dobré vyhliadky, že pôrod bude jednoduchý a bezproblémový. Ak je plná pochybností a obáv a nie je si istá svojou úlohou budúcej matky, riziko komplikácií sa úmerne zvyšuje.

Dôležité je uvedomiť si, že pôrod je namáhavý a bolestivý nielen pre matku, ale aj pre dieťa. Nové rádiologické štúdie ukazujú, že pri zovretí každou kontrakciou dieťa divoko bije ručičkami a nožičkami okolo seba, čo sa silne podobá reakcii na bolesť. Pôrod je prvou veľkou životnou skúškou pre malé bábätko. To, ako „bojuje“ pri svojom príchode na svet, ho neskôr motivuje „bojovať“ v živote a spôsob, akým na tento svet vstúpi, zohráva veľkú úlohu v tom, ako potom žije.

Uvedomte si, že na to nie ste sama, vy aj vaše bábätko musíte vynaložiť veľké úsilie, ale spoločne to zvládnete. Napriek tomu, že pri cisárskom reze je bábätko „ušetrené“ od bolesti pri prechode pôrodnými cestami, je lepšie, keď tento prirodzený prechod zažije, ako keď je vybraté z bruška von. Pri sekcii totiž dieťa nie je pripravené na to, že príde na tento svet a je to preň väčší stres.

Zásady prirodzeného pôrodu
Gertrúda Teusenová a Iris Gozeová Hänelová spísali v roku 2003 zásady prirodzeného pôrodu, ktoré by mali určovať jeho priebeh:

  • Vzťah dôvery medzi rodičmi a zdravotným personálom prítomným pri pôrode by sa mal budovať už v priebehu tehotenstva.
  • Prianie matky má najväčšiu prioritu, a preto by si mala pôrodnú polohu určiť ona.
  • Malo by sa brať do úvahy, že pri narodení sa dieťa musí prispôsobiť novým podmienkam: príjemné sú preň tlmené svetlo, hudba a keď sa mu dostáva len toľko lekárskej starostlivosti, ako je nutné.
  • Tempo, akým dieťa prichádza na svet, určuje ono.
  • Má sa podávať čo najmenej liekov, aby sa nezaťažovala látková výmena novorodenca.
  • Pri cisárskom reze treba dať prednosť lokálnej narkóze, aby mohla matka privítať dieťa na svete pri plnom vedomí.
  • Pupočná šnúra by mala byť prestrihnutá čo najneskôr, bábätko sa tak môže prispôsobovať novým podmienkam a v pokoji si zvykať na nové dýchanie.
  • Po pôrode patrí dieťatko na brucho matky. Vďaka jej blízkosti a teplu zážitok namáhavého pôrodu rýchlejšie odznie.
  • Pri pôrode sú stredobodom pozornosti matka a dieťa. Dôležité je, aby bol pre dieťa príchod na svet čo najšetrnejší, z toho má potom prospech aj matka.

Francúzsky pôrodník Frédéric Leboyer v roku 1975 vo svojej knihe Pôrod bez násilia zaviedol pojem „jemný pôrod“, ktorý hovorí o spôsobe, akým by sme mali novorodenca prijať na našom svete – ešte pred prestrihnutím pupočnej šnúry si má bábätko pri tlmenom svetle a v tichu pomaly zvykať na matkinom bruchu na tento svet. Leboyerova myšlienka šetrného pôrodu je prirodzeným pokračovaním láskyplného prenatálneho vzťahu.

 

Žiaľ, v mnohých pôrodniciach stále nie je možné zažiť prirodzený pôrod bez zbytočných zásahov. V bolestiach a strachu o bábätko často rodička pristúpi na rutinné zákroky sestričiek či lekárov, aj keď nie sú nevyhnutné. Mamičkám odporúčam, aby mali na pôrodnej sále aspoň jednu blízku osobu, ktorá im poskytne oporu. Keď rodička nebude vládať, blízky človek vysvetlí personálu, aby rešpektovali jej pôrodné priania. Tiež jej po psychickej stránke podpora a pocit istoty od blízkeho človeka pomôže zvládnuť náročnú situáciu.

Ak si to matka praje a otec sa na to cíti, jeho prítomnosť pri príchode dieťatka na svet bude určite prínosom nielen pre matku a vzájomný vzťah rodičov, ale aj pre vzťah otca s bábätkom.

Ako môže pôrod ovplyvniť moje dieťa?
Môžeme povedať, že spôsob, akým príde dieťa na svet, vytvára určité predispozície, ktoré môžu v budúcnosti ovplyvňovať nielen jeho detstvo, ale celý život. V prípade narodenia prirodzeným, vaginálnym pôrodom bez zásahov má človek sklon byť sebavedomý, plný energie a dôvery vo vlastné schopnosti. Ak sa dieťa narodí pod vplyvom anestetík a analgetík, ťažšie vytvára väzbu s matkou, pretože je omámené liekmi a ťažko zameriava svoju pozornosť a očný kontakt na svojich blízkych. V budúcnosti sa v stresových situáciách môže cítiť zmätené a neschopné reakcie. V prípade narodenia po vyvolávanom pôrode býva v stresových situáciách tendencia hromadiť viac hnevu v dôsledku pocitu straty kontroly nad situáciou. Človek narodený s pomocou klieští je často neprístupný dotykom a v stresových situáciách má sklon k bolestiam hlavy. Ak sa dieťa  narodí cisárskym rezom, máva zvýšenú tendenciu vyhľadávať fyzický kontakt, akoby si potrebovalo vynahradiť to, že neprešlo pôrodnými cestami matky. Tiež má sklon k prehnanej citlivosti v životných situáciách, keď ho niekto odmieta. V prípade narodenia s pupočnou šnúrou omotanou okolo krku býva zvýšený výskyt psychosomatických ochorení spojených s krkom a hlasivkami. Človek narodený v polohe panvovým koncom býva tvrdohlavý, akoby si chcel robiť veci „po svojom“.

Fyziologické udalosti pri pôrode majú v sebe veľkú emocionálnu a symbolickú moc. Okolnosti a podmienky narodenia našich detí vytvárajú životný materiál a ten vytvára základné životné predstavy, z ktorých budú čerpať po celý život.

 

V dôsledku ťažkého pôrodu môže vzniknúť pôrodná trauma, ktorá sa ukazuje už u niekoľkodňového bábätka, aj keď rodičia si to s pôrodom väčšinou nespoja, keďže novorodenecký plač sa považuje za „normálny“. Niektoré bábätká preplačú väčšinu času počas bdelého stavu. Novorodenec, ktorý takúto traumu nezažil, môže plakať len pár minút denne a plač používa na vyjadrenie svojich potrieb a pocitu nepohodlia.

Bábätko je na svete… a čo ďalej?
Niekedy sa veci skomplikujú a pôrod nie je ideálny. Ak nastanú komplikácie a treba použiť nástroje alebo vykonať cisársky rez, žena by nemala za každú cenu trvať na pôrode bez zásahov. Je lepšie, ak sa im dá vyhnúť, prvoradé je ale vždy zdravie dieťaťa a matky.

Ťažký pôrod neodsúdi dieťa na to, aby po celý život trpelo jeho následkami. Negatívne skúsenosti z obdobia tehotenstva a pôrodu možno vyvážiť milujúcim a podporujúcim rodičovstvom. Ideálne je začať hneď po pôrode s bondingom (kontaktom koža na kožu).

Ak to zdravotné okolnosti dovolia, po narodení patrí dieťa jednoznačne na brucho matky. Skorým kontaktom s bábätkom mu matka môže pomôcť vyrovnávať sa aj s nie práve ideálnym pôrodom. Množstvo štúdií preukázalo, že ženy, ktoré mali možnosť utvárať si väzbu k dieťaťu okamžite po pôrode, bývajú „lepšie“ matky. Neznamená to, že ak žene neumožnili bonding, bude „zlá“ matka. Je však pravdepodobné, že začiatok materstva bude pre ňu náročnejší. Ak dieťa priložia matke hneď po pôrode, v žene sa ľahšie „naštartujú“ materinské inštinkty.

Deti, ktoré zažili kontakt „telo na telo“ okamžite po narodení, bývajú fyzicky zdravšie, emocionálne stabilnejšie a intelektuálne zdatnejšie než deti, ktoré matkám po pôrode odobrali. Veľký prínos zo skorého spojenia má aj matka. Prítomnosť novorodenca je pre ňu biologicky dôležitá prinajmenšom z dvoch dôvodov. Plač dieťaťa stimuluje tvorbu mlieka v prsníkoch a dotyk jeho pokožky s prsníkom matky uvoľňuje hormón, ktorý znižuje krvácanie po pôrode. Pediater John Kennel zistil, že väzba, ktorá vzniká bezprostredne po narodení, spája matku s dieťaťom omnoho silnejšie ako väzba, ktorá sa začína tvoriť niekoľko hodín po narodení.

Pri prvom zoznamovaní po pôrode mama s bábätkom nadviažu tam, kde skončili s prenatálnou komunikáciou. Pocity sa rovnako ako v brušku prenášajú z maminky na dieťa (ale aj naopak). Po položení bábätka na brucho matky môžeme pozorovať, ako sa snaží dvíhať hlavičku a nadviazať s ňou očný kontakt. Keď matka na dieťa chlácholivo rozpráva, ono sleduje rytmus prestávok, intonáciu aj hlasitosť a snaží sa o určitú formu dialógu.

Ak matke neumožnili bonding, nemala by sa cítiť previnilo, že prišla o niečo, čo už nemôže dohnať. Kontakt koža na kožu môže praktizovať aj neskôr a doplniť tým bábätku aj sebe zameškané chvíle.

Väzbu vznikajúcu v priebehu tehotenstva a pôrodu je dôležité ďalej rozvíjať v systéme rooming-in. Po dvojhodinovom bondingu na pôrodnej sále by sa malo bábätko presunúť na izbu spolu s matkou. Ak dieťa ani matka nemajú zdravotné problémy, nie je dôvod, aby dieťa uložili do inkubátora alebo ho zverili do starostlivosti sestričiek. Dieťa má byť s matkou vo dne aj v noci a nemali by byť nútení prispôsobovať sa tradičnému ústavnému režimu. Cieľom je, aby sa cítili ako doma a vytvorili si režim kŕmenia a spánku podľa vlastného biorytmu. Mama sa so svojím bábätkom lepšie spozná, vie skôr reagovať na to, čo bábätko potrebuje a príchod do domácich podmienok je potom omnoho jednoduchší.

Týmto sa proces utvárania vzťahovej väzby zďaleka nekončí, matku s dieťatkom čaká ešte dlhá cesta.

Ak ste položili dobrý základ vášho vzťahu s bábätkom už v tehotenstve a krátko po pôrode, máte dobré predpoklady na to, aby ste na ňom vystavali puto, ktoré ostane pevné po celý život.

Mgr. Michala Šuranová
klinická psychologička
fb: Mamina náruč

časopis Dieťa
Foto Shutterstock.com

ZAUJALI VÁS NAŠE ČLÁNKY?
Podporiť nás môžete predplatením časopisu Dieťa tu alebo kúpou časopisu Dieťa vo voľnom predaji.
K predplatnému Dieťaťa získavate ako darček aj špeciál Dojčiatko & batoľa (ktorý si môžete objednať aj samostatne prostredníctvom distributéra tu ).

O autorovi

Podobné články

0 komentárov

Zatiaľ bez komentára!

Môžete byť prvý, kto komentuje tento článok