Nechajte ich, nech sa nudia!

Angličtina, výtvarná, klavír, gymnastika, balet, víkendy a prázdniny nabité zážitkami z výletov. Trendom je zapisovať dieťa na krúžky a venovať sa im naplno. Výsledok? Zaplnený diár, vyťažené dieťa a uťahaní rodičia.

Rodičia chcú dať deťom to naj a rozšíriť štartovaciu dráhu do života o nové možnosti. Tiež ich desí predstava, že znudené dieťa začne stvárať neplechu alebo presedí hodiny pred počítačom s čipsami. Krúžky dávajú istotu, že dieťa pod dozorom, nezlyhá. Voľný čas je problém, rodičia sú v práci a zápasia s pocitom, že potomka nemajú pod kontrolou. Zo zotrvačnosti však deťom plánujú aktivity, aj keď do práce ísť nemusia. Vlastné záujmy však majú neodškriepiteľné plusy a rovnako ako dospelí, aj deti potrebujú mať pre ne priestor každý deň.

Nuda nie je démon

Vypĺňať dieťaťu každú minútu, neustále ho nabádať do činnosti, hľadať mu podnety? Omyl. Aby zistilo, čo ho baví momentálne alebo dlhodobo, potrebuje poznať, čo znamená nuda. Psychológovia sa zhodujú, že ničnerobenie je rovnako dôležité ako aktivita. Občasné flákanie a polihovanie na gauči býva dokonca osožné, lebo dáva výnimočný pocit slobody. Počas momentov totálnej nudy dieťa získava priestor na spracovanie informácií, aj emócií nadobudnutých v škole, na krúžku, počas hry s kamarátmi a nastáva obohatenie jeho vnútorného sveta. Áno, nudu príliš démonizujeme. Neprávom. Nuda motivuje, rozširuje obzory a núti zmobilizovať svoje schopnosti. Možno práve fáza ničnerobenia dieťa podnieti, aby si našlo nového koníčka, zlepšilo sa v záľubách a príjemne strávilo čas. Spočiatku bude možno bezradné, no ak z „nudenia sa“ nevyjde svojpomocne, pôjde o dôkaz, že čas mu linkujeme natoľko pedantne, až rezignovalo na vlastnú snahu nájsť si predmet záujmu. „Nedostatok vlastnej tvorivosti totiž môže byť výsledkom toho, že jeho čas neustále organizujeme, je pasívne a preto sa nudí,“ upozorňuje detská psychologička Tatiana Zimová Tordajiová.

Nezachraňujme

Mnoho rodičov unudené dieťa automaticky zachraňuje. Vymýšľame činnosti, zvažujeme, ako ho čo najrýchlejšie vziať do kina, nákupného centra, navrhujeme pozrieť si rozprávku, obkladáme ho hračkami.

Rodič-záchranár takto dieťaťu nevedomky škodí. Bráni mu spoznať skutočnosť, že nuda je súčasťou života rovnako ako zábava a povinnosti. Poraziť by ju však malo dokázať vlastnými silami a všeliekom je hra, ktorá zostáva aj v dnešnej pretechnizovanej dobe stále nenahraditeľná. Rozvíja kreativitu, dokáže navodiť príjemné relaxačné pocity a má ozdravujúci charakter.

Dieťa do hry premieta svoj zážitkový svet a zbavuje sa emočného napätia. Ak sa vynájde práve takto, bingo! Lebo práve touto cestou si zvnútorní niekoľko vecí. Napríklad, že činnosť nedostane vždy nalinkovanú ako v škole alebo na krúžku. Alebo, že je pánom svojho času a samo sa môže rozhodnúť, ako ho využije. Tiež príde na to, že rodič nie je plánovač atrakcií, a ak v detskej izbe stoja police plné kníh a v zásuvke sú pastelky, o zábavu má postarané. Všetky tieto drobné zistenia ho nakoniec privedú k osobnej skúsenosti a veľkému poznaniu, že činnosť na prebavenie si dokáže vyhľadať samo.

Dana Ljubimovová Miháliková
Foto pixabay.com

ZAUJALI VÁS NAŠE ČLÁNKY?
Podporiť nás môžete predplatením časopisu Dieťa tu alebo kúpou časopisu Dieťa vo voľnom predaji.