Môže sa stať, že inštitúcie prevezmú výchovu za rodiča

Zdá sa mi, že málokto rozumie pojmu výchova. Niekomu stačí, ak  svojim deťom dá najesť, oblečie ich a udržiava v čistote. Iní ju zase definujú ako nutnú obetu potomkom, kvôli ktorej prestávajú žiť svoj vlastný život a strácajú svoju identitu. A podaktorí výchovu chápu ako ochranu pred všetkým – aj pred zodpovednosťou a negatívnymi emóciami.

Mám dojem, že aj napriek množstvu odborných článkov nemáme poňatia, čo výchova skutočne znamená. Väčšina rodičov ju stále prenecháva na iné inštitúcie a ľudí, pričom si myslí, že povinnosť rodiča je poskytnúť dieťaťu jedlo a strechu nad hlavou. Deti sa vychovávajú v materských školách, kam ich ako malé dávame, následne v školách, kde žiadame, aby sa naučili rešpektu, slušne sedieť a počúvať. Sexuálnu výchovu taktiež prenechávame škole alebo po novom počítačom a knihám. Vysoká škola ich má naučiť disciplíne, práca zodpovednosti. A dnes? Výchovu prevzal internet, youtuberi a influenceri, ktorých názor a hodnoty majú často väčšiu váhu ako rodič. Akosi zabúdame, že všetky uvedené položky sú naša práca – to my by sme mali deti naučiť všetkým cnostiam a hodnotám, ako vo svete prežiť a nezblázniť sa, ako byť človekom zodpovedným za vlastný život.

Len na okraj poznamenávam, že nechcem kritizovať škôlky a školy, ani benefity internetu (ak sa využíva rozumne a slúži ako inšpirácia na lepší život), ale skôr poukazujem na to, že výchova nemôže byť nimi nahradená. Čím som staršia, tým viac si všímam, koľkí ľudia sa nevedia adekvátne sociálne správať. Koľkým chýba rešpekt, ktorý mylne pokladajú za emóciu strachu. O chýbajúcej empatii ani nehovorím. Chcem tým povedať, že deti majú dostať základ všetkého v rodine, nie „inde“. Majú sa naučiť väčšinu vecí doma, pretože vzdelávanie nezačína a nekončí len v škole alebo na internete.

Či už vyznávate autoritatívny alebo liberálny spôsob výchovy, vedzte, že nič sa nemá preháňať. Väčšine rodín chýba tá zlatá stredná cesta, ktorá vyvažuje slobodu s hranicami s láskavou neústupnosťou, práve vďaka nej sa dieťa naučí zodpovednosti. Hranice sú potrebné, aby sa dieťa naučilo rešpektovať potreby druhých a aj tie svoje. Sloboda je nutná, aby dieťa dokázalo samostatne riešiť svoje problémy a trápenia, aby si v dospelosti vedelo poradiť a necítilo sa stratené.

Každý typ výchovy má svoje pre a proti, neexistuje jediný správny recept. Všetko je o rovnováhe a citlivosti na zmenu – podľa toho, akú má dieťa povahu a v akom vývojovom stupni sa práve nachádza. Tomu by sme mali prispôsobiť aj výchovu a naše vedenie.

Mgr. Mária Hanúsková
84. časť seriálu Môže sa stať…
Foto 123rf.com

Seriál Môže sa stať…
Detský svet je vnímavý a plný očakávaní. Dospelí, hlavne rodičia, sú pre deti radcami a vzormi. Deti pozorujú ich správanie a vedome či nevedome ho opakujú. Nie je prekvapením, že na tom, akú budú mať deti budúcnosť, ako sa budú cítiť, čo si budú myslieť, na akej úrovni budú mať sebavedomie a sebaúctu, budú mať najväčší podiel ich rodičia. To rodičia majú moc ovplyvniť svoje dieťa. Budete prekvapení, že aj tá najmenšia a pre dospelých možno najnepodstatnejšia reakcia alebo veta môže dieťaťu zmeniť život. Seriál Môže sa stať, opisuje situácie/reakcie/vety rodičov a ich možný dopad na budúcnosť, sebadôveru a sebapoňatie detí.

ZAUJALI VÁS NAŠE ČLÁNKY?
Podporiť nás môžete predplatením časopisu Dieťa tu alebo kúpou časopisu Dieťa vo voľnom predaji.