Maškrta nielen pre burunduka

Búrske oriešky, arašidy, opičie orechy, podzemnica. To všetko sú názvy obľúbenej maškrty, ktorá je zdrojom mnohých cenných živín.

Arašidy sú plodmi podzemnice olejnej, patriacej medzi strukoviny. Po odkvitnutí jej žltooranžových kvetov ich vystriedajú struky, ktoré postupne klesnú pod vlastnou hmotnosťou a doslova sa prevŕtajú pod zem. Až tam, v hĺbke viac ako 3 metre, v nich dozrievajú semená.

Podzemnica olejná pochádza z Južnej Ameriky a na jej plodoch si už niekoľko desiatok rokov pred naším letopočtom pochutnávali nielen domorodé veverice, ale aj ľudia. Naučili sa ich pražiť a tiež ich mleli na pastu, ktorou ochucovali jedlo. Po objavení Ameriky sa oriešky dostali najskôr do Španielska, odtiaľ do Afriky, Indie a Číny (dnes je ich významným dodávateľom do celého sveta).

Liek na krásny úsmev

Medzi typické symboly Ameriky patrí nielen Socha slobody, ale aj arašidové maslo. Dokazuje to skutočnosť, že 24. január je vyhlásený za národný sviatok tejto pochúťky. Vyrába sa z pražených plodov podzemnice olejnej, ktoré sa buď najemno alebo nahrubo pomelú. Nátierka môže byť dochutená štipkou soli či cukru, prípadne sa pre jemnejšiu konzistenciu mieša s niektorým z rastlinných tukov. O prvenstvo výroby tejto svojskej špeciality sa od konca 19. storočia bilo a hádalo niekoľko výrobcov. Pasta pravdepodobne vznikla najskôr ako liek, ktorý mal chrániť zuby pred zubným kazom. Istý lekár zase takúto nátierku pripravoval pre svojich pacientov seniorov, ktorých umelý chrup si nedokázal poradiť s tvrdými orieškami.

Arašidové maslo má svojich fanúšikov aj medzi celebritami. Obľúbenou pochúťku Elvisa Presleyho boli sendviče natreté touto nátierkou, obložené banánmi a opraženou slaninou. Slávny spisovateľ
E. Hemingway uprednostňoval menu hodné drsného chlapa – jeho sendviče s arašidovým maslom dekorovali hrubé kolieska cibule.

Prognostici vidia v arašidovom masle záchrancu pred hladomorom a podvýživou. Je kalorické, výživné, pred podávaním ho netreba tepelne upraviť a dlhodobo si udrží trvanlivosť.

Namiesto rezňa

Arašidové maslo má vysoký podiel tukov, preto by sme ho rozhodne nemali jesť po lyžiciach. Napriek tomu ho odborníci na výživu zaraďujú medzi výnimočné potraviny. Je zdrojom cenných proteínov, takže ním môžeme nahradiť porciu mäsa. Viaceré lekárske štúdie potvrdili, že obsahuje látky, ktoré pomáhajú tlmiť zápal v tele, chránia cievy a udržiavajú srdce v kondícii. Každodenná malá dávka arašidového masla až o polovicu znižuje riziko infarktu a chráni pred vznikom stareckej cukrovky. Vďaka kyseline linolovej sa minimalizuje ukladanie cholesterolu v cievach. Pozitívne účinky má na nervovú sústavu, obsahuje vitamín E a niektoré vitamíny skupiny B, horčík, fosfor a zinok. Jesť by ho mali aj školáci, arašidové maslo je zdrojom energie pre mozog. Malým aj veľkým športovcom pomáha pri budovaní svalovej hmoty a pri regenerácii síl po športovom výkone. Ako energetickú bombu, ktorá však nezaťažuje trávenie, ho ocenia turisti. Arašidy obsahujú vysoký podiel rozpustnej vlákniny, spomaľujúcej vstrebávanie cukru z krvi, čo je dôležité pre diabetikov, pretože môžu znížiť dávky inzulínu. Nerozpustná vláknina je zase prevenciou zápchy a hemoroidov. Arašidové maslo obsahuje resveratrol, takže má antioxidačné a antibakteriálne účinky.

Zákerné aflatoxíny

Napriek všetkým spomenutým pozitívam treba upozorniť aj na riziká spojené s arašidmi a arašidovým maslom. Arašidy sú častým dôvodom na spustenie alergických reakcií a môžu spôsobiť nebezpečný anafylaktický šok, kvôli čomu ich v mnohých zahraničných školských bufetoch a jedálňach vyškrtli z ponuky. Ďalšou nástrahou sú karcinogénne aflatoxíny. Tvoria ich plesne (nebezpečná je najmä Aspergillus flavus), ktoré napádajú a rozkladajú potraviny. Pri nadmerných dávkach týchto toxínov, ale aj pri dlhodobom užívaní menších dávok, je ohrozená najmä pečeň. Vzniku aflatoxínov sa nedá zabrániť, plesne napádajú orechy, obilie, strukoviny a iné potraviny a na ich prítomnosť nás neupozornia ani oči, nos či chuťové bunky. Chrániť sa môžeme aspoň tak, že napríklad nekupujeme nebalené oriešky, kde nie je záruka dodržania správneho skladovania. Čo sa týka arašidového masla, odporúča sa kupovať značkové výrobky, ktoré prechádzajú prísnou kontrolou. Nátierka by mala obsahovať aspoň 90 percent arašidov, ideálna je neochutená.

Špecifická chuť

Arašidové maslo má špecifickú chuť, ktorú si neobľúbi každý. Pre Američanov je symbolom detstva, Angličania si ho doprajú na hrianke s pomarančovým džemom, obľúbili si ho aj Holanďania. Výborne chutí v kombinácii s čokoládou, ovocím, medom a syrmi, najmä pikantnejšími, zrejúcimi druhmi. Keď ho pridáte do marinády, zjemní chuť naloženého mäsa.

Arašidové maslo je súčasťou satajskej omáčky, ktorá sa podáva ku grilovanej kuracine alebo tofu. Používa sa namiesto bežného masla do krémov, múčnikov, pri pečení sušienok i slaných koláčov. Môžete ním natrieť palacinky, obložiť ich kolieskami banánu a osladiť medom. Jeho výživovú hodnotu zvyšujú celozrnné pekárenské výrobky. S tmavým chlebom je vhodnou desiatou pre študentov a duševne pracujúcich.

Daša Čejková
Foto Pixabay.com

ZAUJALI VÁS NAŠE ČLÁNKY?
Podporiť nás môžete predplatením časopisu Dieťa tu alebo kúpou časopisu Dieťa vo voľnom predaji.