"Dovolenkový" deň v živote mamy | Dieťa.sk - Váš sprievodca svetom tehotenstva a rodičovstva

„Dovolenkový“ deň v živote mamy

„Dovolenkový“ deň v živote mamy

Som mamou dvoch krásnych chlapcov. Starší Maxo má 2 roky, mladší Samo pol roka. „To musí byť náročné. To máš veselé. Panebože, ako to zvládaš? Ako to u vás vyzerá?“ pýtajú sa všetci. Aj keď niekedy dokážu načertiť, za nič na svete by som ich nevymenila. To, že materská nie je práve dovolenka, dokazuje napríklad taký náš bežný štvrtok.

Hlboká noc: Môj deň začína o 1.00 h. Mladší plače, lebo je hladný. Keďže spí v postieľke pri mojej posteli, nemusím vstávať ďaleko a hneď mu ponúknem prsník. Nestihol zobudiť ani manžela, ani staršieho brata. Dojčím asi 15 minút, bábätko zaspí na prsníku a preložím ho znovu do postieľky. Pri posteli mám fľašu s vodou, aby som sa mohla rýchlo napiť. Zapnem monitor dychu a spíme ďalej. Aj keď sa niekedy ešte prebudí, aby si grgol alebo prdol, ale to už vyriešime rýchlo. Ak nezabudnem pauznúť monitor dychu a nespustím tak omylom alarm… Nevadí, aspoň viem, že funguje. Znovu sa budí okolo štvrtej alebo piatej, postup je rovnaký.

Ráno: O 5.30 h už zvoní manželov budík. Niekedy to deti prespia, dnes sa obaja zobudili. Začína kolotoč. Samík je nadojčený, teda relatívne spokojný. Maxovi urobím redšiu kašu do flašky a pritúlim si ho, kým pije a úplne sa zobudí. Keď už začne džavotať svoje esperanto: „Ďaďa lodle brrrrm,“ viem, že môžeme začať deň.

Manžel sa chystá do práce, odchádza pred siedmou. Mladšieho prebalím a oblečiem mu niečo teplejšie, lebo sa rád hráva na podložke s hrazdičkou na zemi. Starší už pobieha okolo, dáme pápá ocinkovi.

„Tata?“
„Tata ide do roboty, Maxík.“
„Dobe.“

To dnes zopakujem ešte stokrát, nejako stále nechápe, kam ten tato cez deň chodí. Zároveň kontroluje malého a snaží sa mu nosiť hračky. Má ho veľmi rád a pre malý vekový rozdiel nežiarli. Ja pootváram okná na vetranie v detskej a v spálni. Postielam. Maxo rád príde „pomáhať“ a znovu sa váľame v perinách.

Po chvíľke sa vrátime späť do kuchyne. Vlejem vodu do kanvice na čaj pre dojčiace ženy, detský čaj a kávovinovú zmes. Dám do rúry pečivo, aby sa zapieklo. Veď teplé je vždy chutnejšie. Čo dnes? Napríklad praženica z domácich vajíčok od svokry. Kým sa vajíčka pečú, zalejem šálky s pripravenými nápojmi. Praženicu rozdelím Maxovi aj sebe a prestriem raňajky. Stolujeme spolu aj so Samkom, už dostáva kašu. Rozprávame sa, čo jeme a čo budeme dnes robiť. Už je skoro osem. Už len 15 hodín do konca mojej šichty. ?

Aj keď Max praženicu miluje a jedol pekne, rád si sám natiera rožok s maslom. Nemá ani dva roky a po raňajkách zostal neporiadok. Naplním umývačku, umyjem stôl, trochu povysávam a vytriem podlahu. Kým sa deti hrajú, stihnem ešte poskladať bielizeň zo sušiaka. Je viac ako deväť.

Dopoludnie: Skontrolujem chladničku, včera navarené stačí aj na dnešný obed. Polievka, zemiaky, fašírka. Dorobím len čerstvý zeleninový šalát. Mladší sa znovu hlási o prsník. Nadojčím ho, oblečiem obidvoch a okolo 10.30 h ideme von. V každom počasí sa dá nájsť vhodné ihrisko. Už poznám ihrisko v tieni, na slnku, v závetrí. Aj vnútri, ak prší, s plánovanými aktivitami, animátormi alebo voľnou hrou. Vždy sa zdržíme aspoň hodinu a pol, nech sa vybláznia, čo Samík zvykne prespať.

Pred dvanástou sa vraciame. Po ceste ešte kúpim čerstvú zeleninu, samozrejme, obaja sa z kočíka naťahujú za tovarom v policiach, tak na pás vykladám aj paštétu a sirup, ktoré som nechcela. Zaseknem sa v uličke pri pokladni, musí prísť vedúci a pomôcť mi zdvihnúť kočík. Mala by som ísť na poštu vedľa obchodu, ale tam vedie 20 schodov, tak s deťmi nemôžem. Vytlačím kočík do kopca domov. Snažím sa prejsť popri autách zaparkovaných na chodníku, ale často musím ísť po ceste, lebo na chodník sa s kočíkom nezmestím.

Poludnie: Zohrejem obed, Samíkovi zmixujem príkrm. Keď sú všetky brušká plné, čaká nás zase obliekanie a kočík. Tentokrát je to prechádzka na uspanie, teda kočík môžem tlačiť rýchlo a trochu si zacvičím. Zvyčajne z monotónneho pohybu do 30 minút obaja zaspia. Našťastie s kočíkom sa dostanem priamo do bytu, tak si ich nechám spať v kočíku v chodbe a konečne si sadnem k „rannej“ káve.

Popoludnie: Zvoní zvonček. Nieee… Obidvoch zobudil. Jednou rukou hýbem kočíkom, aby zaspali, druhou dvíham bytový telefón. Možno kuriér. Manžel si zabudol kľúče? Nikto. Už zase. Nejaký sused nám náhodne vyzváňa a baví sa tým, že budí deti. A dosť! Utíšim deti a volám políciu. Spíšu zápisnicu a odídu až okolo tretej.

Deti nespia, dáme si olovrant a ideme zasa na ihrisko. Presedlávame na kombináciu nosič a odrážadlo. Takto sa pohybujeme rýchlo, pohodlne a po všetkých terénoch. Postupne na ihrisku pribúdajú deti, už je po škôlke. Je to fajn, lebo sa zabavia, ale tiež si častejšie berú hračky, ohadzujú sa kamienkami a podobne. Treba byť neustále v strehu. Aspoň Samík si pospal v nosiči na čerstvom vzduchu.

Podvečer: Ani neviem ako a je 17.00 h. Manžel volá, kde sme. Pripojí sa k nám na ihrisku, naháňa sa s Maxom, poriadne ho hojdá, pravdepodobne to skončí s plačom. Hra s tatinkom je drsná, ale aj to k tomu patrí. Keď sa Samo zobúdza a vonku sa už stmieva, ideme sa hrať dovnútra. Manželovi zohrejem večeru, absolvujem kolečko v kúpeľni, umyť ruky a vymeniť plienky. Už mám posilu, a tak si môžem nachvíľu sadnúť, kým sa chlapi hrajú. Väčšinou si beriem notebook a vybavujem emaily, alebo varím niečo na ďalší deň, alebo niečo upratujem.

Štvrtky sú ale špeciálne, chodím cvičiť. Nestíham, ešte musím dokŕmiť Samka jabĺčkovou výživou a dosť ju vypľúva. Lyžičkou každé jedlo trvá dlho, ale ani za svet nechce žiadnu fľašu. Hodím na seba tepláky, beriem batoh na cvičenie a bežím. Doslova bežím, pretože meškám a kurz je veľmi blízko.

Od šiestej do siedmej makám na sebe. Popôrodné kilečká nejako samy neodišli a po pol roku je načase niečo robiť. Dnešná choreografia bude vraj jednoduchšia. Možno máme jednoduchšie kroky, ale o to vyššie tempo sme nasadili. Aspoň nemám čas myslieť na deti a domácnosť. Po cvičení sa prezliekam a sprchujem až doma, lebo ešte 15 minút bežím domov.

Mala by som to asi zmeniť, lebo doma je už večerná rutina v plnom prúde a nestíham sa osprchovať. Nevadí, aj spotená mama môže uvariť večernú kašu, okúpať deti, ostrihať 40 nechtíkov, vyčistiť 4 uši a všetko, čo k tomu patrí.

Večer: Niečo po ôsmej začíname uspávať. Maxo môže pozerať chvíľu telku, väčšinou pritúlený na gauči zaspí. Samík zaspí podľa posledného spánku okolo 21.00 h alebo 21.30 h pri dojčení.

Fitnes náramok dnes hlási, že som prešla 15 kilometrov. Konečne mám čas na sprchu a spýtať sa, ako sa dnes mal manžel. Pozrieme si spolu film, pri ktorom väčšinou okamžite zaspím, aby mohol o jednej ráno začať ďalší deň „na dovolenke“.

Eva Homolová
Foto 123rf.com

 

ZAUJALI VÁS NAŠE ČLÁNKY?
Podporiť nás môžete predplatením časopisu Dieťa tu alebo kúpou časopisu Dieťa vo voľnom predaji.

O autorovi

Podobné články

0 komentárov

Zatiaľ bez komentára!

Môžete byť prvý, kto komentuje tento článok