Do škôlky na Ferrari

3. septembra 2017 Články , Stĺpček
Do škôlky na Ferrari

Keď bol môj muž malý, chodil do škôlky na Ferrari… Brzdite! Ak by ste mi práve teraz chceli začať závidieť pri predstave, že som sa vydala za zazobaného chlapíka z Balíkova, ktorý už ako sopľoš sa nechal vyvážať na takom fáre, o akom sa vám ani nesníva, a že teda dnes nám musí na záhrade parkovať prinajmenšom Jumbo Jet, tak veru nemusíte.

Všetko je inak, ako to tak zvyčajne v živote býva. To len môj muž so železnou pravidelnosťou, vždy keď sa začína školský rok, si spomenie na časy, keď chodil ako malé chlapča každý deň do a zo  škôlky na ohrkanej zelenej trojkolke. Vraj že, kde mám to Ferrari? No, nie ste nejakí netrpezliví? Vydržte chvíľu!

Manželova rodina bývala v tom čase vo švédskych domčekoch v Medickej záhrade v centre Bratislavy, kde mali neveľmi komfortné ubytovanie mladí asistenti z Univerzity Komenského. Pre deti to však bol úplný raj. Medická záhrada bola vtedy krásne zarastená – malému dieťaťu celkom pripomínala džungľu a poskytovala mu čarovný priestor na hry. Do škôlky to naši nemali ďaleko. Autá vtedy neboli ešte takou samozrejmosťou a dostať dieťa rýchlo pešo do škôlky veru bolo neraz nad rodičovské sily. Preto väčšina rodičov volila pre dieťa dopravný prostriedok – trojkolku. Dnes možno spoľahlivo určiť miesto, kde je materská škola, podľa toho, ako sa k nemu každé ráno zbiehajú autá, z ktorých vystupujú rodičia s malými ratolesťami. Vtedy ste tú manželovu škôlku spoznali podľa toho, že zo všetkých ulíc k nej na trojkolkách uháňali malí pretekári a pretekárky. Cestou do šatne zaparkovali svoje tátoše v trojkolkárni, ktorá ráno nikdy nezívala prázdnotou a poďho za povinnosťami škôlkara.

Hmmm, nebola veru trojkolka ako trojkolka a môj muž veľmi túžil, po pravej červenej Ferrari mašine. 🙂 Takú mal len málokto. Raz ho tá túžba opantala natoľko, že pri odchode zo škôlky zdrapol vysnívané Ferrari svojho spolužiaka Maťka a futáš domov opreteky…  Aspoň na chvíľku zažiť ten pocit! Ako na ozajstnom Ferrari. Stálo to aj za tú kucapacu, čo sa okolo toho strhla, lebo Maťko za ten svet nechcel škôlku opustiť bez svojho nového červeného tátoša a ísť domov na jedinej starej zelenej trojkolke, ktorá zostala v škôlkarskom parkovacom dome. Napokon sa všetko vysvetlilo a vozidlo sa šťastne vrátilo svojmu majiteľovi nasledujúce ráno v neporušenom technickom stave aj s čokoládkou na udobrenie.

Boli že to časy! Krásne boli, vidieť to mužovi na očiach, keď o nich začne rozprávať. Ak máte tú možnosť, doprajte aj vy deťom takúto kráľovskú jazdu do škôlky, ktorú nenahradí ani jazda v tej najluxusnejšej detskej autosedačke tróniacej hoci aj v naozajstnom Ferrari. Odšoférovať si to sám do škôlky na červenej trojkolke! Páni, aspoň na chvíľu zažiť ten pocit! A potom naň v dospelosti vždy začiatkom školského roka nostalgicky spomínať.  🙂

Veselý školský rok, priatelia

Renáta Krausová

vybrané zo Slov na úvod, časopis Dieťa
Foto Shutterstock.com

Related articles

0 Comments

No Comments Yet!

You can be first to comment this post!