Črepiny z môjho zrkadla 13) | Dieťa.sk - Váš sprievodca svetom tehotenstva a rodičovstva

Črepiny z môjho zrkadla 13)

Črepiny z môjho zrkadla 13)

 Hnev I. Krik náš každodenný (o tom, že krik je súčasťou života)

Jedna z najdôležitejších a najdiskutovanejších tém medzi mamičkami je hnev. Agresia. Krik. Výchovné po zadku. Je to citlivá téma a týka sa nielen detí, ale aj matiek, ockov, babiek, dedkov, tetiek… Pretože hnev na jednej strane vyvoláva hnev na strane druhej. Akcia-reakcia. Oba hnevy sú si navzájom zrkadlom. A s oboma tak povediac bojujeme. U mňa je to tiež zásadná téma, pretože potýkať sa s hnevom u seba aj u dcérky ma niečo naučilo. V nasledujúcich šiestich článkoch sa pokúsim zhrnúť, čo to je…

Situácia:
Kráčame po ulici a dcérka chce odtrhnúť kvietok z cudzej záhrady. Chce vojsť do otvorenej brány pred neznámym domom. V obchode chce kúpiť ďalšiu hračku. Doma drgne do pohára s vodou, ktorý sa na zemi rozleje a rozbije. Miestnosťou letia ježko aj autíčko (jeden sa nezmestil do druhého). Kričí na mňa, tak skríkne dedko, aby sa nejedovala… atď., atď. Najlepšie je, keď má situácia pridanú hodnotu – odohráva sa na verejnosti. Tých situácií je mnoho…

Čo tým chcem povedať:
Keď kričíme my (ja, tatko, dedko, babka), reagujeme na situáciu, v ktorej sa podľa nás dcérka správa neželane. Neposlušne. Nepríkladne. Nesprávne. Chceme, aby s tým prestala. Okamžite. Pretože sa to nepatrí. A vytáča nás do nepríčetnosti. Vyjadruje neúctu.

Čo tým hovorím:
Situácie riešime hnevom a krikom. Ak kričíš ty, kričím ja, kvôli tomu ešte viac kričíš ty a dookola. Krik náš nekonečný. Keď sa hnevá dcérka, automaticky to vyvolá hnev mamky. Čiže, ak sa hnevá mamka, hnevá sa dcérka. Hnev je nepokoj, explózia. Stáva sa neželanou emóciou. Treba ju zapudiť. Báť sa jej. Nik nevie, čo s ňou (s nervóznou našou famíliou)… Treba sa naučiť správať správne, príkladne, poslušne, teda zapudiť vlastné emócie.

Lepšie pre mňa a pre dcérku:
Krik nie je taká hrôza. Nie je strašiak. Dieťa od narodenia dáva najavo krikom a plačom, že niečo nie je v poriadku. Upozorňuje, alarmuje. Beriem ho ako príznak – treba sa nad tým, čo sa deje, pozastaviť, preskúmať to. Dcérka kričí každý deň. Nielen od hnevu – od radosti, keď sa hrá, šantí, má priveľa energie, niekto ju nepočuje… Prečo tento krik vôbec zastavovať?

Krik ako reakcia na hnev, zlosť, agresiu, zúrivosť ma zase chce niečo naučiť. Som ako parný vlak, ktorý potrebuje vypustiť paru. Horúcu zraňujúcu. Nechcem ju púšťať na ľudí, ktorý za ňu nemôžu a raní ich. Aby som ho teda ovládla, regulovala, presmerovala, musím ho pochopiť. Čiže pozrieť sa na jeho koreň.

  1. Hnev ako reakcia na strach. Strach vo mne vznikol zo situácie, ktorú som nezvládla. Vyvoláva otázky – som naozaj taká neschopná? Som dobrá matka? Strach z toho, že ma dcérka nepočúva. Nezaslúžim si jej rešpekt? Robím niečo zle, že sa takto ku mne správa? Je nezvládnuteľná? Potrebuje usmerniť, dostať po zadku? Strach z názoru okolia. Čo si o mne pomyslia? Považujú ma za neschopnú? Porovnávajú ma s niekým lepším? Obstojím? Ohovárajú ma?
  2. So strachom komunikujem. Situáciu som nezvládla. No a čo? Stáva sa, som len človek, chybím. Kto nechybí, nech hodí balvanom. Všetko zanalyzujem, porozprávam sa s dcérkou, ako výbuchu nabudúce predísť. Ako si predstavuje ona, že bude situácia prebiehať, ako si to predstavujem ja. Čo môžeme urobiť spolu. Jasné, že ma dcérka nepočúva – počúvam ja samu seba? Ako kričím? Aké hlúposti hovorím? Vysvetlím dcérke, čo chcem, ako to chcem, prečo? Napokon naše okolie – nie som schopná spĺňať jeho predstavy o správnej matke. Každý človek má vlastné predstavy o správnosti. A ja mu nevidím do hlavy. Je to moja hlava, ktorá ma straší okolím. Nie hlava okolia.
  3. Čím viac analyzujem seba, svoj hnev, krik, situácie, v ktorých vznikajú, tým viac si rozumiem a som schopnejšia strach ovládnuť predtým, než ovládne on mňa. Stávam sa vyrovnanejšou a pokojnejšou. A keď predsa len vybuchne sopka, nerobím paniku.
  4. Čím viac sa o probléme nahlas rozprávam, tým lepšie mu rozumiem. Pomenujem ho. Keď je vonku, nie je zrazu taký obludný. Strašidelný a strašný. Keď na svetlo vyjde strach a hnev, prestávam sa ich báť. A proti hnevu, kriku, strachu netreba bojovať. Sú mojou súčasťou a bojovala by som proti sebe. Prijímam ich za svoje, pozriem sa im do tváre – do tváre samej sebe. Aj ja ako matka som dobrá, hrozná, zlá, nesprávna, správna, milá, nemilá, hádavá a mýlim sa. A keď sa pozriem dolu k svojim nohám, nájdem tam drobčeka, ktorý ich práve objíma a ktorý je mi zrkadlom. Učí ma každý deň. Prácou na sebe naučím dcérku pracovať na sebe. Jednoducho to zopakuje…

__________________

(Moje meno je Žaneta. Som mamka takmer štvorročnej dcérky. Mama, prechádzajúca kompletným prerodom osobnosti. Najprv si myslela – kvôli dcérke. No zistila, že rešpektu dcérku nenaučí, pokiaľ sa nenaučí ona rešpektovať samu seba. Sama dcérka jej to neustále ukazuje a pripomína. Lenže – neviem ako vy, pre mňa je rešpekt k sebe samej jedna z najťažších vecí na svete.

Naučiť sa mať rada. Naučiť sa rešpektovať tak, aby som neobmedzovala ľudí vôkol mňa. Zamýšľali ste sa nad tým? Prišla som na to, že tá výchova mi akosi nevychádza podľa predstáv. Prečo? Svet vôkol mňa vrátane dcéry je mojím zrkadlom. Nastavuje mi zrkadlo a vraví, čo robím zle, čo dobre. Kde treba správanie vylepšiť, kde ubrať z plynu, kde naň dupnúť. A teda nie dcéru vychovávať. Ale seba. Seba napraviť. Keď sa totiž stanem tým, čím chcem byť, aby som bola spokojná, stanem sa príkladom. Vzorom. Pre dcéru. Pre manžela. Pre okolie. Pre seba. Konečne. Každý jeden článok sa teda stáva črepinou z tohto zrkadla. Chcem ho poskladať, napraviť a zalepiť. Moje rozbité zrkadlo.

Poznámka: V žiadnom prípade nechcem články titulovať ako všeobecné pravdy, správne veci alebo rady do života. Mojím cieľom je ukázať to, čo chcem naučiť seba a svoju dcéru. Sú to len subjektívne pohľady na vec a vlastné skúsenosti. Nesnažia sa byť správnymi pre každého, iba pre mňa. Každý je totiž iný, individuálny, originálny. Pre každého je správne niečo iné. Každý má iné zrkadlo… A svoj čas, kedy sa doň na seba pozrieť.)

Žaneta
Foto autorka

Sledujte seriál mamy Žanety. Každý týždeň pribúda na www.dieta.sk nová časť.

Predchádzajúca časť seriálu Črepiny z môjho zrkadla 12):
Črepina: Medzi bodom A a bodom B stojí celá 

Čítajte aj seriál Alžbetka a jej svet – Z opačného brehu.
Každú stredu pribudne nová časť.

 

O autorovi

Podobné články

1 komentár

    Zanechať komentár

    Only registered users can comment.