Chcete spoznať svoje dieťa? Všímajte si, ako sa hrá

Návyky a zručnosti si dieťa osvojuje v hre. Hra má svoje zákonitosti, ale nepodlieha striktným normám.

Mnohí rodičia chcú mať dieťa ako z príručky. Vtedy má vedieť stavať kocky, v takom veku má uspávať bábiku, už dávno malo vedieť ťahať kačičku. Čo ak práve naše dieťa sa nenašlo v stavaní kociek, ani v hre so stavebnicou a vystačí si s autíčkom alebo jednou bábikou?

Zdroj poznania aj relaxácie
Hra má vo vývoji dieťaťa svoje zákonitosti, postupnosti a časovosť. Mení sa s vekom a poznaním. „Postupne sa hra stáva náročnejšou na motoriku, obratnosť, vnímanie, myslenie a vzájomnú koordináciu oka, ruky, nohy. S vekom sa detská hra stáva nápaditejšou, zložitejšou a postupne sa orientuje na sociálne vzťahy a kooperáciu dieťaťa,“ vysvetľuje predškolská pedagogička Izabela Holá. V hre si dieťa precvičuje, čo je preň v danom období vývinu dôležité, užitočné a čo ho uspokojuje. Hra je zároveň zdrojom relaxácie. „Spĺňa terapeutickú funkciu, prináša uvoľnenie. Dieťa do hry premieta pozitívne zážitky, ale aj traumy. Hru ovplyvňujú predmety, povahové vlastnosti aj sociálne schopnosti dieťaťa,“ pokračuje odborníčka. Do hry dieťa vnáša vlastný pohľad vnímania okolitého sveta. Ukazuje vlastný postoj, ako sa správajú blízki ľudia, zobrazuje ich správanie a vyjadrovanie. „Pri hre vidíme jeho zdatnosť v hrubej a jemnej motorike, máme možnosť pozorovať jeho zrakové a sluchové vnímanie, jeho schopnosť porozumieť, myslieť, vyjadriť sa, aj to, aké má sociálne schopnosti, či je empatické, či dokáže riešiť konflikty, na akej úrovni komunikuje, či vie vyjadriť svoje predstavy, názory a aj to, aký má záujem o hru.“

Hra je výpoveďou o schopnosti sústrediť sa, pohrúžiť sa a zotrvať.

Nesondujme do detailov
Predškolská pedagogička upozorňuje, že všetky tieto škály nám slúžia len orientačne, pretože nie vždy je rozhodujúcim kritériom vek, ale tiež intelekt, prostredie, podnety na hru alebo množstvo hračiek. „Odlišnosti každého dieťaťa sú individuálne. U mladšieho prevláda spontánna hra, ktorá kladie dôraz na voľnosť a fantáziu. U staršieho, v hre skúsenejšieho dieťaťa nadobúdajú väčší význam hry didaktického charakteru. V nich si zábavnou formou rozvíja poznávacie schopnosti. V didaktických hrách nastáva zámerné učenie a sú nenásilným mostíkom medzi spontánnou hrou a vzdelávacou činnosťou. Dieťaťu pomáhajú ľahšie prijímať úlohy, osvojovať si pravidlá a vedú ho k zodpovednosti,“ pokračuje odborníčka. Rola rodiča pri rozvíjaní schopnosti hrať sa je kľúčová. „Rodič si musí nájsť dostatok času na hru s dieťaťom. Má mu vytvoriť dostatočný priestor na osvojovanie tejto zručnosti. Ak sa k hre s dieťaťom bude stavať ľahostajne, dieťa prejde do letargie.“

Dôležité je, aby dospelý pri hre neprevzal vedenie. „Má zostať v ústraní. Ide o činnosť dieťaťa, nie rodiča,“ uzatvára predškolská pedagogička.

Dana Ljubimovová Miháliková
Foto pixabay.com

ZAUJALI VÁS NAŠE ČLÁNKY?
Podporiť nás môžete predplatením časopisu Dieťa tu alebo kúpou časopisu Dieťa vo voľnom predaji.