♪ Hnev a jeho regulácia majú základ v šedej mozgovej kôre | Dieťa.sk - Váš sprievodca svetom tehotenstva a rodičovstva

♪ Hnev a jeho regulácia majú základ v šedej mozgovej kôre

♪ Hnev a jeho regulácia majú základ v šedej mozgovej kôre

Črepiny z môjho zrkadla 95)

Situácia: V minulých častiach som písala o nutnosti jasne deťom formulovať svoje potreby a zároveň nedovoliť si obviňovať deti za vlastnú pokazenú náladu. Sú to nutné požiadavky a človek – rodič potrebuje na sebe pracovať, aby ich bol schopný splniť: spoznať sám seba, naučiť sa rešpektovať sa takého, aký je, popracovať na slabinách. Žiadny rodič nie je dokonalý ako robot. 😊 „Break down“ (nech už je akýkoľvek) príde, ak sa stane, že rodič dlhší čas uprednostní potreby detí, manžela… nad vlastnými. Deje sa to každý deň. Veď deti sú pre nás také dôležité… Lenže určite to poznáte, keď si zrazu v hrôze uvedomíte, že vám hlas stúpa do výšok a vy ho nedokážete zastaviť. Chtiac-nechtiac sa stal nástrojom na ventiláciu nebezpečne akumulovaného napätia, stresu, strachu, všetkého, čo sa za istý čas vo vás nahromadilo a vy ste akosi pozabudli regulovať hladinu pohára trpezlivosti. Prečo sa nám to deje (okrem zdôvodnenia – veď to je normálne)? Čo je však dôležitejšie – prečo je pre niekoho sebaregulácia ťažšia než pre iného?

Čo tým chcem povedať: Odstúpiť od dôvodov zvaných „temperament človeka“ a „zdedené gény“.

Čo tým hovorím: Problémy so sebareguláciou nie sú vymysleným pojmom. Majú korene v našej šedej mozgovej kôre.

Lepšie pre mňa a pre dcérku: Náš mozog je zvláštny patrón. A patrón vravím preto, že sa evolučne vyvinul na taký, aký je (o čom by neurológovia vedeli rozprávať), zároveň je rozdelený na časti zodpovedajúce za naše prežívanie, pociťovanie, impulzy a časti, ktoré tieto emócie racionálne spracúvajú, stoja teda za naším, viac či menej kroteným správaním (teda regulovaným, internalizovane zdôvodneným). Keď som si pred pár dňami čítala výsledky istého výskumu, nenapadlo by mi prisudzovať svoju nedopracovanú sebareguláciu redukcii šedej mozgovej kôry v častiach, ktoré sú zodpovedné za jej vyvinutie. Podľa výskumu, ak ste v detstve patrili medzi deti, ktoré prežívali ťažké traumy (alebo opakujúce sa traumy), napríklad rozvod rodičov, pravidelné telesné tresty, emocionálne zneužívanie, sexuálne… nastávala u vás postupná redukcia šedej mozgovej hmoty v častiach mozgu zodpovedných za túto sebareguláciu. „U chlapcov sú to časti mozgu stojace za ich antisociálnym správaním, u dievčat za neskoršími depresiami.“ Nech už je to akokoľvek, aj mozog možno precvičovať – tréningom si vyviniete sebareguláciu, ale chce to čas a veľa trpezlivosti. Sebaovládanie znamená vedieť ovládnuť svoje spávanie a činnosť aj napriek silným emocionálnym odozvám, prežívaniu. Stačí to však?

Dôležité je pracovať aj s koreňmi emócií – sledovať niť často vedúcu od emócie a situácie, ktorá ju vyvolala, k niečomu skrytému hlboko v podvedomí. Toto stojí za premenou z mierumilovného človeka na zviera pripravené brániť sa zubami nechtami (zapína sa časť mozgu zodpovedná za prežitie v hraničných situáciách), pretože napríklad jednoduché ďobnutie prsta nahnevaného suseda považuje táto časť mozgu za smrteľný útok.

Áno, za hnevom stojí strach, za útokom stojí strach, ale odkiaľ sa berie a čo ho živí? Skúsenosť z minulosti. Z raného detstva. Figuruje tam niekto, kto vás natoľko zneistil, že ste k nemu pociťovali rozporuplné pocity? Niekto, kto mal predstavovať istotu a pevný základ, no tak ich rozhojdal, že sa trasú ešte teraz, v dospelosti? Ide o udalosti, ktoré miesto budovania sebaistoty a sebavedomia znižovali vašu hodnotu tak, že o nej stále pochybujete? Mozog je hrubá kniha zápiskov celého života. Potrebujeme ich analyzovať, aby sme vedeli dorásť – dobehnúť zameškané.

Mama Žaneta
Foto autorka

PODARUJTE POD STROMČEK PREDPLATNÉ ČASOPISU DIEŤA

O autorovi

Podobné články

0 komentárov

Zatiaľ bez komentára!

Môžete byť prvý, kto komentuje tento článok