Materské mlieko a imunita 2)

Zdravotnícke organizácie na celom svete sa zhodujú v tom, že materské mlieko má na organizmus najpriaznivejší vplyv, ak ho dieťatko prijíma výlučne aspoň počas štyroch až šiestich mesiacov a neskôr spoločne s pevnou stravou do veku aspoň dvoch rokov. Napriek tomu, že materské mlieko je predmetom výskumu už veľmi dlhý čas, veda neustále prichádza s novými, fascinujúcimi faktami ukrytými v jeho biochemickom zložení.

Zloženie materského mlieka

Zloženie materského mlieka je mimoriadne komplexné a premenlivé v závislosti od mnohých faktorov – napríklad od toho, v ktorej fáze tehotenstva sa dieťatko narodilo, alebo aká je strava jeho matky. Nutričné zložky materského mlieka zahŕňajú proteíny (10 percent), tuky (30 percent), sacharidy (60 percent), vitamíny a mnoho ďalších malých molekúl, ktoré predstavujú všetky výživové zložky potrebné nato, aby dieťatko mohlo spokojne rásť. Spolu s týmito nutričnými zložkami sa v materskom mlieku nachádza celý rad ďalších dôležitých ingrediencií, ktorých obsah sa ustavične mení a ktoré sú nevyhnutné pre jeho správny vývoj. Materské protilátky dieťatku pomáhajú bojovať proti patogénom spôsobujúcim ochorenia, ktoré môžu preniknúť jeho nezrelým črevom, proteín laktoferín viaže voľné železo v jeho krvi a zabraňuje tak rastu a množeniu (často patogénnych) baktérií, ktoré sa ním živia, rastové faktory udržiavajú jeho imunitný systém tolerantný voči nepatogénnym cudzorodým látkam a enzým lyzozým uľahčuje proces trávenia potravy. Všetky tieto zložky (ktoré sú obsiahnuté v materskom mlieku, no nie v umelom mlieku) urýchľujú zrenie čreva dieťatka a chránia ho tak pred hromadením zdravie ohrozujúcich mikróbov.

Materské mlieko má na starosti aj vyživovanie črevnej mikrobioty

Zaujímavým faktom o materskom mlieku je, že tráviaci systém dieťatka nedokáže zužitkovať všetky jeho nutričné zložky. Určité množstvo sacharidov v materskom mlieku (známe ako oligosacharidy) prechádza jeho žalúdkom a tenkým črevom celkom nezmenené. Tvorba materského mlieka stojí dojčiacu mamičku veľa kalórií. Prečo by jej telo investovalo energiu a čas do toho, aby vytvorilo a do materského mlieka dopravilo živinu, ktorú jej dieťa nepotrebuje? Odpoveď na túto otázku spôsobila vo vedeckom svete malú revolúciu. Oligosacharidy, ktoré predstavujú približne 10 percent obsahu materského mlieka, dokážu rozložiť len špecifické druhy baktérií, žijúce v jeho hrubom čreve. Inými slovami, oligosacharidy nie sú potravou pre dieťatko, ale pre zdraviu prospešné baktérie v jeho brušku! Dojčiaca mamička tak nevyživuje len bunky svojej rastúcej ratolesti, celých 10 percent jej materského mlieka putuje do „brušiek“ triliónov probiotických baktérií, ktoré osídľujú jej črevo. Organizmus dieťatka z osídlenia týmito druhmi baktérií významným spôsobom profituje: rozkladanie potravy a výroba energie, ktoré v prvých týždňoch a mesiacoch života tieto baktérie pre dieťatko zabezpečujú, je intenzívnejšia než tá v pečeni.

Najnovší výskum dokonca poukazuje na to, že mnoho prínosov, ktoré vedci historicky pripisovali materskému mlieku, má na svedomí matkina črevná mikrobiota. Napríklad prítomnosť špecifických kmeňov bifidobaktérií v jej mikrobiote podporuje tvorbu rastového faktoru známeho ako transformujúci rastový faktor, ktorý sa vylučuje do materského mlieka, aby v čreve dieťatka pomáhal predchádzať nadmerným zápalovým reakciám. Keď predčasne narodeným deťom podávali ďalší špecifický druh probiotickej baktérie – Bifidobacterium breve – ich organizmus bol voči transformujúcemu rastovému faktoru ešte vnímavejší.

Prospešné druhy baktérií sa nachádzajú priamo v materskom mlieku

Je toho ešte viac: zásobovanie mikrobioty dieťatka správnou potravou nie je jediný spôsob, akým materské mlieko podporuje rast prospešných baktérií v jeho čreve. Šokujúcim odhalením svojho času bolo, že materské mlieko ako také obsahuje vlastnú mikrobiotu. Táto mikrobiota nepochádza len z matkinej pokožky, prenášanej kontaktom úst a kože počas dojčenia, ale priamo zo samotného mlieka! Toto zistenie vedcov najprv zmiatlo a vysvetlili si ho kontamináciou vzoriek počas odberu. Keď však opakované testy výsledky potvrdili, neostávalo im iné, než prijať fakt, že v materskom mlieku sa naozaj nachádzajú baktérie. Až do tohto momentu sa totiž predpokladalo, že materské mlieko je sterilná tekutina a prítomnosť baktérií sa považoval za znak mastitídy (zápalu prsníka v dôsledku infekcie). V jednom z experimentov preto gravidným myšiam podali baktérie typu Lactobacillus označené takým spôsobom, aby ich bolo možné odlíšiť od ostatných druhov baktérií. Následne vedci sledovali „púť“ laktobacilov v ich telách. Aké bolo ich prekvapenie, keď zistili, že označené baktérie, ktoré pôvodne podali gravidným myšiam, sa najskôr ocitli v myšom materskom mlieku, aby sa po vrhu usídlili v črevách ich mláďat! Tá istá vedecká skupina v ďalších experimentoch dokázala, že probiotické baktérie sa rovnakým spôsobom dostávajú do ľudského materského mlieka a prostredníctvom neho do čriev novorodenca a dojčaťa. Ostáva záhadou, akým spôsobom dokáže matkino telo „pridať“ tieto mimoriadne dôležité baktérie do materského mlieka, aby podporilo ich rast a rozmnoženie v tele dieťatka.

Ako sa baktérie dostanú do materského mlieka?

Baktérie sú za normálnych okolností od okolitého prostredia oddelené črevnou bariérou, ktorou ďalej do tela prenikajú len za výnimočných okolností. Ak sa tak stane, v organizme vyvolávajú zápal, ktorý je znakom ochorenia a spúšťa obranné reakcie imunitného systému.

Ako je možné, že baktérie, ktoré žijú za hranicami črevnej bariéry, možno nájsť v materskom mlieku? Odkiaľ tieto baktérie pochádzajú? A ako to, že nevyvolávajú v tele matky zápal?

Baktérie pravdepodobne pochádzajú z matkinho čreva. Dosiaľ existujú dve možné vysvetlenia tohto javu. Špecializované imunitné bunky, ktoré žijú v matkinom čreve, dokážu za určitých okolností (akými je napríklad laktácia) preniknúť črevnou stenou, pojať do seba baktérie, ktoré v ňom žijú, a dopraviť ich do materského mlieka.

Vedci pracujú s teoretickým vysvetlením, že tieto bunky pravdepodobne cestujú z čreva do prsnej žľazy, ktorou vo forme materského mlieka prechádzajú k dieťatku aj so svojím bakteriálnym „rukojemníkom“. Iní predpokladajú, že baktérie prejdú črevnou bariérou bez toho, aby potrebovali pomoc špecializovaných imunitných buniek a sú dopravené až do prsnej žľazy. Tento spôsob je len ďalším z radu spôsobov, ktorými materské mlieko ovplyvňuje bakteriálny ekosystém v čreve dieťatka.

Kolostrum – prvá potrava novorodenca.

Prísun zdraviu prospešných baktérií s každým dojčením

Bez ohľadu na to, ako sa baktérie do materského mlieka dostanú, sú jeho stálou zložkou a je ich naozaj veľa! Detailná analýza typov baktérií, ktoré žijú v materskom mlieku, odhalila, že sa v ňom nachádzajú v prekvapivo veľkých množstvách. Jediným nadojčením sa tak dieťatko zásobí až 100 000 baktériami! Táto analýza tiež ukázala, že mikrobiota materského mlieka nepozostáva len z pár druhov baktérií, ale z veľmi rôznorodej komunity. Rovnako kolostrum, ktoré je prvou potravou novorodenca ešte predtým, ako sa začne tvoriť materské mlieko, obsahuje stovky druhov baktérií. Ešte zaujímavejšie je, že typy baktérií v ňom sa menia v závislosti od rozličných faktorov, akými je nielen vek dieťatka, ale napríklad aj spôsob jeho príchodu na svet. Typ mikrobioty v kolostre je odlišný od mikrobioty v materskom mlieku mesiac po pôrode alebo pol roka po pôrode.

Rovnako mikrobiota materského mlieka matiek, ktoré porodili vaginálne, je odlišná od tej po cisárskom reze. Nevieme, prečo je to tak, ale predpokladá sa, že fyziologický stres a hormonálne zmeny, ktoré sa dejú pri vaginálnom pôrode, ovplyvňujú transport baktérií do prsnej žľazy. Dojčenie jednoducho nie je taký sterilný akt, za aký sa ešte donedávna považovalo. S každým nadojčením dieťatko okrem kalórií dostáva aj prospešné baktérie a tú správnu potravu pre tieto baktérie, aby sa mohli udomácniť v jeho čreve.

Nové zdroje potravy znamenajú nové druhy baktérií, ktoré sa nimi živia

Nič neovplyvňuje typ mikrobioty, ktorú v sebe nosíme, viac než to, čo jeme. Zavedenie pevnej stravy preto predstavuje veľkú zmenu v mikrobiálnej komunite v čreve dojčaťa. S prvými lyžičkami pevnej stravy začínajú baktérie, ktoré sa špecializujú na trávenie materského mlieka, striedať iné druhy baktérií – tie, ktoré sa sústreďujú na rozkladanie pevnej stravy – a za pár mesiacov sa mikrobiota dojčaťa nápadne podobá tej, ktorú možno nájsť u dospelého človeka (…a je to aj cítiť!). Ekologické zmeny v črevnej mikrobiote po zavedení pevnej stravy sa líšia od jedinca k jedincovi, avšak jednou zo spoločných čŕt je práve nárast v mikrobiálnej diverzite. Zavedenie pevnej stravy jednoducho umožňuje novým druhom baktérií hostiť sa na novej strave. Za obdobie šiestich mesiacov sa dojča dokáže obohatiť až o 60 percent nových bakteriálnych druhov, čo predstavuje obrovský skok v jeho črevnej biodiverzite. Nové mikróby so sebou prinášajú schopnosť metabolizovať zložitejšie zdroje potravy.

Mikrobiálna diverzita v čreve = známka dobrého zdravia

Ekologická diverzita, ktorú nazývame aj biodiverzita, je určená počtom rozdielnych druhov žijúcich v určitom životnom prostredí. Ako opakovane dokazuje výskum, rovnako, ako je to v prípade iných ekosystémov, aj mikrobiálna diverzita v čreve človeka je známkou dobrého zdravia. Platí to pre jazero, les, oceán či akýkoľvek iný prírodný habitát: nízka biodiverzita je známkou nezdravého a nestabilného ekosystému. Naše črevo nie je výnimkou; ochorenia ako obezita, cukrovka druhého typu a poruchy tráviaceho traktu majú spoločnú jednu vec – nízku črevnú mikrobiálnu biodiverzitu.

Strava a ešte raz strava

Strava typická pre vyspelé krajiny bohatá na tuky, cukry a rafinované obilniny sa spája s mnohými civilizačnými ochoreniami a nízkou biodiverzitou mikróbov, ktoré v nás žijú. Jedlo, ktoré sa v týchto krajinách konzumuje, pochádza z mimoriadne nízkeho počtu rastlinných a živočíšnych druhov. Len tri druhy potravy – ryža, kukurica a pšenica – tvoria až približne 60 percent kalórií, ktoré človek prijme z rastlín. Táto informácia je šokujúca, keď si uvedomíme, že ani nie pred sto rokmi existovala až o 75 percent vyššia diverzita rastlín, ktoré sa pestovali na konzumáciu. Dnes každý konzumuje veľké množstvo veľmi podobných jedál, okrem regiónov, kde nedostatok ekonomického rozvoja núti ľudí stravovať sa podobným spôsobom ako v minulosti. Efekt, ktorý má takáto strava na mikrobiotu čreva, demonštrovala štúdia, ktorá porovnávala mikróby v čreve detí žijúcich na vidieku v severnej Afrike a detí z talianskych miest. Africké deti jedli stravu bohatú na vlákninu, zeleninu, ovocie, strukoviny, obilniny a žiadne spracované jedlo, zatiaľ čo európske deti konzumovali predovšetkým cukry, živočíšne tuky a rafinované obilniny, ktoré mali aj viac kalórií. Mikrobiota afrických detí a jej diverzita bola výrazne odlišná od talianskych detí. Argument, že deti v Afrike žijú zdravším životným štýlom ako tie v Európe, neobstojí. Africké deti častejšie trpia infekciami a podvýživou a dožívajú sa nižšieho veku. Napriek tomu majú podstatne nižšie riziko, že budú trpieť autoimunitnými ochoreniami, ktoré v západnom svete dosahujú epidemické rozmery. Je to náhoda? Nie podľa hromadiacich sa výsledkov výskumu, ktorý opakovane potvrdzuje, aká dôležitá je úloha ranej mikrobioty v prevencii vývoja týchto chorôb. V ideálnom svete by deti mali žiť bez strachu z hrozby infekčných chorôb a konzumovať pestrú stravu, ktorá do ich organizmu prináša bohatú a rozmanitú mikrobiotu. Zdá sa však, že vyspelý svet zaujíma len jedna časť tejto rovnice.

Obdobie medzi druhým a tretím rokom života: teraz je ten správny čas!

Na základe poznatkov o tom, ako priaznivo mikrobiálny systém reaguje na typ potravy, ktorú mu poskytujeme, sa zdá byť jedenie rozmanitých (najlepšie nespracovaných) druhov jedál tou najlepšou cestou k zdravej mikrobiote a celkovému dobrému zdraviu.

Mikrobiálny systém sa najintenzívnejšie vyvíja medzi druhým a tretím rokom života dieťatka a v tomto období podlieha aj najväčším zmenám. Veková hranica tri roky je mimoriadne významným míľnikom v živote dieťatka z hľadiska jeho črevnej mikroflóry. Po dosiahnutí tejto vekovej hranice sa mikrobiota, ktorú sa nám podarilo „dopraviť“ do jeho čriev, stabilizuje, a jej zloženie a diverzita ostávajú už do konca života takmer nezmenené.

Znamená to, že v mikrobiálnom ekosystéme dieťatka panuje po dosiahnutí tejto fázy vývinu rovnováha medzi druhmi a množstvami baktérií, ktoré ho osídlili, a pre iné (i prospešné) baktérie je omnoho ťažšie vybojovať si svoj životný priestor v ňom. Probiotické druhy baktérií, ktoré nie sú jeho súčasťou, si v ňom preto omnoho ťažšie nachádzajú svoje stabilné miesto. Neexistuje preto optimálnejšie obdobie, v ktorom môžeme podporiť vytvorenie zdravej a rozmanitej mikrobioty, ako medzi druhým a tretím rokom života dieťatka.

Recept na zdravý život: pestrá, nespracovaná strava

Väčšina ľudí vo vyspelých krajinách netúži po zelenine a strukovinách tak, ako po zemiakových lupienkoch alebo sladkostiach, ale dojčenská fáza je ideálne obdobie na zavedenie dobrých stravovacích návykov. Pre deti je jedenie zdravých jedál rovnakým zvykom ako upratovanie izby: upevňuje sa jednoducho tým, že sa robí pravidelne. Preto, ak stojíte pred otázkou, čím nakŕmite svoje dieťatko, myslite pritom nielen na to, aby ste nasýtili jeho, ale tiež jeho mikrobiotu. Doprajte mu pestrú, vyváženú stravu bohatú na vlákninu a chudobnú na tuky a cukor; poďakuje vám za to ako vaše dieťa, tak i ekosystém v jeho brušku. Ďalším vynikajúcim spôsobom, akým môžete pozitívne ovplyvniť množstvá prospešných baktérií v jeho tráviacom trakte, je ponúkať im fermentovanú stravu, akou je napríklad jogurt alebo, ešte lepšie, kefír. Kefír je nápoj veľmi podobný jogurtu, obsahuje však v sebe obrovské množstvo rôznorodých druhov probiotických kultúr. Či už ide o jogurt alebo kefír, vyberajte značku s nízkym obsahom cukru a bez umelých sladidiel. Čím menej rafinovaného cukru dieťatko prijme, tým lepšie, a to nielen preň, ale aj pre trilióny mikróbov v jeho brušku.

Životný štýl 5210

Životným štýlom 5210 nazývame program stravovania a spôsobu života, ktorý podporuje konzumáciu zdravých jedál (bohatých na vlákninu a chudobných na cukor) a fyzickú aktivitu, ktorá napomáha telesnému vývoju a praje zdravej mikrobiote.

Podľa programu 5210 má vaše dieťa:

• zjesť každý deň aspoň päť rôznych druhov ovocia alebo zeleniny,

• nestráviť viac ako dve hodiny pred obrazovkou počítača alebo tabletu,

• aspoň jednu hodinu venovať fyzickej aktivite a

• skonzumovať nulové množstvo sladených nápojov.

Nemusíme sa však držať tohto konkrétneho programu, aby sme vedeli, že zdravou stravou, podporou pohybových aktivít a vylúčením cukrov z jedálneho lístka našich detí urobíme pre ich zdravie to najlepšie, čo môžeme.

Mikrobiota a obezita

Nadváha je v súčasnosti veľkým problémom, a to nielen u detí. Štatistiky naháňajú strach: detská obezita je v západnom svete viac ako dvakrát častejšia a počet dospievajúcich trpiacich nadváhou je za posledných tridsať rokov štvornásobne vyšší. Obezita je najväčšou epidémiou ohrozujúcou ľudské zdravie v rozvinutých krajinách a svojej úlohy sa zhostila tak rýchlo (v priebehu troch desaťročí), že ju nemožno zdôvodňovať zmenami v ľudskom genóme. Problém s obezitou sa historicky pripisoval štyrom najdôležitejším faktorom: zmenám v strave, ktorú prijímame, kvantite, v ktorej ju prijímame, nedostatku pohybu v dôsledku zmien v životnom štýle a „smoliarskym“ génom.

Ak sa opýtame našich prarodičov, ako v našom veku trávili dni, pravdepodobne sa dozvieme, že ich každodennou náplňou bola fyzická práca na poli alebo na statku a práca vonku. Na vzdialené miesta sa presúvali chôdzou. A čo obdobie, keď boli deťmi? To im vypĺňalo behanie a hry vonku, jazdenie na bicykli do školy, zo školy a za priateľmi, futbal, lezenie na stromy, skákanie gumy a mnoho iných fyzických aktivít. Dnes sa deti do školy a zo školy odvezú autobusom alebo autom a voľný čas trávia väčšinou za obrazovkou počítača. V našej strave navyše nastal veľký skok od nespracovanej stravy bohatej na zeleninu a vlákninu k spracovaným jedlám s vysokým obsahom cukru. Vysoko kalorické jedlá sú lacné a jeme ich v omnoho väčších množstvách než kedykoľvek predtým.

Čo ovplyvňuje trávenie potravy a jej premenu na energiu? Doteraz sme za najdôležitejšie faktory považovali náš spôsob stravovania a mieru, do akej sa venujeme pohybovým aktivitám. Je to ale také jednoduché? Toto vysvetlenie neobjasňuje, prečo niektorí ľudia neschudnú, ani keď pravidelne cvičia a držia prísnu diétu.

Dnes už vieme, že to, či budeme v detstve alebo v dospelosti trpieť nadváhou alebo obezitou, ovplyvňuje aj raná mikrobiota. Riziko, že dieťa bude trápiť obezita, sa zvyšuje, ak žena nadmerne priberie počas tehotenstva, ak je fajčiarka, ďalej ak sa dieťatko narodilo cisárskym rezom a tiež, ak ho kŕmili umelým mliekom. Tieto rizikové faktory spája jedna spoločná premenná: všetky vyvolávajú zmeny v ranej mikrobiote.

Revolúcia v chápaní dôvodov obezity

Skupina vedcov na Washingtonskej univerzite na pokusoch na myšiach ukázala, že mikrobiota hrá v otázke našej (nad)váhy dôležitú rolu. V experimentoch sa skúmalo, aký vplyv má množstvo potravy (a schopnosť rozkladať ju na energiu) na myši so sterilným (mikróbami neosídleným) črevom a na myši so zdravou črevnou mikrobiotou. Napriek tomu, že myši bez črevnej mikrobioty konzumovali viac potravy, priberali menej. Keď ich dokonca kŕmili potravou s vysokým podielom tukov, zvieratá boli stále chránené pred obezitou. Následne do ich tiel „transplantovali“ zdravú mikrobiotu z čreva normálnych myší (prenos zjednodušoval fakt, že myši majú prirodzenú tendenciu požierať svoj trus). U myší sa za dva týždne zvýšil podiel telesného tuku až o 60 percent, a to len v dôsledku toho, že „získali“ normálnu črevnú mikrobiotu. Experimentálne sa tak potvrdilo, že mikrobiota skutočne ovplyvňuje to, koľko vážime. Keď následne vedci kolonizovali črevo myší bez mikrobioty štepom mikrobioty z obéznych myší, tieto myši začali priberať omnoho rýchlejšie, než tie, ktorým transplantovali zdravú, normálnu mikrobiotu. Čo to celé znamená? Mikrobiota obéznych zvierat dokázala získavať energiu z potravy omnoho efektívnejšie, než mikrobiota zvierat s normálnou hmotnosťou. Toto zistenie obrátilo dovtedajší pohľad na obezitu hore nohami.

Mikrobiota – náš novoobjavený telesný orgán

Napriek tomu, že podobný pokus z etických dôvodov nemožno zopakovať u ľudí, niekoľko štúdií naznačuje, že to veľmi podobne funguje aj v našich telách. Keď napríklad vedci do tiel myší bez mikrobioty preniesli štep mikrobioty z obézneho dvojčaťa, myši priberali rýchlejšie než tie, ktoré dostali štep mikrobioty dvojčaťa s normálnou hmotnosťou. Taktiež sa zistilo, že mikrobiota obéznych darcov mala nižšiu biodiverzitu. Keď však obéznym myšiam „podarovali“ štep mikrobioty od myší s normálnou hmotnosťou, hmotnosť zvierat sa znížila; inými slovami, zdravá mikrobiota s vyššou diverzitou prevážila nad tou nezdravou. Štúdie na deťoch s nadváhou tiež odhalili rozdiely v zložení mikrobiot obéznych detí v porovnaní s deťmi s normálnou hmotnosťou (tieto rozdiely predchádzali priberaniu na hmotnosti). Všetky štúdie svorne naznačujú, že mikróby v našich črevách skutočne ovplyvňujú našu hmotnosť. Ale ako to robia?

Mikrobiota nám vysiela signál o sýtosti alebo hlade

Čo dnes vieme s istotou, je, že črevné mikróby za nás robia drvivú väčšinu práce súvisiacej s rozkladom potravy. My ľudia nemáme na trávenie niektorých druhov potravy ani gény, ktoré by usmerňovali produkciu enzýmov, ktoré sú na to potrebné. Naše telá jednoducho vedia, že o rozklad potravy sa postarajú mikróby žijúce v našich telách.

Ako sa zistilo na pokusoch s myšami, mikrobiota obéznych jedincov dokáže z jedla získavať viac energie. Na rozklad potravy tiež venuje viac enzýmov. Niektoré zložky strávenej potravy pritom ovplyvňujú to, či sa cítime sýti alebo nie. Predstavuje to efektívny spôsob, akým z pohľadu mikrobioty možno „získať“ viac potravy.

Ďalším možným dôvodom je zápal – stav, ktorý je u obéznych ľudí často prítomný, a ktorý ide ruka v ruke s ochoreniami, ktoré s obezitou súvisia. Z biologického hľadiska je zápal imunologická reakcia na prítomnosť patogénu alebo na poranenie tkanív. V kontexte obezity sa za hlavný dôvod zápalu považuje to, že strava bohatá na tuky spúšťa zvyšovanie priepustnosti čreva. Narušením črevnej bariéry sa črevo stáva zraniteľnejšie a mikróby, ktoré za normálnych okolností ostávajú za jej hranicou, prenikajú do organizmu a vyvolávajú zápal.

V súčasnosti už prebieha výskum, ktorý sa pokúša odhaliť, akým spôsobom by sme črevnú mikrobiotu mohli aktívne ozdraviť a aj ju zdravú dlhodobo udržať. Keď v experimentoch ľudia trpiaci obezitou konzumovali prebiotiká – látky, ktoré nie sú potravou pre naše telá, ale pre prospešné druhy baktérií v našom čreve – pociťovali nižšiu chuť na jedlo. Možným vysvetlením je, že prebiotiká, ktorými sa živí naša mikrobiota, ovplyvňujú produkciu hormónov vysielajúcich do mozgu signál o sýtosti.

Typické jedlá spájané s obezitou spravidla obsahujú nutričné látky, ktoré naše enzýmy strávia už v tenkom čreve. Kým sa jedlo dostane do nášho hrubého čreva, kde žije drvivá väčšina mikróbov, ostane v ňom len veľmi málo živín, ktorými sa živia. Mikróby hladujú a vysielajú do mozgu signál o hlade napriek tomu, že telo z potravy získalo dostatok energie na svoj bežný chod. Zdá sa, že ak sa nechceme cítiť hladní, musíme nasýtiť nielen seba, ale aj mikrobiotu v našom čreve. S istotou tiež vieme povedať, že prechod na stravu s nízkym obsahom tukov a sacharidov je pre našu mikrobiotu ozdravením, pri ktorom vyživujeme práve tie druhy mikróbov, ktoré nám na oplátku pomáhajú napríklad aj chudnúť.

Spracovala Mgr. Lucia Papáková, PhD.

Zdroj:
FINLAY, B. B. – ARRIETTA, M. C.: Let Them Eat Dirt. Greystone Books Ltd. 2016.

Foto Shutterstock