Keď dieťa nevie kresliť | Dieťa.sk - Váš sprievodca svetom tehotenstva a rodičovstva

Keď dieťa nevie kresliť

Keď dieťa nevie kresliť

Ak si problém nevšímame, zrejme sa nám nepodarí dosiahnuť, aby prestal existovať. Niekedy je najťažšie, aby sme si sami pred sebou priznali, že problém skutočne máme a začali hľadať riešenie. A neraz je to o to ťažšie, ak sa to týka nášho dieťaťa. Však každý z nás túži, aby jeho dieťa nemalo žiadne ťažkosti. No ak chceme, aby to tak bolo, tak by sme pred realitou nemali zatvárať oči a v prípade, že si u dieťaťa všimneme odchýlku vo vývine, nebudeme čakať na zázrak, ale začneme konať. Jednou zo situácií, keď rodičia váhajú, čo spraviť, je aj, ak si všímajú, že ich predškoláčik nevie kresliť. O tom, ako postupovať, sme sa zhovárali s českou odborníčkou, špeciálnou pedagogičkou Mgr. Světlanou Drábovou.

Rodičia sa neraz sťažujú, že ich dieťa nevie kresliť, hoci pomaly pôjde do školy. Porovnávajú jeho kresby s kresbami mladšieho súrodenca a nevedia si vysvetliť príčinu zaostávania. Sú pritom presvedčení, že dieťa nemá iné problémy s jemnou motorikou.  Samo dieťa môže pociťovať výsmech za nepodarené kresbičky zo strany spolužiakov v škôlke. Hoci sa veľmi snaží, výsledok sa nepodobá na to, čo chcelo nakresliť. Je možné, aby dieťa, ktoré nemá ťažkosti s jemnou motorikou, malo výrazné problémy s vyjadrením sa v kresbe?

Áno, môže mať, ak má zlý úchop. Ak je jemná motorika v poriadku, ale dieťa drží písacie náčinie v ruke kŕčovito, tak dôsledkom je, že nefunguje spolupráca oko – ruka. Tieto deti majú potom ťažkosti s kreslením. Nevojdú sa do plochy maľovanky, nezvládajú kresliť obrázky jedným ťahom, keď musia posúvať ruku po línii obrázka. Majú totiž stuhnutú ruku, a preto ju nedokážu plynule posúvať po papieri. To je jedna možnosť. Druhá príčina neúspechu sa môže skrývať v tom, že deti pri kreslení nesedia správne – nemajú nohy opreté o zem, ale ich majú omotané okolo stoličky alebo si sedia na nohe, či sedia na kuchynskej stoličke a nohy im hompáľajú vo vzduchu. Vtedy sa tiež nedá ruka dobre posúvať po papieri, pretože sa dieťa o ňu musí opierať. Takže je dôležité mať zafixovaný správny sed a nohy opreté o zem – teda na nižšej stoličke dieťa sedí tak, že má nohy opreté o zem a keď sedí na vyššej stoličke, tak mu pod nohy podložíme napríklad nejakú debničku tak, aby si zafixovalo sed a mohlo posúvať ruku po papieri. Pre správny úchop je dôležité, aby dieťa malo uvoľnené zápästie. U niektorých detí sledujeme oneskorenie grafomotorického prejavu. Takže keď vidíme, že dieťa nemá uvoľnenú ruku alebo odmieta kresliť, tak ho do kreslenia nenútime a najskôr sa s ním hráme rôzne hry. Napríklad zapúšťame farby do vody alebo do mokrého podkladu, a to hubkou alebo prstami. Nepoužívame temperové farby, lebo tie sa nezmiešajú a neprelínajú, ale pracujeme s vodovými farbami. Pri tejto činnosti dieťa ani nevníma, že kreslí a postupne sa u neho vyvolá záujem o kreslenie. Keď si dieťa zapúšťaním farby pripraví farebný podklad, tak naň po uschnutí môže kresliť tušom. Obrázky vychádzajú pekné, aj keď sa dieťaťu nepodarí namaľovať samotný obrázok tušom, ale pod ním má zaujímavý farebný podklad. Vtedy zvyčajne začne kreslenie dieťa baviť.

Treba vyhľadať špeciálneho pedagóga, ak si rodič všíma, že jeho dieťa odmieta kresliť, ak nevie nakresliť slniečko, domček či panáčikov vo veku, keď to jeho spolužiaci v škôlke bez ťažkostí zvládajú?

Áno, ak má dieťa problémy v tejto oblasti, tak okolo piateho roku veku je ideálny čas na to, aby sa ho ujal odborník. Keď sa s dieťaťom začne pracovať v tomto veku, tak kým je ešte v materskej škole, zvládne absolvovať podstatnú časť potrebných percepčných cvičení a po nástupe do školy sa to už len doladí.

Niektorí rodičia majú obavy z toho, že by mali s dieťaťom zájsť za odborníkom. Myslia si, že ťažkosti pominú vekom a možno nechcú, aby sa na dieťa pozeralo ako na problematické.

Niekedy aj nevedia dobre rozlíšiť medzi psychológom, špeciálnym pedagógom a napríklad psychiatrom a z toho potom môže vyplývať aj obava vyhľadať odborníka. Mnoho rodičov sa vyslovene zdráha zájsť s dieťaťom v predškolskom veku za psychiatrom. Pritom napríklad náznaky psychóz sa môžu objaviť už okolo štyroch rokov veku a keď sa včas problém rieši, tak sa ochorenie vôbec nemusí rozvinúť. Neraz stačí, ak sa týmto deťom podajú vitamíny v dostatočnej dávke, upokoja sa a ich stav sa zlepší. Rodičia si však návštevu psychiatra automaticky spájajú s predpisom psychofarmaceutických liekov a tak sa jej neraz vyhýbajú.

Ste špeciálna pedagogička. Aby sme získali lepšiu predstavu o vašej práci, objasnite nám, s akými ťažkosťami prichádzajú za vami rodičia. Čo je úlohou špeciálneho pedagóga?

Špeciálny pedagóg sa zaoberá prípravou dieťaťa na školu, školskou úspešnosťou, zaradením dieťaťa s nejakým oslabením do bežnej triedy a informovaním o podporných opatreniach, ktoré môže dieťaťu zabezpečiť škola. Cieľom práce špeciálneho pedagóga je, aby dieťa dosiahlo v škole úspech, nadobudlo potrebné zručnosti. Poskytuje dieťaťu podporu v oblasti kognitívnych schopností (myslenie, pamäť, reč i pozornosť) a percepčných zručností, teda v oblasti sluchového, zrakového a priestorového vnímania. Pomáha dieťaťu s aplikáciu pravidiel – napríklad v hrách typu skákanie gumy či hranie škôlky o stenu u predškolákov, alebo u školákov je to aplikácia pravidiel použitia vybraných slov, násobilky alebo tvrdých a mäkkých spoluhlások.

Odporúčate rodičom, aby v prípade pochybností sami vyhľadali špeciálneho pedagóga? Sme laici a možno skôr čakáme, kým nás k odborníkovi pošle napríklad pediater alebo učiteľka zo škôlky, ktorá nás upozorní na odchýlku vo vývine dieťaťa.

Rodičia môžu vyhľadať špeciálneho pedagóga na vlastnú žiadosť alebo môžu prísť na základe odporúčania predškolského či školského zariadenia. Vyšetrenie im však môže odporučiť aj napríklad pediater, neurológ, logopéd alebo hoci aj očný či ušno-nosno-krčný lekár, ktorý si všimne, že dieťa má nejaké ťažkosti. Keď pracujem s deťmi, tak som v kontakte aj s týmito odborníkmi. Takýto multidisciplinárny tím je neraz nevyhnutný, pretože potrebujete u dieťaťa vylúčiť, či netrpí nejakým funkčným poškodením v percepčnej oblasti. V tomto tíme má svoje nezastupiteľné miesto aj fyzioterapeut a logopéd. U detí, ktoré majú napríklad oneskorený vývin hrubej motoriky, potrebujeme aj pomoc fyzioterapeuta. Častá je aj spolupráca s neurológom, ktorý sleduje, či dieťa nemá zmeny mozgového tkaniva. Psychiater zasa pomáha, ak dieťa trpí nejakými psychickými ťažkosťami, napríklad nespavosťou, nočným pomočovaním atď. Problémy s nočným pomočovaním môžu byť psychickou reakciou dieťaťa napríklad na neúspech v škole alebo na zmenu v jeho živote, ale treba konzultovať aj s detským urológom, pretože príčinou ťažkostí môže byť aj funkčné  poškodenie močových ciest.

Zhovárala sa

Renáta Krausová

Magazín Dieťa

Viac článkov o predškoláčikoch a školákoch: https://www.dieta.sk/kategoria/clanky/o-detoch/predskolacik-a-skolak/

 

 

ZAUJALI VÁS NAŠE ČLÁNKY?
Podporiť nás môžete predplatením časopisu Dieťa tu alebo kúpou časopisu Dieťa vo voľnom predaji.

 

O autorovi

Podobné články

0 komentárov

Zatiaľ bez komentára!

Môžete byť prvý, kto komentuje tento článok