Dokedy chceš dojčiť?

12. augusta 2016 Články , Dojčenie
Dokedy chceš dojčiť?

„Dokedy budeš ešte dojčiť?“, pýtali sa ma kamarátky, keď mala dcéra osemnásť mesiacov. Do roka väčšinou mamy s dojčením končia a do roka a pol je to už samozrejmosťou.

Dojčenie sa neraz považuje za niečo, čo obmedzuje moju slobodu, pretože musím byť stále s dieťaťom.

Mám priateľku, slobodnú matku, ktorá sa potrebovala na skrátený úväzok vrátiť do práce, keď mal jej syn deväť mesiacov. To jej umožnilo samostatný život a nezávislosť. Mnoho žien je v situácii, keď sa chcú vrátiť do zamestnania, študovať alebo cestovať, kým o dieťa sa stará niekto druhý. Tiež mám známu, ktorá si každú chvíľu vyrazí niekam na dva dni dobiť energiu, kým o dve malé deti sa postará manžel. To, že s dojčením detí skončila po polroku, si pochvaľuje. Celkom to chápem, veď koho by to nelákalo? No myslím, že väčšina z nás v takejto pozícii nie je. Skoro všetky mamy, ktoré poznám, sú so svojimi malými deťmi každý deň. A v tejto situácii si myslím, že dojčenie žene skôr pomôže, akoby ju malo oberať o slobodu.

Keď je dieťa choré

Keď som čakala prvé dieťa, vedela som, že ho chcem dlho dojčiť. Zo všetkých výhod materského mlieka, o ktorých som čítala, ma najviac zaujali slová pediatra, ktorý pracoval v detskej nemocnici. Opisoval ženy, ktoré v tichu izby dojčili svoje vážne choré deti, čo im dodávalo silu a pokoj. A videl aj ženy, ktoré vynervované chodili so svojimi malými deťmi hore-dolu po schodoch a dúfali, že deti sa konečne upokoja a na chvíľu zaspia…

Mám priateľku, ktorej dve malé dcéry sú veľmi často choré. Staršia brala jedny antibiotiká, potom druhé, tretie… Za polroka ich bolo päť a k tomu pobyt v nemocnici. Prebdené noci, stres s teplomerom v ruke, preplnené čakárne u lekára. Ako mi sama hovorila, bola už na pokraji síl, úplne vyčerpaná, starí rodičia na míle ďaleko a manžel príliš pracovne vyťažený, takže aj pri dobrej snahe jej pomôcť veľmi nemohol. Obidvaja mali také zlé obdobie, že sa im takmer rozpadlo manželstvo. Myslím, že v tomto prípade je škoda, že dcéry nedojčila dlhšie. Keď mi opisovala, aké choroby prekonali, bolo to podobné ako u nás doma. Môj syn dostal veľakrát vysoké horúčky, brušné vírusy, silné hnačky, vracanie, dráždivý kašeľ. Dcéra bola väčšinou zdravá, no zase ju neobišli dva úrazy, pri ktorých bolo dojčenie hotovým pokladom.

Liečivé mlieko

Predtým by som neverila, že materské mlieko je až natoľko liečivé. Moje deti nepotrebovali lieky (len výnimočne som im dala liek na zníženie horúčky) a všetky choroby sme zvládli vďaka materskému mlieku. Dojčenie ich navyše upokojilo, aj pri bolestiach pomohlo zaspať, utíšiť sa. Rýchlo vedelo znížiť vysokú teplotu. Malo význam aj pre mňa, pretože je rozdiel, či v noci vstávam k chorému dieťaťu, aby som mu dala svoje mlieko, alebo liek a fľašku čaju. Pri častom vstávaní kvôli dojčeniu netreba nič pripravovať, netreba dieťa motivovať, aby sa dostatočne napilo a nehrozila dehydratácia. Keďže som počas chorôb deti dojčila ešte intenzívnejšie ako obvykle, dosť ma to unavovalo. No zároveň mi dodávalo energiu poznanie, že sa tým dieťa lieči a nič viac nepotrebuje.

Keď mala prednedávnom dcéra zlomenú ruku, dojčenie mi doslova dodávalo silu. Bola som hore takmer celú prvú noc – nie kvôli jej budeniu sa, ale kvôli strachu o ňu. Ošetrujúci lekár ma hneď na úvod zahrnul tou najhrozivejšou a veľmi nepravdepodobnou prognózou, takže sa mi v mysli vynárali myšlienky na následné operácie a trvalé postihnutie. Našťastie, a verím, že aj vďaka materskému mlieku, sa kosť rýchlo zrástla a po úraze nezostala žiadna viditeľná stopa. Dcéra celý priebeh liečby zvládala úžasne. Pri čakaní na vyšetrenie bola vďaka dojčeniu pokojná, takže pri pohľade na röntgenový snímok sme boli prekvapení, že kosť bola naozaj zlomená.

Materské mlieko je veľký dar prírody, ktorý je podľa mňa nenahraditeľný najmä v čase choroby, pretože malé dieťa nie je natoľko zrelé, aby spolupracovalo pri liečbe. Nie je ľahké podať mu lieky (pokiaľ ide o bežné ochorenie, ktoré nie je vážne a lekár vám neodporučí inak, počas intenzívneho dojčenia lieky nepotrebuje), dostatok tekutín (najmä pri hnačkách a vracaní, keď nemôže piť umelé mlieko a čaj mu nechutí), uspať ho pri bolestiach, upokojiť napríklad v nemocnici, ale aj doma. Nie je ľahké byť celú noc hore, núkať mu čaj a sledovať teplotu a na druhý deň sa oň (a ďalšie deti) zase starať. S materským mliekom sa dá všetko zvládnuť ľahšie.

Keď prídu problémy

Nemyslím si, že dojčenie ide samé od seba. Osobne som bola prekvapená z toho, čo všetko to zahŕňa. Keď sa mi narodilo prvé dieťa, zdalo sa mi, že dojčím celú večnosť, hodiny a hodiny. Teraz by som si spokojne zobrala do ruky knihu a tešila sa, že mám na ňu čas. Niekde som čítala, že dojčenie je čas pre matku, aby sa zastavila v domácich prácach a starostlivosti o všetkých naokolo, vyložila si nohy a odpočívala. Neukončujme dojčenie preto, aby sme ešte lepšie a dokonalejšie zvládali domácnosť!

Tiež som prešla mnohými ťažkosťami, deti chceli zo začiatku mlieko aj každých dvadsať minút, pili naraz hodinu alebo aj dlhšie, mala som problémy s upchanými mliekovodmi (zo začiatku pri prvom dieťati), po intenzívnom dojčení v noci som bývala unavená. Ako som však postupne zistila, mnohé moje priateľky zažívali podobné situácie, ale bol to pre ne signál, že dojčenie u nich nie je v poriadku a dieťa treba prikrmovať, čo spôsobilo postupné odstavenie. Najmä ľudia z blízkeho okolia väčšinou nie sú o dojčení informovaní a nemajú porozumenie pre to, čo si vyžaduje. „Veď pred polhodinou pilo, nemôže byť hladné,“ povie vám žena, ktorá kedysi vychovávala štyri deti. Hojdaním sa snaží upokojiť bábätko, ktoré sa chce len napiť mlieka. Myslím si, že takmer všetky problémy spojené s dojčením sa dajú riešiť, pokiaľ sú k dispozícii pravdivé informácie. V dnešnej dobe, našťastie, informácie sú – žena môže zatelefonovať alebo objednať si návštevu laktačnej poradkyne (nie príbuznej, ktorá pred tridsiatimi rokmi dojčila dieťa šesť týždňov, kým, tak ako väčšina matiek jej generácie u nás, nezačala s prikrmovaním kvôli „slabému mlieku“). Ak niekto nemá špecifické zdravotné problémy a nastane s dojčením nejaký problém, je maximálna pravdepodobnosť, že sa dá riešiť. Podľa mnohých výskumov je pre ľudí prirodzené dojčiť dieťa niekoľko rokov. Ak dieťa nedokrmujete umelým mliekom, samé sa odstaví väčšinou až po štvrtom roku života. Je to dôležité vedieť kvôli tomu, že ak sa niekto rozhodne dojčiť dlho, nemusí sa znepokojovať tým, že by to bolo kvôli niečomu škodlivé alebo zbytočné.

Zaujímavé je, že málokto zostane pokojný, keď nedojčené dieťa odmieta v prvých rokoch života umelé alebo obyčajné kravské mlieko. Ak však matka dojčí trojročné dieťa, vznášajú sa už pochybnosti, či to nie je len psychická závislosť z jednej alebo druhej strany, či materské mlieko obsahuje dosť živín. Je ale nelogické, aby dieťa potrebovalo kravské alebo umelé mlieko, ale ľudské by bolo pre neho zbytočné (alebo škodlivé!). Nie je skôr prirodzené, že jedine v materskom mlieku má dieťa všetko to, čo potrebuje? Nerozumiem tomu, ako môžu mať ženy natoľko slabé sebavedomie, že akékoľvek kravské mlieko považujú za hodnotnejšie ako svoje. „Ja ti tak závidím, že stále dojčíš,“ povedala mi kamarátka, ktorá sa ešte pred polrokom čudovala, prečo som už neodstavila dcéru. Jej rovnako starý syn totiž po odstavení odmieta akékoľvek mlieko a ona je nervózna, či má všetko, čo k svojmu vývinu potrebuje.

Vo vlaku aj na chate

Okrem ochorení detí najviac oceňujem dojčenie počas nejakej výnimočnej situácie. Napríklad pri nečakanej udalosti, keď sa niekde zdržím a nemám so sebou dosť vecí pre deti, keď cestujeme, alebo sme na dovolenke. Nie je problém ísť v horúci letný deň na kúpalisko a zostať až do večera (pri dodržaní zásad pobytu na slnku), vybrať sa na celý deň na túru, či cestovať. Nemusím si odoprieť chatu, kde sú len provizórne podmienky. Dôležité je iba to, aby som mala stále pri sebe vodu. Spokojne zostanem dlhšie na ihrisku, keď sa tam staršiemu dieťaťu páči, alebo sa z nejakej akcie vrátim neskoro večer. Na dovolenke v Tatrách sme bez problémov s dojčenou dcérou chodili na celodenné túry.

„Tvoja dcéra popoludní nespí?“ pýtali sa ma kamaráti, keď sme odchádzali na celodenný výlet vlakom. „Dám jej napiť mlieka a potom zaspí v šatke alebo si niekde hodinku oddýchneme,“ povedala som im. „To sa u nás nedá,“ hovorila mi kamarátka. Dcéra potrebuje mať svoj režim, popoludní musí byť doma v postieľke, s fľašou a s jej obľúbenou žirafkou.“ Toto sú situácie, vďaka ktorým mi dojčenie dáva viac slobody ako obmedzení. Netvrdím, že ma časté dojčenie niekedy neobťažuje. No určite menej ako žirafka a fľaška každé popoludnie a večer doma v presnom čase.

Dojčenie staršieho dieťaťa je iné ako dojčenie trojmesačného bábätka. Nie je problém, ak je dieťa počas dňa s niekým druhým – vie, že mlieko má iba od matky a že môže jesť aj iné jedlo. Niekto v dojčení pokračuje dlho, no po prvom roku nedojčí v noci. Prípadne dojčí len trikrát denne. Aj to môže byť riešenie. Ja osobne som nočné dojčenie umelo neukončovala, pretože mi neprekáža natoľko, aby som nasilu odmietala dať mlieko plačúcemu dieťaťu. Sú obdobia, keď sa deti budia veľmi často a je to náročnejšie, ale netrvajú večne. Po prerezaní zúbkov alebo ubezpečovaní sa, že som stále s nimi, sa to opäť ustáli na menej budení. Som schopná po dojčení opäť zaspať, som vyspatá o niečo menej, no nie je to pre mňa veľký problém. (Dojčím poležiačky a spím v tesnej blízkosti dieťaťa, čo mi umožňuje zobúdzať sa jemne a nie z tvrdého spánku, pričom dieťa sa nezobudí úplne a po dojčení okamžite zaspí). Keď som dojčenie staršieho syna po jeho druhom roku začala pomaly znižovať, v noci som dojčila ďalej bez obmedzení. Bola to pre mňa príjemnejšia a nenásilná cesta, pretože cez deň sa ľahko niečím zabavil, no v noci by bolo pre mňa ťažké vysvetľovať mu, že mlieko piť nemôže. Keď som obmedzila denné dojčenie, onedlho sa prestal zobúdzať v noci. Postupne som dojčila trikrát denne a počas posledného mesiaca syn pil len ráno, hneď po prebudení. Nakoniec na mlieko zabudol a s dojčením sme skončili, keď mal takmer tri roky.

Nekonečné obavy

Najviac ma udivuje obava, že dieťa „ešte stále“ zaspáva pri dojčení. Prečo by nemohlo? Pokiaľ stále dojčíte, uspávanie vôbec nie je témou (výnimkou sú nepokojnejšie deti, ktorým dojčenie na uspatie nestačí, no v tomto prípade to nie je otázkou dojčenia alebo odstavenia dieťaťa). Nie je nič príjemnejšie a ľahšie, ako si s dieťaťom ľahnúť a ponúknuť mu na uspanie materské mlieko. Dieťa zaspí rýchlo, v pokoji, šťastné. Skôr ma vždy udivovali odporúčania o večerných rituáloch pred spaním. Áno, uznávam význam rituálov aj režimu. Podľa mňa je pekné pritúliť sa s dieťaťom, porozprávať sa o tom, ako prebehol deň a prečítať si z knižky rozprávku. Keď je natoľko veľké, aby sa toho mohlo zúčastniť. Čítať si večer s ročným unaveným a ospalým dieťaťom u nás doma akosi nikdy nefungovalo. Uspávam pri dojčení, pretože je to jednoduché a prirodzené. Keď už bol syn vo veku, že som chcela, aby ho mohol jednoducho uspať aj manžel, ako prvé som zrušila dojčenie večer pred spaním. Hneď na to sa syn naučil zaspávať po prečítaní rozprávky. Celé navykanie na zmenu trvalo jeden-dva týždne a nebolo nijako dramatické. Dvojročnému dieťaťu sa to už dá jednoduchou formou vysvetliť.

Niektorí rodičia majú problém s tým, že dieťa bude od nich viac závislé. Osobne si myslím, že bude. No závislosť trvá len počas obdobia dojčenia. Práve tesná blízkosť matky s malým dieťaťom počas prvých rokov života dieťaťa, keď ho matka dojčí a spí spolu s ním, naplní dieťaťu potrebu bezpečia a istoty, a tento pocit si so sebou ponesie celý život. Spanie v spoločnej posteli má význam počas dojčenia v noci, pretože je praktické, no po tomto období sa ho dlhodobo dojčené deti väčšinou nedožadujú. Samozrejme, potreby detí sú individuálne, no osobne som presvedčená, že ak má raz túto potrebu dieťa naplnenú, nemusíte sa obávať, že bude chcieť spávať s vami v posteli až do puberty.

Ak vás dojčenie zaťažuje a tešíte sa už len na to, kedy s tým skončíte, určite nie ste jediná. Chápem aj ľudí, ktorí tvrdia, že nežijeme počas druhej svetovej vojny, kedy by dieťa nemalo okrem nášho mlieka čo do úst vložiť. Dlhodobé dojčenie určite nevyhovuje každému a hoci vo svete ho praktikujú celé národy, naša kultúra mu príliš nepraje. Ak sa žena rozhodne dojčiť viac rokov, je na škodu, aby si toto jedinečné obdobie zbytočne znepríjemňovala – obavami, či je to vhodné pre dieťa, či si neničí vlastné zdravie, či má dieťa všetko čo potrebuje, ako ho bude neskôr uspávať a dokedy sa bude dieťa dožadovať spoločného spania. Dojčenie malých detí je prirodzené, zdravé, praktické. Pokiaľ ste to vy, kto sa každý deň stará o vaše malé dieťa, dojčenie vám neukrojí ani veľa z vašej osobnej slobody.

Napriek mnohým predsudkom (a určite ste sa už presvedčili, že ich je naozaj veľa), môžem počas obdobia dojčenia:

  • Chudnúť – keď som sa odvážila ešte v pôrodnici, zistila som, že mám neradostných trinásť kilogramov navyše. Chudnúť sa dá aj počas dojčenia, nemusím predsa tie kilogramy nosiť na sebe niekoľko rokov. Jediný rozdiel je v tom, že sa musí chudnúť pomaly a s rozumom, neobmedzovať sa v zdravých jedlách, čo je aj tak pri chudnutí účinnejšie ako rýchle diéty.
  • Cvičiť – niekomu prekážajú cvičenia, kde sú príliš zaťažované prsníky, napríklad aerobik, ale niekomu ani to nie. U nás je populárna zumba, kam som chodila s kamarátkami, ktoré tiež dojčili. Mimo iného to bol pre nás výborný dôvod, ako sa dostať z domu a odreagovať sa. Nevadí ani plávanie či bicykel. Samozrejme, nehovorím o veľmi vyčerpávajúcom cvičení, maratón by som nepraktikovala (nie žeby v inej situácii áno J).
  • Jesť všetko to, čo v tehotenstve – je zaujímavé, o koľkých potravinách si matky na Slovensku myslia, že počas dojčenia nie sú vhodné. Keď som dojčila svoje prvé dieťa, žila som v Anglicku, kde nám zdravotnícki pracovníci odporúčali jesť všetko to, čo počas tehotenstva, teda zdravú pestrú stravu. Upozornili nás na to, aby sme zbytočne nevylučovali z jedálneho lístka potraviny, ktoré sú zdravé, kým sme si neoverili, či nášmu bábätku skutočne škodia. Sama som od začiatku jedla a doteraz počas dojčenia jem všetky dostupné druhy (aj exotické) ovocia a zeleniny, strukovín a podobne. Nemusím jesť žiadne špeciálne potraviny alebo piť špeciálne nápoje na tvorbu mlieka, nepijem mlieko.
  • Normálne dojčiť v čase, keď som chorá, aj pri vysokej horúčke. Dojčila som aj počas brušnej chrípky, keď som dva dni nebola schopná skoro nič jesť, iba piť, aj počas silnej virózy, kedy som mala dva týždne vkuse vysokú horúčku a menej som jedla. Dojčenie zároveň ochránilo dcéru od nakazenia sa. Jediné, na čo som musela dbať, bol môj dostatočný príjem tekutín.
  • Zveriť počas dňa dieťa inej osobe. Večer neodchádzam na dlho, pretože je pre druhých ľudí ťažké vysvetľovať ospalému dieťaťu, ktoré sa zobudí v noci, že nemôže mať mlieko (v takejto situácii by dieťaťu výnimočne mohli ponúknuť umelé mlieko, ale plne dojčené deti ho často odmietajú). Toto je naozaj obmedzenie. No keď sa poobzerám okolo seba, nemám pocit, že by rodičia malých detí viedli nejaký bohémsky život. Úplne inak sa mi ponocuje s vedomím, že na druhý deň vstanem až okolo obeda v porovnaní s predstavou, že o šiestej ráno už budú po mne skákať rozbláznené deti.

Zuzana Csontosová
Dieťa

Foto Shutterstock

 

Related articles

0 Comments

No Comments Yet!

You can be first to comment this post!