Čo je pre vás bio?

Otcovi rodičia boli roľníci. Z detstva si pamätám, ako sa dedko staral o kravky, vždy mali prednosť pred ostatnými členmi rodiny. A pamätám si i to, ako babka v maselnici mútila maslo. Čerstvé maslo natreté na domáci chlieb, ešte dnes cítim tú vôňu. Tie nádherne vypečené pecne chleba, veľké ako mlynské kolesá.

Na povale sa sušili makovičky a ja som milovala chvíle, keď som spolu s tetami mohla vytriasať z nich makové zrnká. Nehovoriac o jedení babkinej makovej štrúdle. Takú v obchode nezoženieš. U nich bolo všetko také naozaj a pritom veľmi jednoduché. Všetko, čo potrebovali, si dokázali dopestovať. Nefalšované, čisté, zdravé, bez chémie. Dnes by sme povedali – BIO. V plátenných vrecúškach na policiach v komore odpočívala fazuľa rôznych veľkostí a farieb, šošovička, hrach, cícer, mak i orechy – vlašské aj lieskovce, sušené slivky, jabĺčka a hrušky, v súdkoch kvasená kapusta… V pivnici trónilo ovocie, koreňová zelenina, kapusta, kel, zemiaky…

No a rodičia mojej mamulky sa učili pestovať zeleninu i starať sa o zvieratá na farme vo Francúzsku, kam odišli z biednych slovenských pomerov ich rodičia spolu s deťmi. Všetko, čo ich naučil farmár v cudzine, babička potom celý život používala doma na Slovensku vo svojej záhrade a dedko v opatere o ovocné stromy, ktoré boli jeho láskou. Už nikdy v živote som nejedla také fantastické marhule ananásky, aké dopestoval môj dedko. Už nikdy mi hrášok nechutil tak ako na lavičke u babičky pod velikánskym orechom, keď som si ho čerstvo pozbieraný lúskala priamo zo starého prúteného košíka a sledovala som pritom jašteričky, ktoré sa obháňali po hriadkach medzi hlávkami šalátu.

Bio sú pre mňa polia tatinových rodičov, kde som v detstve počas žatvy pomáhala viazať snopy, a bohatá záhrada mamulkiných rodičov. Nádherná záhrada padla, aby na nej vyrástla fabrika. Tá znivočila krajinu môjho detstva. Museli sa vysťahovať ľudia i jašteričky, zahynuli stromy, ktoré nás každý rok obdarúvali takým fantastickým ovocím… Doteraz mi je to ľúto. Všetko to živé nahradila fabrika na sklené vlákna.

Bio pre mňa znamená návrat ku koreňom, ochranu toho vzácneho, čo nám azda ešte zostalo po dedoch a babičkách. Návrat k zdravému rozumu, k vôni čerstvého doma upečeného chleba. K jednoduchosti len zopár zdravých potravín, ktoré nemusia prejsť zložitým procesom výroby, aby nás nasýtili. Ľudia, ktorých srdcia sú naplnené láskou – k ľuďom, zvieratám i klasom na poli. Úcta k životu a jeho ochrana. Také je to jednoduché.

To je pre mňa bio. A pre vás?

Renáta Krausová

z archívu časopisu Dieťa
Foto shutterstock.com

ZAUJALI VÁS NAŠE ČLÁNKY?
Podporiť nás môžete predplatením časopisu Dieťa tu alebo kúpou časopisu Dieťa vo voľnom predaji.