♪ Keď Alžbetka vraví "nie", ale myslí "áno" | Dieťa.sk - Váš sprievodca svetom tehotenstva a rodičovstva

♪ Keď Alžbetka vraví „nie“, ale myslí „áno“

♪ Keď Alžbetka vraví „nie“, ale myslí „áno“

Milá maminka, dnes ráno som vstala akási namosúrená. Neviem, čo sa presne stalo. Buď to boli zlé sny, alebo ťažké sny, alebo som sa cítila mizerne a stačilo, že si mi povedala: „Rýchlo vstávaj, dnes ráno si čítať nemôžeme,“ alebo to bolo málo objatia… Ktovie? Ani usmiať som sa nevládala, len som si ľahla späť a začala som sa hnevať… Kričala som ti: „Nechaj ma!“ No v skutočnosti som ťa potrebovala viac než inokedy.

To sa nám deťom stáva, vieš? A mne sa to stáva často. Cítim sa zle, mizerne, smutno a neviem, kvôli čomu. Spôsobilo to toto, hento, tamto? Je to kvôli zlému spánku, pokazenému hradu, kvôli nemilému slovu, nesplnenému želaniu, pokrivenej nálade? Aj ty také nálady mávaš, maminka, keď neviem, čo sa deje a som z toho vystrašená. Tak aj teraz som vystrašená, lebo sa to zrazu deje mne!

A neviem, či za to všetko môže nálada, počasie, túžba, slovo, hrad či kresbička, mačka či pesnička. Ale nič mi nepomáha. Tak som z toho neistá, vystrašená a ešte aj ty vyzeráš, že mi nerozumieš. Tak najprv plačem, lebo toho viac neznesiem a potom sa ešte aj hnevám. A najviac sa hnevám na teba, pretože neviem, kam hnev namieriť! Kričím na teba, aby si išla preč, aby si ma nechala, nehladkala, neobjala, neusmiala sa na mňa, aby si nebola v mojej blízkosti, aby som ťa nevidela, necítila – to znamenajú slová. V skutočnosti sú to len slová, do ktorých balím hnev a vypúšťam ho von z tela, kde vytvára napätie a stres.

Tie slová smerujem k tebe, milá maminka, ale to preto, že ich neviem inam smerovať. Naučili ste ma to vy, smerovať slová k niekomu alebo niečomu, aby som sa zbavila hnevu a stresu. Ale hoci ťa odháňam, chcem, potrebujem, aby si spravila presný opak. Aby si stála pri mne, sedela pri mne, dívala sa na mňa, cítila so mnou, bola so mnou duchom a srdcom. Potrebujem tvoju lásku viac než kedykoľvek predtým. A ak vydržíš a ja ťa prosím, vydrž, maminka, tie škaredé slová, ak vydržíš, môžeš ma objať, môžeš ma potom pohladkať, vybozkávať, pretože si moja hrdinka a nebojíš sa drakov, ktorými slová sú. Porazíš draka trpezlivosťou a vyobjímaš, zachrániš svoju princeznú – mňa. Vtedy vyjde slnko a ja ťa budem ľúbiť donekonečna. Ďakujem ti, maminka.

Alžbetka
Foto Tomáš Farkaš

seriál Alžbetka a jej svet – Z opačného brehu 101)
____________________________________________________

Volám sa Alžbetka. Mám päť rokov. A nie, nechodím do škôlky. Som neuveriteľne energická, výbušná, netrpezlivá a temperamentná. Neviem síce, čo to všetko znamená, ale presne taká je moja maminka. Ja som len jej zrkadlo. Občas je to s ňou ťažké. Niekedy na mňa kričí, niekedy je smutná, inokedy si poplače. Lebo vyvádzam. Ja si myslím, že si v týchto momentoch len nerozumieme. A keďže maminku ľúbim najviac na svete, rozhodla som sa venovať jej problémom. A pomôcť jej orientovať sa v nich tak, že jej ukážem, ako sa na to všetko dívam ja. Môj pohľad na vec. Rozoberieme si teda všetko pekne po poriadku. A mamka bude zrazu vidieť svet ako ja – jednoducho a pekne.

Alžbetka sa s nami každý týždeň delí o jej pohľad na svet. Prečítajte si aj predchádzajúcu časť seriálu malej Alžbetky:
Alžbetka a jej svet –  Z opačného brehu 100)
Čítajte aj seriál Črepiny z môjho zrkadla, ktorý nájdete tiež oblasti Stĺpček.

O autorovi

Podobné články

0 komentárov

Zatiaľ bez komentára!

Môžete byť prvý, kto komentuje tento článok