Čas siatia

Jednej žene sa zdalo, že na trhovisku vošla do celkom nového stánku a na jej prekvapenie stál za pultom Boh. „Čo predávate?“ spýtala sa ho žena. „Všetko, po čom túži tvoje srdce,“ odpovedal Boh.

Žena najskôr nevedela, či má veriť vlastným ušiam, ale potom sa rozhodla. „Chcela by som pokojnú myseľ, lásku, šťastie, múdrosť a oslobodenie od strachu,“ osmelila sa. Potom sa ale zarazila a rýchlo dodala: „Nielen pre mňa. Pre všetkých ľudí na zemi.“ Boh sa pousmial a povedal: „Myslím, že si mi dosť dobre nerozumela. My nepredávame plody. Len semená.“

Tento text od neznámeho autora pritiahol moju pozornosť, keď som premýšľala nad úvodníkom do Dieťaťa. Je tu jar – čas siatia semien, aby sme v lete a na jeseň mohli pozberať úrodu. Či zdravú alebo len naoko peknú, to záleží od našej pozornosti pri výbere semienok, ktoré chceme zasiať a od našej starostlivosti o rastlinky, ktoré z nich vzídu. A to v doslovnom i prenesenom zmysle slova. Iste sa už mnohí z vás, ktorí máte záhradky, tešíte na tie chvíle, keď budete opäť siať semienka do dobre pripravenej pôdy a potom netrpezlivo vyčkávať na prvé lístky, ktoré sa čoskoro prederú na jej povrch za slniečkom. Dnes však nechcem zamerať vašu pozornosť na tie semienka, z ktorých onedlho bude bohatá úroda na vašom stole. Chcela by som sa spolu s vami zamyslieť nad semienkami, ktoré zasievame do našich detí na „jar“ ich života, keď rozhodujeme o tom, aké plody prinesie naša snaha v „lete a jeseni“ života našich detí. Často si ani neuvedomujeme, čo vlastne sejeme do ich duší. Nepremýšľame nad tým, aké plody to prinesie. Do detských dušičiek zasievajú semienka nielen rodičia. Svojím dielom prispievajú aj starí rodičia, širšia rodina, učitelia v materských i základných školách… my všetci sme záhradníkmi, ktorí dostali do opatery prenádherné záhrady – duše našich detí. Väčšinou si  ani neuvedomujeme, ako veľmi záleží na tom, ako myslíme, konáme, hovoríme pri deťoch a s deťmi. Zvykneme konať automaticky tak, ako sme sa naučili vo vlastnej rodine, ako nás učili v škole a odovzdávame to ďalej našim deťom. A v deťoch klíči všetko, čo do nich sejeme. A raz to prinesie plody. Nám všetkým. Sú však medzi nami i ľudia, ktorí si veľmi dobre uvedomujú dôležitosť toho, akí sme „záhradníci“. A vedome konajú tak, aby siali do dušičiek našich detí tie najkvalitnejšie semienka ľudskosti, empatie a lásky ku všetkému na tejto Zemi. Uvedomila som si to, keď som na webovej stránke doktora Volgeltanza pozerala krátky dokumentárny film, ktorý pripravila Česká televízia. Film s výpoveďami tohto lekára a troch ľudí, ktorí si vyliečili veľmi vážne zdravotné ťažkosti pomocou etikoterapie. Jednou z nich bola aj učiteľka z materskej školy a v dokumente boli zábery jej práce s deťmi. Hoci dokument mal úplne iné posolstvo, veľmi ma oslovilo, ako táto žena pracovala s deťmi – ako im odhaľovala tajomstvo života, učila ich vďačnosti, kultivovala v nich to najkrajšie, čo si len človek môže predstaviť, že by chcel, aby sa rozvíjalo v jeho dieťati. To, že postupuje správne, bolo krásne vidieť v spontánnych reakciách detí. Ako dokázala zaujať ich pozornosť a otvoriť v nich chuť bádať a spoznávať. Tíško povedala: „Dnes k nám zavítala rozprávka od Boženy Nemcovej O živej vode.“ Jedno chlapča zhíklo: „O živej vode…?“ A ona len veľavýznamne prikývla, čím umocnila chvíľu a semienko lepšie vtlačila do dobre pripravenej „pôdy“. Obdivovala som túto ženu, ako krásne rituálne s deťmi básničkou ďakovala pred spoločným jedlom zemi i slniečku za dary, ktoré sa im dostali na stôl. A deti jej pomáhali slovami i gestami. Prenádherný akt, v ktorom deťom odovzdávala uvedomenie, že naša potrava nie je samozrejmosťou a nerastie na pultoch obchodov. Na tieto chvíle deti iste nikdy nezabudnú. Tieto okamihy ich formujú pre budúcnosť.

Záleží na každom jednom z nás. Tvoríme ľudské spoločenstvo, ktoré má tu moc spoločne formovať naše mláďatá. A na nás všetkých záleží, čo teraz do detí zasejeme, lebo to budeme žať na jeseň nášho života. Buďme preto múdrymi záhradníkmi, priatelia.

Renáta Krausová
Dieťa

Foto Shutterstock