Rozvod rodičov ich bolí

Keď sa rodičia rozvádzajú, zvyknú hovoriť svojim deťom, že ich sa to netýka, že je to záležitosť dospelých a pre ne sa nič podstatné nezmení.

Skutočnosť je však taká, že rozvod ovplyvňuje deti viac, ako sme ochotní si priznať. Trápi aj mnohých tínedžerov, ktorí sa museli vyrovnať s rozvodom svojich rodičov. Žiaľ, v dnešnej dobe je ich čoraz viac.  

Keď sme sa rozprávali s tínedžermi na tému rozvod, mnohí priznali, že s tým majú už vlastné skúsenosti, ďalší práve stáli pred blížiacim sa rozchodom svojich rodičov. Pýtali sme sa ich, čo by im pomohlo v tejto situácii, ako by dospelí mohli zmierniť následky rodičovského rozchodu aj to, čo deti v tomto čase najviac bolí.

„Rozchod rodičov som takmer zažil, v tej situácii provokoval viac otec mamu. Neviem, čo som mal robiť, povedať, tak som bol radšej ticho a snažil sa zostať v tom, že si to vyhovoria a bude to v pohode,“ opisuje svoje pocity 15-ročný Matej.

Rozvod je náročná situácia, niektorí sa s ňou vyrovnajú ľahšie, iní ťažšie. Rodičia by však vždy mali mať na pamäti, že partnerstvo sa rozvodom končí, rodičovstvo však nie. „Pri rozvode by dospelí mali myslieť predovšetkým na deti, lebo často práve na ne zabúdajú,“ upozorňuje 15-ročná Lucia. Tínedžeri zdôrazňujú, že deti musia vedieť a cítiť, že majú naďalej mamu a otca, ktorí ich milujú, starajú sa o ne a neopustia ich.

Vysvetľovať, netajiť!

Jednou z prvých otázok, ktoré sa vynoria, keď sa dospelí rozhodnú pre rozvod, je, kedy a ako to povedať deťom. V každom prípade to bude pre ne veľmi ťaživé, ale zmierniť to do istej miery môže práve správne naformulovanie a načasovanie. Je absolútne nevhodné a kruté urobiť to tak ako manžel mojej kamarátky, ktorý si balil kufor a odchádzal k inej žene za plaču a prosíkania svojich dvoch detí.

Je dôležité, aby to rodičia pokojne a citlivo deťom oznámili a vysvetlili. Dieťa by sa to nemalo dozvedieť od niekoho iného. Povedať mu o rozvode príliš neskoro tiež nie je dobré, nakoľko deti rýchlo vycítia, že sa doma niečo deje, a mohli by si to všelijako vysvetľovať a klásť si nezhody, alebo dusno doma, za svoju vinu. „Dospelí by nemali deťom klamať, zatajovať, že sa rozvádzajú. Mali by na rovinu vysvetliť, čo sa deje, a najmä nehádať sa pred deťmi,“ podotýka 17-ročná Eva. Šestnásťročný Maroš k tomu dodáva: „Rodičia by nemali svoje problémy a hádky riešiť pred deťmi a mali by im venovať dostatok pozornosti.“

Tínedžeri sa zhodli v tom, že pri rozhovore majú byť prítomní obaja rodičia a takisto sa doň aj zapájať. Odborníci odporúčajú, aby sa rodičia na postupe vopred dohodli a dieťa podporili v tom, že sa môže kedykoľvek opýtať na to, čo mu nie je jasné. Treba byť úprimný a nebáť sa deťom povedať ani „neviem“. Je to lepšie ako mlčanie, to by mohlo umocniť pocity neistoty. Je dôležité s dieťaťom hovoriť, nebáť sa dať mu najavo aj naše pocity, ale v rozumnej miere. Upevní to dôveru medzi rodičmi a deťmi a utvrdí ich to v tom, že s nimi rátajú.

Nie je správne robiť si z dieťaťa dôverníka, hádzať naň naše trápenie, starosti a podobne. „Rodičia by nemali plakať pred deťmi a vytvárať na ne  psychický tlak,“ potvrdzuje 16-ročný Tomáš. Jeho spolužiak Peter dodal, že rodičia „nemajú do hádok a svojich problémov zaťahovať deti“. Ak dieťaťu povieme, že je nám ľúto, čo sa stalo, že aj my sa s tým ťažko vyrovnávame, nie je na tom nič zlé. Dieťa bude vedieť, že v tom nie je samo a navyše, že mu dôverujeme a považujeme ho za rozumného partnera na komunikáciu. Je dobré vedieť si priznať chyby a ospravedlniť sa, napríklad keď rodič nevhodne zareaguje, alebo sa dieťa náhodou stane účastníkom ostrej výmeny názorov medzi rodičmi.

Aby sme už mali pokoj

Neraz sú práve deti dôvodom, prečo dospelí rozvod odďaľujú. Nie vždy je to však najrozumnejšie riešenie: „Moji rodičia sa plánujú rozviesť už vyše roka, ale kvôli mne a sestre to nedokážu. Ja osobne by som chcela, aby sa rozviedli, aby sme už mali pokoj. Bolo by mi určite smutno, ale viem, že by to bolo stokrát lepšie, ako prežívať niečo zlé. Vinou stresov mám problémy so srdcom a začalo sa to pri hádkach rodičov. Ľudia by sa pred svadbou mali zamyslieť, či sú schopní správať sa v manželstve normálne,“ zdôveruje sa so svojou neľahkou situáciou 16-ročná Monika.

Reakcie a správanie dieťaťa musia dospelí vždy pozorne sledovať. V jeho hlave víria rôzne myšlienky, má zmätok, cíti sa neisto a ohrozene. Môže sa objaviť úzkosť, strach, pocit osamotenosti, zrady. Dieťa sa hnevá, plače, vyčíta, obviňuje, vzdoruje, odvráva. Je citovo rozkolísané, chvíľu sa smeje, vzápätí plače, obviňuje seba alebo, naopak, všetkých navôkol. Rýchlo mení svoje názory, býva nerozhodné. Niektoré deti sa uzavrú do seba a nekomunikujú. Volanie o pomoc máva rôzne prejavy. Nejedno dieťa útočí na svojich blízkych, je agresívne, ubližuje okoliu aj sebe. Nahromadené negatívne emócie si niektoré ventilujú aj na domácich zvieratách, napríklad psovi. Je dôležité si o správaní dieťaťa pohovoriť v pokojnej atmosfére, neobviňovať ho, len mu vysvetliť, že svojím správaním ľuďom ubližuje. Môže sa objaviť aj šikana, vulgárne vyjadrovanie, u väčších detí úteky k partii, svojej láske, alkohol, cigarety, drogy. Niektorým sa zhoršia vzťahy s kamarátmi, dieťa môže byť na nich nevrlé, vyhýbať sa im, hanbiť sa pred nimi. Veľmi mu však môže prospieť, ak si nájde medzi kamarátmi spriaznenú dušu, ktorá má podobné skúsenosti. Veľkou oporou je aj súrodenec a starí rodičia.

Niektoré deti sú v ťažkých chvíľach nesústredené, zhorší sa im aj správanie a študijný prospech. Preto je vhodné o domácej situácii informovať i učiteľa, aby reakciám dieťaťa rozumel. Dieťa treba podporiť, že študijný prospech nie je odrazom jeho neschopnosti, ale menšej sústredenosti. Nie vždy sa stáva, že dieťa v ťažkých chvíľach neposlúcha, objavuje sa aj opačný extrém a to, že sa odrazu vzorne správa, plní si svoje povinnosti, doma pomáha. Býva to odrazom toho, že si vzniknutú situáciu kladie za vinu a tým, že je vzorným dieťaťom, sa ju snaží zvrátiť. Treba mu preto opätovne prízvukovať, že za vzniknutý stav nenesie žiadnu zodpovednosť, a zároveň ho pochváliť, že sa nám v náročnej situácii usiluje pomôcť a uľahčiť to. Napätie sa môže odraziť aj v podobe bolestí hlavy, brucha alebo odmietaním jedla. V náročných situáciách je potrebný relax, výborný je šport, počúvanie hudby, stretávanie sa s kamarátmi. Niektorí rodičia, žiaľ, nielenže situáciu deťom neuľahčia, ale práve naopak, ešte im aj „naložia“: „Rodičia by nemali vláčiť dieťa ku psychológovi, ale sa nehádať a nesprávať sa ako debili,“ takto zhodnotila svoje smutné skúsenosti 17-ročná Veronika.

Mama hovorí, že tatko je  neschopný

Rodičia by sa napriek nezhodám mali správať predovšetkým ako dospelí ľudia, najmä kvôli deťom. Je veľmi nevhodné partnera pred nimi kritizovať. Dieťa sa potom cíti zmätené a spochybňuje aj vzťah medzi rodičmi a ním. „Rodičia by nemali deti používať ako zbraň,“ zdôrazňuje 18-ročná Miška.

Nie je správne ani pasovať dieťa do úlohy sudcu a chcieť od neho, nech sa postaví na tú či onú stranu. „Rodičia by mali spolu dobre vychádzať, nemali by na seba nadávať,“ dodáva 15-ročný Peter. Šestnásťročná Zuzka nám prezradila, ako stále musela v čase rozvodu rodičov počúvať hádky o majetok. No a Miriam ťaží zase to, že „moja mama predo mnou a sestrou hovorí o tatkovi, aký je neschopný“.

Otca som nevidel, neviem ako dlho

Nech už sa stalo čokoľvek, bolo by dobré zachovať čo najlepší vzťah medzi dieťaťom a oboma rodičmi. „Po rozvode by mali zostať obidvaja rodičia dostupní pre deti,“ hovorí 15-ročný Patrik. „Matka by nemala deťom zakazovať stretávať sa s otcom,“ upozorňuje 16-ročný Erik.

Po rozvode treba riešiť aj ďalšiu zásadnú vec a to, u koho bude dieťa bývať. Myslieť treba najmä na potreby dieťaťa. Realita je taká, že najčastejšie sa dieťa dostáva do starostlivosti matky. Výhodou takéhoto modelu je stabilný domov, jednotná výchova, komplexné vnímanie jednej rodičovskej roly. To platí aj v prípade, ak je dieťa zverené do opatery otcovi. Nevýhoda spočíva však v tom, že vzťah dieťaťa s druhým rodičom už nemôže byť taký intenzívny. Napríklad, ak žije dieťa len u matky, nemá pri sebe mužský vzor a ani nevidí fungovať otca v bežných, každodenných situáciách. Je vhodné, aby spolu neprežívali len víkendové aktivity, ale aj všedné udalosti – písanie domácich úloh, kúpu topánok a podobne. Blízkosť oboch rodičov je pre dieťa dôležitá okrem iného aj vzhľadom na neskoršiu voľbu partnera. Smutný je extrém, keď kontakt s jedným z rodičov absentuje úplne. „Ja som otca nevidel, neviem ako dlho,“ prezrádza 18-ročný Miro. Zároveň však dodáva: „S mamou mám super vzťah, je pre mňa ako kamarátka.“ Každý z rodičov môže v mnohom nahrádzať aj toho druhého, čo je veľmi dobré, ale keď leží celá starostlivosť vrátane financií len na ňom, je unavený a prirodzene nie je v jeho silách dať dieťaťu toľko, ako keby mal možnosť s povinnosťami sa podeliť. V prípade starších detí je výhodou, že do istých prác ich rodič už môže zapojiť.

Ak dieťa stratí kontakt s jedným rodičom úplne, je dobré, aby sa rozvíjali jeho vzťahy aspoň s inými príbuznými. Vlastný otec je vlastný otec, ale mužskú rolu môže veľmi dobre kompenzovať aj mamin partner, strýkovia, starí otcovia. To isté platí aj pri absencii matky. Rodičia by si nemali robiť schválnosti ani podrazy a zneužívať na to deti. Ak sa o ne starajú obaja, pri ich odovzdávaní sa musia správať zodpovedne, dodržať termíny, nerušiť dohodnuté stretnutia a podobne. Dieťa by malo vopred vedieť, kedy s ktorým rodičom bude, aby nemalo pocit neistoty. Ak náhodou vznikne nejaký konflikt, rodič by si to mal s dieťaťom vydiskutovať v tej chvíli a nenechať to otvorené a odovzdať ho druhému rodičovi rozladené s nezodpovedanými otázkami.

Ja som chcela ostať s otcom

Rodičia by mali byť vo výchove jednotní, aby dieťa nemiatli a nenechávali mu priestor pre vyjednávanie a manipulovanie. Mal by sa dodržiavať rovnaký čas spánku, vychádzok, povinností, výsad. Dôležité je robiť s dieťaťom aktivity, ktoré má rado a na ktoré je zvyknuté, chodiť s ním na známe miesta, aby malo pocit istoty. Viacerí tínedžeri sa zhodli v tom, že by o tom, komu má byť dieťa pridelené, mali rozhodovať predovšetkým oni. „Treba nechať deti bývať s rodičom, s ktorým chce,“ myslí si 18-ročná Miška.  „Záleží, na ktorého rodiča je dieťa viac naviazané, respektíve s ktorým má lepší vzťah. Najlepšie však je, keď sa obaja starajú,“ hovorí 16-ročná Veronika. „Keď sa naši rozvádzali, ja som chcela ostať s otcom. Ale brala by som aj týždeň tam a týždeň tam,“ prezradila nám 15-ročná Simona. „Týždeň u mamy a týždeň u otca je najlepší, ale, bohužiaľ, to nie je vždy možné, napríklad, ak je otec alkoholik alebo mama narkomanka, dodáva k tomu 17-ročná Zuzka. Šestnásťročná Alexandra zase upozorňuje, že „dieťa by malo zostať u toho, kto sa mu bude venovať, a nie u toho, kto ho bude brať ako prívesok alebo bábiku a nevenuje sa mu dostatočne“.

Áno, jedným z riešení je striedavá starostlivosť, na ktorú sa však názory tínedžerov líšia: „Po rozvode by rodič, ktorému nebudú deti zverené do starostlivosti, určite nemal prerušiť styky s deťmi, hoci nie som za striedavú starostlivosť, napríklad dva týždne u mamy a dva u otca,“ hovorí 16-ročná Lucia. „Mám malého brata, keďže mamina je druhýkrát vydatá. Ak by sa náhodou rozviedla, tak si myslím, že bratovi by bolo lepšie, keby bol na striedačku u mamy aj u otca, lebo s obidvoma má super vzťah,“ oponuje 17-ročná Miška.

Tatko si našiel frajerku

Deti majú obavy, ako sa po rozvode zmení ich život. Tie väčšie tušia, že si rodičia časom nájdu nových partnerov. Hoci vedia, že je to prirodzené, mnohé to rodičom aj úprimne doprajú, avšak vidieť po boku mamy alebo otca zrazu niekoho iného, je náročné. Aj napriek tomu, že ten niekto môže byť fajn.

O svojom novom partnerovi by mal rodič dieťa informovať, kým sa o tom nedozvie od niekoho iného. Mal by byť pritom s dieťaťom sám. To isté sa týka aj narodenia nevlastného súrodenca. Odhodlanie oznámiť dieťaťu nové skutočnosti, mal by rodič oznámiť aj druhému rodičovi, aby rozumel prípadným reakciám dieťaťa na novú udalosť. Rodič môže vo vhodnej chvíli navrhnúť aj zoznámenie s novým partnerom. Na stretnutie je najvhodnejšia neutrálna pôda, najlepšie nejaké miesto, kde sa cíti dieťa príjemne, napríklad na prechádzke, v cukrárni a podobne.

Nový partner, ktorý to tiež nemá ľahké, môže vzťah rodiča a dieťaťa značne skomplikovať: „Naši sa stále hádajú ohľadne výživného, lebo tatko nemá veľa peňazí. Keď má, tak radšej zoberie frajerku na dovolenku. Mám ho rada, ale toto na ňom neznášam,“ vraví z vlastnej skúsenosti 15-ročná Linda. Rovnako stará Petra si tiež sťažuje: „Môj tatko si našiel frajerku, ktorá by mohla byť jeho dcéra. Je namyslená a namýšľa si kadečo o sebe. Stále ma diriguje a pred tatkom ponižuje.“

Na záver vám prajeme, aby sa vám takéto smutné životné situácie vyhýbali, a ak predsa len nastanú, aby ste ich aj so svojimi deťmi zvládli čo  najlepšie.

Mgr. Katarína Platznerová, PhD.
Dieťa

Foto Shutterstock