|
|
|
|
anionové vložkyčítam príspevok a napadla ma jedná vec. Všade sa propagujú anionové vložky, vraj zabránia výtokom a sú liečivé. má s nimi niekto skúsennosť a akú. Zaujímal by ma aj názor odborníka ak je to možné. Ďakujem jaja
| Milá Jaja, na vašu otázku a na ďalšie, ktoré sme dostali do redakcie listom odpovedá doc. MUDr. Michal Kliment, CSc. (jeho odpoveď je uverejnená aj v Dieťati č. 7/2010 v rubrike Gynekológ radí): Pripájame všetky tri otázky (prvé dve sú z listov, ktoré prišli do redakcie a tretia otázka je Vaša, ktorú ste nám položili prostredníctvom tejto diskusie) a potom nasleduje spoločná odpoveď.
1. Menštruačný kalíšok
Nedávno som v Dieťati objavila reklamu na menštruačný kalíšok. Mohli by ste mi, prosím, bližšie vysvetliť, o čo ide? A či je táto „pomôcka“ vôbec vhodná v porovnaní s bežnými vložkami a tampónmi. Hrozí pri jeho používaní nejaké zdravotné riziko?
2. Látkové vložky
Čítala som o látkových vložkách, ktoré sa perú a opakovane používajú. Aký je váš názor ako odborníka na ich používanie?
3. Aniónové vložky
Veľa čítam na internete, a tak som objavila pre mňa nové aniónové vložky, ktoré sa všade propagujú, vraj zabránia výtokom a sú liečivé. Zaujímal by ma aj názor odborníka, ak je to možné.
Všetky tri otázky sa týkajú jedného a toho istého: intímnej hygieny počas menštruačného krvácania. Ženy sa rozhodujú v oblasti používania kozmetiky a intímnej hygieny podľa svojho spôsobu života a vlastných preferencií. Medicína sa zaoberá touto oblasťou len okrajovo a intímnej hygiene venuje väčšiu pozornosť až vtedy, ak u niektorých tradičných spôsobov alebo používaných pomôcok odhalí možné ohrozenie zdravia. Z literárnych údajov je zrejmé, že na potrebu zmeniť návyky, ktoré počas „svojich dní“ ženy tisícky rokov používali, upozornil v 19. storočí lekár, nemecký pôrodník Franz Crede. Dovtedy sa totiž používali rôzne kúsky látky, ktoré si ženy vkladali do pošvy, aby zastavili vytekajúcu menštruačnú krv s hlienom a zvyškami sliznice, alebo nenosili nič a pootvorené pohlavné orgány umožňovali prienik infekcie. Tento spôsob intímnej hygieny označil za hazard so zdravím. Súčasné medicínske poznatky mu dali za pravdu. Odporučil inú hygienickú pomôcku podobnú už dnešným menštruačným vložkám, ktoré však na rozdiel od predchádzajúceho obdobia odporúčal používať na povrchu tela, nie v pošve. Ešte začiatkom 20. storočia sa používali podobne rozmerné menštruačné vložky, ktoré sa rôznym spôsobom fixovali k tradičnému miestu použitia, a dokonca sa aj rozličnými popruhmi fixovali cez plecia. Zrejme plnili svoj účel, ale neumožnili prežiť toto cyklicky sa opakujúce obdobie bez obmedzenia a nepohody. Až do 30. rokov 20. storočia sa používali obvykle iba textilné vložky, ktoré doplnili neskôr aj komerčne vyrábané tampóny. Najväčším problémom bola teda nepohoda a nedostatočná kontrola krvácania, nakoľko menštruačná krv obtekala používané pomôcky, čo súviselo aj s obmedzenou resorpčnou schopnosťou textilu. Až od 60. rokov 20. storočia sa začali používať vložky na jedno použitie. Skutočne moderné vysokoabsorpčné vložky sa začali vyrábať ešte neskôr a plnili ich špeciálne drveným papierom spolu s rôznymi absorpčnými gélmi. Z estetických a kozmetických dôvodov sa využívali chlórové bielidlá a pridávali sa parfumy. Používať sa začali aj hyperabsorpčné tampóny, ktoré sa zavádzali priamo do pošvy. Väčšina žien získala tak lepšiu kvalitu života počas menštruačného obdobia, ale niektoré reagovali na parfumované vložky výrazným dyskomfortom, čo spôsobilo obvykle podráždenie alebo alergická reakcia v intímnej oblasti. Niektoré ženy pri používaní vaginálnych hyperabsorpčných tampónov dokonca reagovali reakciou, ktorá až neskôr dostala názov syndróm toxického šoku, spojenou s vážnym ohrozením zdravia, a v ojedinelých prípadoch na túto komplikáciu aj umierali. Výskum neskôr odhalil, že tento typ reakcie je veľmi zriedkavý a viaže sa na špecifickú poruchu imunity postihnutých žien. Ide o nedostatočnú produkciu protilátok proti stafylokokovému toxínu, ktorý zodpovedá za rozvoj šoku. U bielych žien v USA a Európe sa táto porucha vyskytuje extrémne zriedkavo. Nové tampóny, ktoré už nemajú také výrazné hyperabsorpčné schopnosti, s takouto komplikáciou sa už nespájajú. Ženy sa preto ich priaznivého efektu nemusia vzdať. Pre ich používanie však platia odporúčania, a to napríklad výhoda krátkodobejšieho využívania najmä za okolností, keď to uľahčí spoločenský život alebo šport, ako aj striedanie tampónov s bežnými vložkami.
Aj keď je výskyt nepriaznivých reakcií na bežne používané prostriedky intímnej menštruačnej hygieny zriedkavý, pre niektorých výrobcov to bola výzva na vývoj nových hygienických pomôcok. Medzi ne patrí aj menštruačný kalíšok. Ďalší inovovaný prostriedok menštruačnej hygieny je vlastne návrat k pôvodným látkovým vložkám, pre opakované používanie, a napokon sa objavili aj tzv. aktívne aniónové vložky.
Z opisu menštruačného kalíška, ktorý sa dá nájsť na internete, je zrejmé, že dôvodom na jeho vývoj boli negatívne reakcie niektorých žien na hyperabsorpčné vložky alebo tampóny. Menštruačné kalíšky sa vyrábajú z pružného silikónu, v rôznych rozmeroch, ktoré majú zabezpečiť u každej rodiacej aj nerodiacej ženy pohodlné nosenie, bez rizika vypadávania, bez nepríjemného obtekania krvi, a najmä bez rizika toxického šoku. Zachytená krv nie je v priamom kontakte so sliznicou ako pri tampónoch a nemala by teda hroziť tvorba ani uvoľnenie toxínov z pomnožených stafylokokov priamo do krvi.
Aj návrat k textilným vložkám motivovala snaha ponúknuť ženám ďalšiu alternatívu. Podľa príbalového letáka sa vyrábajú z bavlny alebo biobavlny a v ňom sa uvádza aj to, že chcú byť alternatívou najmä pre tie ženy, ktoré dávajú prednosť prírodným materiálom a voľnému odtekaniu krvi. V primeraných intervaloch sa majú vymeniť za nové a použité sa môžu preprať ručne alebo v práčke. Za výhodu ich používania sa považuje tak zdravotný, ako aj ekologický a ekonomický faktor.
Rozpaky vzbudzuje skôr posledný typ pomôcky, ktorý sa odporúča na intímnu menštruačnú hygienu. Ide o tzv. aniónové vložky. V opise výrobca upozorňuje potenciálne užívateľky „na prevratný spôsob využitia metódy biofotónov pre kvantovú teleportáciu aktívnych prírodných komponentov“. Upozorňuje na to, že „tento spôsob vraj využíva dávno známy princíp jin a jang na novej, biofotónovej úrovni“. Do obyčajnej vložky, ktorá plní nepochybne bežnú funkciu zadržiavania odtekajúcej krvi, sa však vkladá podľa výrobcu „aniónový čip“, ktorý sa vraj má „aktivovať pohybom nôh“, pričom údajne „vytvára až 5-tisíc aniónov na 1 centimeter kubický“. Od tohto efektu sa teda očakáva okrem zadržania krvi aj nevídaný pridaný efekt: „odstraňovanie príčiny zápalu vaginálnej sliznice a zároveň zabraňovanie rozmnožovania baktérií spôsobujúcich rôzne zápaly“. Výrobca s nadšením konštatuje „genialitu princípu aniónových vložiek, kde trenie nôh vyvoláva vírivú energiu a aktivuje holografickú projekciu duchovného tela človeka, čo následne obnovuje najprv duchovnú homeostázu a potom aj fyzickú“. V informačných materiáloch sa uvádzajú i ďalšie výnimočné efekty údajne „zabezpečujúce harmonizovanie tela, účinky na úrovni endokrinného systému“, keď vplyvom aniónových vložiek vraj dochádza k obnoveniu hormonálneho pozadia vaječníkov, nadobličiek a synergicky aj štítnej žľazy. To všetko vraj pomáha obnoviť dobrú funkciu endokrinného a močovo-pohlavného systému nielen u žien, ale i u mužov, a riešiť dlhoročné problémy s konečníkom (hemoroidy). Hlavnou prednosťou výrobku – aniónové vložky (Love Moon) – má byť vraj stopercentná ochrana pred infekciami, najmä po pôrode a potrate, ďalej sterilita, bezpečnosť a takisto neprítomnosť chemických a toxických látok. Aniónové vložky nemajú vraj vedľajšie účinky, nezaťažujú srdcovo-cievny ani tráviaci systém, bez obmedzenia sa môžu podľa výrobcu „používať v priebehu tehotenstva, menštruácie a klimaktéria“.
Európski lekári sú otvorení prijímať nové objavy medicíny, ale vychovávali ich k tomu, aby opatrne hodnotili existenciu zázrakov, o aký ide podľa internetových informácií výrobcu aniónových vložiek (Love Moon). Súvisí to aj s poznaním, že za nimi sa skrýva často iba špekulácia tzv. „novátorov“, ktorí sa snažia iba lepšie predať produkty naivným klientkam. Európska medicína je preto opatrná a pri prijatí nových objavov a postupov sa spolieha na kritické hodnotenie výsledkov testov vykonaných v rámci medicíny založenej na dôkazoch. Preto uvedené charakteristiky sa zdajú byť znôškou nezmyslov a vyvolávajú obavu zo snahy výrobcu vyvolať u potenciálnych užívateľov nereálne očakávania, a zabezpečiť ich lepší predaj. Výrobok posudzovali aj na pracovisku Slovenskej zdravotníckej univerzity, kde sa v hodnotení tejto hygienickej pomôcky konštatovalo, že pri používaní nedráždi pokožku a spĺňa kritériá pre distribúciu ako kozmetický prípravok. O jeho ostatných vlastnostiach však v hodnotení nie je ani zmienka. Žiadny seriózny výskum teda nepotvrdzuje iný efekt ako efekt bežnej vložky.
Všeobecne sa dá teda zhrnúť, že všetky nové spomínané hygienické pomôcky možno využívať na intímnu hygienu, lebo spĺňajú hygienické kritériá. Ženy sa preto napokon pre niektorú z dostupných metód ako zvyčajne rozhodnú až na základe vlastných skúseností. Uvedené pomôcky intímnej hygieny im výber nepochybne rozširujú, aj keď zázračné benefity aniónových vložiek, ktoré uvádza výrobca, treba brať s rezervou.
|
| | |
|
Ak chcete pridávať príspevky do diskusie, musíte byť zaregistrovaný a prihlásený.
|
|
|
|
|
|
|
20.6.2013
Nová registrácia
30.05.2013
